Jaroslav Slašťan

<a href="https://www.belda.sk/turistika-a-outdoor/" target="_blank" rel="noopener">Letná a zimná turistika</a>, dobrá dostupnosť, podhorský pokoj, ale aj blízkosť známeho kúpeľného mesta. Malebná obec HÁJ ponúka návštevníkom viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Ak vás pošlú do Hája, spýtajte sa, do ktorého. Na Slovensku totiž nájdete dve obce s&nbsp;týmto názvom, a&nbsp;to v&nbsp;Žilinskom a&nbsp;Košickom kraji. Ten prvý vám predstavíme. Prvá písomná zmienka z&nbsp;roku 1264 hovorí o&nbsp;osade s&nbsp;názvom Hai. Ten v&nbsp;neskorších obdobiach prechádzal malými zmenami cez Haj až po dnešnú podobu Háj.

Lokalizácia: okres Turčianske Teplice, kraj Žilinský, orografický celok Veľká Fatra
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1264
&nbsp;
Počet obyvateľov: 470 (233 mužova&nbsp;237 žien)
&nbsp;
Občania nad 60&nbsp;rokov: 106
&nbsp;
Občania do 18&nbsp;rokov: 88

Háj

„Turiec je malebný a&nbsp;krásny a&nbsp;je tu čo obdivovať,“ začína rozprávanie starostka obce Erika Herčúthová (60), keď ju žiadame o&nbsp;predstavenie malebnej obce v&nbsp;turčianskom regióne. Príjemná a&nbsp;sympatická starostka stojí na čele obce od roku 2014, teda druhé volebné obdobie. „Sme typická podhorská dedinka obklopená horami. Z&nbsp;okolitých obcí ležíme najbližšie, len dva kilometre, od okresného mesta Turčianske Teplice. Tie sú preslávené a&nbsp;známe najmä vyhľadávanými kúpeľmi. V&nbsp;zime sú na skok od našej obce Jasenská a&nbsp;Valčianska dolina, ktoré ponúkajú vyžitie fanúšikom zimných športov, v&nbsp;lete mnoho turistov a&nbsp;cyklistov navštevuje neďalekú Gaderskú a&nbsp;Blatnickú dolinu. Naša obec je plynofikovaná, máme vybudovanú kanalizáciu, chýba nám asi dvesto metrov smerom na poľnohospodárske družstvo, ale už od roku 2019 sa nám nedarí zohnať finančné prostriedky z&nbsp;envirofondu a&nbsp;vlastné financie na dokončenie nemáme,“ posťažovala sa starostka.

Po výstavbe kanalizácie sa obci podarilo z&nbsp;vlastných finančných prostriedkov urobiť nové cesty, zrekonštruovať budovu škôlky, ktorá bola kedysi katolíckou farou a&nbsp;dodnes je zapísaná v&nbsp;kultúrnom dedičstve ako národná kultúrna pamiatka. „Takisto sa nám podarilo vybudovať novú autobusovú zastávku pri vstupe do obce, zrekonštruovali sme obecný práč, začali sme s&nbsp;budovaním nových chodníkov, zveľaďujeme športový areál a&nbsp;v&nbsp;týchto aktivitách budeme pokračovať.“

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
 <div class="icon">
 &nbsp;
 </div>
 <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="5f7fa940-6437-4612-b6b2-3302e71d92d6">
 &nbsp;
 
 Mesto s povesťou narkomanského brlohu: Sereď je domovom dvoch slovenských legiend
 </div>
 <div class="icons">
 &nbsp;
 &nbsp;
 &nbsp;
 </div>
 </div>

„Sme dedina, ktorá má dva kostoly: evanjelický a&nbsp;rímskokatolícky. Aj ten niekedy patril evanjelikom, pretože naša dedina bola väčšinou evanjelická, postupne sa však v&nbsp;obci usídlili aj katolícke rodiny, a&nbsp;tak im jeden z&nbsp;kostolov pripadol. Hoci sme malá obec, v&nbsp;Európe sme známi. A&nbsp;to vďaka penziónu Jache dom,“ vraví starostka s&nbsp;tým, že obec vníma aj veľký záujem z&nbsp;hľadiska kúpy pozemkov a&nbsp;výstavby rodinných domov.

„Na veľmi dobrej úrovni tu funguje dobrovoľný hasičský zbor (DHZ), dosahujeme veľmi dobré výsledky. Naši mladí hasiči sa zúčastňujú okrem iného na Turčianskej hasičskej lige, kde v&nbsp;tomto roku skončili na treťom mieste v&nbsp;celkovom hodnotení. Pani Martina Šagátová a&nbsp;Jozef Weis sa venujú mládeži, v&nbsp;rámci okresu Turčianske Teplice skončili na treťom mieste.“ Unikátom je v&nbsp;obci funkčná ručná hasičská striekačka, ktorú priviezli z&nbsp;Maďarska ešte v&nbsp;roku 1912.

„V&nbsp;obci pracuje zbor pre občianske záležitosti, ktorý robí uvítania detí do života, jubileá občanov. Spomenúť musím aj jednotu dôchodcov, ktorú vedie bývalá starostka pani Jarmila Ižipová, a, samozrejme, telovýchovnú jednotu, ktorú vedie Rastislav Lejtrich, naši futbalisti sú v&nbsp;tabuľke na dobrom mieste. Zastávam názor, že futbal k&nbsp;našej dedine patrí rovnako ako hasičstvo a&nbsp;bolo by veľmi zle, keby zanikol,“ je presvedčená Erika Herčúthová a&nbsp;dodáva, že hoci sú malá obec, domáci majú možnosť bohatej kultúrno-športovej realizácie.

„Pripravujeme podujatie pre najmenších, tvorivé dielne viackrát do roka, zábavné popoludnia počas jarných prázdnin, MDD, Mikuláša. Organizujeme divadelné predstavenia, posedenie pre seniorov, oslavy Dňa matiek a&nbsp;otcov, športový deň, hasičské súťaže, z&nbsp;ktorých jedna – Memoriál Jozefa Ižipa ml. – je venovaná dlhoročnému veliteľovi DHZ, ako aj poslancovi obecného zastupiteľstva. Medzi obľúbené podujatia v&nbsp;obci patrí rozlúčka s&nbsp;prázdninami, na ktorej si môžu zasúťažiť v&nbsp;rôznych netradičných disciplínach malí i&nbsp;veľkí obyvatelia obce. Záver roka je spojený s&nbsp;posvätením obecného adventného venca, pri ktorom sa spoločne stíšime a&nbsp;pripravujeme sa na blížiace Vianoce. Každých päť rokov si pripomíname prvú písomnú zmienku o&nbsp;našej obci, v&nbsp;roku 2019 to bolo už 755. výročie,“ vyratúva starostka.

Pokračovanie na ďalšej strane...

V&nbsp;súčasnosti patrí územie Turca medzi najrozvinutejšie slovenské regióny, na severozápade susedí s&nbsp;horným Považím, na severovýchode s&nbsp;Oravou, na východe s&nbsp;Liptovom, na juhovýchode s&nbsp;Horehroním, na juhu s&nbsp;Tekovom a&nbsp;na juhozápade s&nbsp;hornou Nitrou. Na začiatku 20. storočia bol tento región kultúrnym centrom Slovenska.

„V&nbsp;obci Háj žilo a&nbsp;pôsobilo mnoho významných evanjelických farárov, napríklad evanjelický kňaz a&nbsp;generálny biskup evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Pavel Uhorskai (1919 –&nbsp;2010). Narodil sa v&nbsp;Tomášovciach pri Lučenci, kňazskú skúšku vykonal v&nbsp;roku 1945 a&nbsp;o&nbsp;dva roky neskôr nastúpil do služby zborového farára v&nbsp;našej obci, kde rozvinul širokú misijnú činnosť, najmä medzi mládežou. Ďalším biskupom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, ktorý je spojený s&nbsp;našou obcou, je Igor Mišina (70). Po skončení biskupského pôsobenia tu v&nbsp;rokoch 2006 až 2016 pôsobil ako farár, dnes je už na dôchodku,“ vraví starostka.

Významnou osobnosťou, ktorá sa v&nbsp;obci narodila, je účastník slovenského povstania v roku 1848 Karol Holuby. „V&nbsp;roku 1994 pri príležitosti osláv prvej písomnej zmienky o&nbsp;obci sme mu v&nbsp;areáli evanjelickej fary odhalili pamätník. Karolov mladší brat, známy slovenský botanik, etnograf a&nbsp;kultúrny pracovník Jozef Ľudovít Holuby, patril medzi popredných predstaviteľov slovenského národného hnutia.“

Za významnú osobnosť považuje aj farára Šolca, ktorý počas pôsobenia v&nbsp;Háji založil včelársky a&nbsp;ovocinársky spolok. „Za jeho pôsobenia tu bol založený aj spolok Matice slovenskej a&nbsp;pôsobilo tu ochotnícke divadlo, ktoré viedol spomínaný pán farár spolu s&nbsp;kantorom a&nbsp;kronikárom pánom Uličným.“ V&nbsp;obci si veľmi vážia aj rodáka majstra keramikára Júliusa Fila, spoluzakladateľa chýrnej ľubietovskej hrnčiarskej dielne, ktorá bola známa nielen doma, ale aj vo svete.

„Mrzí ma, že bývalá pani učiteľka Amália Mišurová, ktorá sa prisťahovala do našej obce, po čase ostala sama a&nbsp;osud zariadil, že sa musela odsťahovať k&nbsp;dcére na Moravu. Bola veľmi aktívnou občiankou, bola poslankyňou, dlhé roky viedla kultúrno-športovú komisiu, pracovala s&nbsp;deťmi a&nbsp;mládežou, bola aj kronikárkou a&nbsp;robila také aktivity, že sme na ňu boli v&nbsp;obci neskutočne hrdí. Napriek jej požehnanému veku sme s&nbsp;ňou v&nbsp;neustálom kontakte a&nbsp;píšeme si.“ Veľkým športovým talentom je Nina Romanová (9), ktorá sa venuje triatlonu, získava ocenenia a&nbsp;o&nbsp;jej úspechoch ešte budeme počuť.

Narodil sa pred sedemdesiatimi rokmi v&nbsp;Martine, kde dodnes žije. Miroslav Vladár (70) však detstvo a&nbsp;prázdniny trávil v&nbsp;Háji u&nbsp;starých rodičov a&nbsp;dnes tu má chalupu. V&nbsp;roku 1975 ukončil štúdium na Vysokej škole lesníckej a&nbsp;drevárskej vo Zvolene (dnes Technická univerzita vo Zvolene). Pracoval v&nbsp;rôznych drevárskych a&nbsp;nábytkárskych podnikoch. V&nbsp;kreslení vynikal od detstva, ale pravidelne sa tejto činnosti začal venovať až v&nbsp;roku 1980.

„V maliarskej tvorbe som sa v&nbsp;začiatkoch vracal k&nbsp;spomienkam na detstvo, hlavným námetom bola teda príroda a&nbsp;život na dedine. V&nbsp;Martine sa vytvorila skupina amatérskych výtvarníkov. Každý mesiac sme sa stretávali, doniesli sme svoju tvorbu a&nbsp;hodnotili ju. Rád si spomínam na tieto stretnutia, najviac mi však dal grafik, výtvarník a&nbsp;vysokoškolský pedagóg Stano Tropp (†51), lebo ma neustále posúval a&nbsp;nútil pracovať. Popri zamestnaní som na túto záľubu nemal dosť času, maľoval som len cez víkendy, aj to len počas zimy, leto som trávil na chalupe, kde bolo mnoho práce.“

Majster maľuje výlučne olejovými farbami, má osobitný štýl a&nbsp;poetiku. V maľbách zobrazuje zabudnutú prírodu, stratené detstvo, príbehy, hry, fantázie i&nbsp;tajomstvá. „Za 30-40 rokov sa maliar vykreslí, v&nbsp;začiatkoch som nevedel, čo maľovať. Začínal som spomienkami na detstvo, časom som pribral tému Banskej Štiavnice, lebo to mesto, tie kopce a&nbsp;starobylá architektúra ma očarili a&nbsp;oslovili. Neskôr som pribral Bratislavu, zobrazovanie mestskej architektúry a&nbsp;rôznych príbehov. Ďalšou témou sú lesné motívy a&nbsp;príroda. Maľovanie ma teší, napĺňa ma, keď sa mu nevenujem, som nešťastný,“ úprimne vyznáva majster Vladár. Za štyri desaťročia, ktoré venoval maľbe, sa zúčastnil na 35 skupinových výstavách, z&nbsp;toho na šiestich v&nbsp;zahraničí. Usporiadal osem samostatných výstav, získal viacero ocenení na rôznych súťažiach amatérskej výtvarnej tvorby.

„V&nbsp;podstate som rezbár vo vlaku. Ako dôchodca mám vlak zadarmo, veľa cestujem, a&nbsp;tak som začal vyrezávať vo vlaku. Keď idem do Košíc, Bratislavy či Popradu, takto si spríjemňujem cestovanie. Na kolená si dám obrus a&nbsp;vyrezávam, však nemusím štyri hodiny sedieť nadarmo. Ale vyrezávam aj počas kratších ciest, za 30 minút cestou do Martina vyrežem sovičku. Na objednávku však nerobím, berie mi to slobodu,“ začína rozprávanie o&nbsp;svojej ceste k&nbsp;rezbárstvu doktor prírodných vied Pavol Šípoš (68).

Ako biológ sa začal venovať vtáčím parazitom, a&nbsp;to na hniezdach krkavcovitých vtákov. Neskôr sa venoval hydrobiológii, teda vodným živočíchom. „Zamestnal som sa v&nbsp;Slovenskom vodohospodárskom podniku, závod povodie Dunaja, odrobil som tam 25 rokov, napríklad aj na Vodnom diele Gabčíkovo. Keď som mal 50&nbsp;rokov, povedal som manželke, že sa túžim vrátiť do rodného kraja.“ Na povodí Hrona v&nbsp;Banskej Bystrici odrobil ešte šesť rokov a&nbsp;odišiel do dôchodku. „V&nbsp;roku 2001 som počul v&nbsp;rozhlase, že v&nbsp;drevenej soľničke soľ nevlhne tak ako v&nbsp;umelých či sklených. Tak som si vyrezal soľničku. Venujem sa vlastnej rezbárskej tvorbe, ak má niekto záujem o&nbsp;moje diela, sú dostupné. Rád robím ľuďom radosť, keď mi je niekto vo vlaku sympatický, sošku mu venujem. Ručnú robotu vám nikto nezaplatí a&nbsp;ja sa rezbou neživím, robím ju pre radosť,“ vraví Pavol Šípoš.

„S&nbsp;manželom sme obidvaja prírodovedci, keď som išla na dôchodok, snažila som sa nepretrhnúť niť medzi pôvodným povolaním a&nbsp;životom na dôchodku. Keďže som bola botanička, začala som sa viac venovať zbierkam semien. Som profesionálna botanička, mám blízko k&nbsp;morfológii, takže semená a&nbsp;plody sú moja parketa,“ hovorí RNDr. Helena Šípošová, CSc. (71). „Mala som dobrých kolegov a&nbsp;spolupracovníkov, jedným z&nbsp;nich je aj pani docentka Illášová z&nbsp;Univerzity Konštantína Filozofa, ktorá v&nbsp;tých časoch viedla Gemologický ústav. Ten sa zaoberal šperkmi a&nbsp;ozdobami a&nbsp;cez ňu som sa dostala k&nbsp;ozdobám zo semien a&nbsp;plodov. Na túto tému sme mali na Slovensku niekoľko úspešných výstav. Začínali sme v&nbsp;Bratislave v&nbsp;Slovenskom národnom múzeu, pokračovali sme v&nbsp;Banskej Bystrici, Piešťanoch, Košiciach, Martine. Každá z&nbsp;tých výstav bola iná, lebo prispievali vždy iní tvorcovia a&nbsp;výrobcovia.“

Veľmi ústretové k&nbsp;organizácii týchto výstav boli muzeálne inštitúcie, ktoré vlastnili historické zbierky tohto typu. Zo semien a&nbsp;plodov sa dajú vyrobiť prekrásne veci. Presviedčame sa o&nbsp;tom pri prehliadaní fotografií, ktoré nám pani doktorka Šípošová počas návštevy ukazuje. Hovorí sa, že príroda je najväčší umelec. A&nbsp;skutočne, plody a&nbsp;semená, ktoré nám prezentuje, majú tvary, štruktúry a&nbsp;farby od výmyslu sveta.

Keď pred rokmi Anna Warner (67) navštívila v&nbsp;Anglicku synovca, spoznala tam budúceho manžela Davida (71). „Vymenili sme si mailové adresy a&nbsp;začali sme sa priateliť. Najskôr sme si písali, neskôr David prišiel na Slovensko, potom som navštívila ja jeho. Priateľstvo prerástlo do lásky, zobrali sme sa a&nbsp;dnes je to už osemnásť rokov, čo v&nbsp;Anglicku spolu žijeme. Hľadali sme nejaký dom na Slovensku, lebo manželovi sa tu veľmi páči. No a&nbsp;našli sme tento, v&nbsp;Háji. V&nbsp;roku 2007 sme ho kúpili a&nbsp;začali rekonštruovať. Chodíme sem dvakrát ročne vždy nadlhšie, postupne dom opravujeme a&nbsp;prispôsobujeme svojim predstavám. Veľa vecí sme urobili sami. David je dizajnový inžinier, už je na dôchodku, ale manuálne je veľmi zručný, mnohé veci rekonštruoval sám. Zaujíma ho maľba, fotografia, rezba,“ chváli manžela pani Anna a&nbsp;ukazuje nám predmety, ktoré prešli jeho rukami.

Ak vás niekto pošle do Hája, pokojne sa tam vyberte. Nájdete tam nielen nádhernú prírodu, ale aj pohostinných a&nbsp;srdečných ľudí.

<h3>Marta Gajdošová (70)</h3>
&nbsp;
V&nbsp;obci žijem 51 rokov, za ten čas sa tu veľa zmenilo k&nbsp;lepšiemu. Postavil sa nový kultúrny dom, sú tu milí ľudia, vieme si medzi sebou pomôcť a&nbsp;postarať sa o&nbsp;seba. Žijeme veselo, máme rôzne aktivity. Založili sme si jednotu dôchodcov, je nás 30 členov, cvičíme každú stredu, pani starostka nám poskytla priestory v&nbsp;kultúrnom dome. Robíme si rôzne výlety a&nbsp;vychádzky, navštevujeme galérie. Dnes náš život prebieha v&nbsp;tomto koronovom čase so všetkými tými nariadeniami a&nbsp;opatreniami, aktivity preto nemáme, ale dúfame, že sa to zmení.

Ak vás niekto pošle do Hája, pokojne sa tam vyberte: Čo nájdete v tejto zaujímavej obci?

Jaroslav Slašťan

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Ak vás niekto pošle do Hája, pokojne sa tam vyberte: Čo nájdete v tejto zaujímavej obci?

Jaroslav Slašťan

Súvisiace články

Mesto z učebníc dejepisu: Pred sto rokmi Krompachy zažili najtragickejší deň vo svojej histórii

S nemeckou stopou: V niekdajšej bašte stredného Liptova sme sa zoznámili aj s netopiermi

Budmerice preslávil hit Karola Duchoňa: Dnes tu žije veľa šikovných umelcov

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás