Tomáš Kubuš

Vydať sa za mestami na Zlatom kruhu znamená cestovať severne od Moskvy do krajiny, ktoroú pretekala rieka Moskva aj mohutná Volga. Kruh dnes spája príbehy ôsmich historických miest, pričom všetky od seba ležia len pár desiatok kilometrov. Na malom kúsku krajiny sa koncentruje obrovské kultúrne dedičstvo, pretože tieto miesta boli obchodnými centrami už pred stáročiami. V&nbsp;mnohých akoby sa zasekol čas, iné sa prispôsobili modernej dobe, a&nbsp;tak sa ich historické reálie prelínajú so súčasným Ruskom.

Tento názov označuje skupinu turistických výletov po ruských historických mestách, ktoré sa nachádzajú severovýchodne od Moskvy. Tento región sa v&nbsp;minulosti volal Zálesie a&nbsp;považuje sa za kolísku ruskej štátnosti. Je to centrum národných remesiel, zachovali sa tam jedinečné pamätníky histórie a&nbsp;kultúry krajiny. Mestá Zlatého kruhu sa nachádzajú v&nbsp;piatich oblastiach: Moskovskej, Vladimirskej, Ivanovskej, Kostromskej a&nbsp;Jaroslavlianskej. Termín zaviedol v&nbsp;60. rokoch minulého storočia sovietsky žurnalista Jurij Vyčkov.
&nbsp;
(Zdroj: Wikipedia)

Zlatý kruh – Rusko

Za Jaroslavľom, najznámejším mestom Zlatého kruhu, treba cestovať z&nbsp;Moskvy približne 270 kilometrov. Vyberte sa tam vlakom a&nbsp;dokonca budete kopírovať jednu z&nbsp;trás Transsibírskej magistrály. Pred železničnou stanicou panuje príjemný ruch. Ľudia sa náhlia k&nbsp;vlaku s&nbsp;obrovskými kuframi, taxikári si premeriavajú tých, ktorí vystúpili, a&nbsp;mnohí sa vítajú so známymi či s&nbsp;rodinami. Do centra to odtiaľto vôbec nie je ďaleko. Najzaujímavejším miestom Jaroslavľa je vzácny historický kremeľ.

Nemá ho len Moskva, ako by si mohol nezainteresovaný návštevník Ruska myslieť, kremľov nájdete v&nbsp;krajine podstatne viac. Keď sa v&nbsp;diaľke vynárajú vežičky a&nbsp;zlaté kupoly, vieme, že o&nbsp;chvíľu budeme na mieste. Podľa legendy založil mesto knieža Jaroslav I. Múdry už v&nbsp;11.&nbsp;storočí a&nbsp;vďaka tomu sa Jaroslavľ stal najstarším dodnes existujúcim mestom ležiacim na bájnej Volge. Za hradbami sa vynorí zelený park, v&nbsp;ktorom okrem stromov rastú monumenty kremľa. Dominuje mu Spaso-preobraženský kláštor, ktorý bol v&nbsp;stredoveku ekonomickým, duchovným aj kultúrnym srdcom mesta.

Hneď vedľa sa vypína vysokánska zvonica, na ktorú sa dostanete po zdolaní niekoľkých desiatok schodov. Za vynaloženú námahu sa vám odmení krásnym panoramatickým výhľadom. Pod nohami sa objavia ošúchané kupoly, zlaté kríže aj hviezdy a&nbsp;za nimi sa rozlieva do diaľky celé mesto. Tu hore si človek uvedomí, koľko kostolov či kláštorov Jaroslavľ ukrýva. Na druhej strane z&nbsp;krajiny sála pokoj lesa a&nbsp;dlhokánskej Volgy. Krajina je tichá, no za svoju históriu si vytrpela dosť. Po mongolskom vpáde v&nbsp;roku 1257 ju o&nbsp;pár desaťročí pustošila čierna smrť, a&nbsp;keď sa už-už zdalo, že Jaroslavľ sa stratí z&nbsp;máp, mesto dokázalo povstať a&nbsp;svojou krásou očaruje dodnes.

Z&nbsp;kremľa sa možno k&nbsp;ďalším pamiatkam mesta a&nbsp;na hlavné námestie dostať cez spleť rušných ulíc alebo si môžete vybrať pokojnú prechádzku nábrežím Volgy. Množstvo domácich využíva túto promenádu na bezcieľne potulky, stretávanie s&nbsp;priateľmi alebo jednoducho na vyvetranie hlavy. Promenáda sa obtáča okolo Volgy a&nbsp;pod stromami, kde je príjemný tieň, našli miesto predavači suvenírov, drobností, zbytočností, ale aj zmrzliny a&nbsp;vynikajúcich ruských nanukov. Pohľad na Volgu a&nbsp;jej brehy, posiate brezami, je majestátny.

Rusi na ňu nedajú dopustiť a&nbsp;ich vzťah k&nbsp;tejto obrovskej rieke vyjadruje prezývka Matka. Volga si razí cestu ruskou krajinou a&nbsp;je dlhá úctyhodných 3&nbsp;500 kilometrov, čo z&nbsp;nej robí najdlhšiu rieku Európy. Matka dala dušu mnohým ruským mestám, ale Jaroslavľ je jej najobľúbenejšie dieťa. Pamätný kameň v&nbsp;parku pripomína založenie mesta a&nbsp;sem-tam si v&nbsp;okolí všimnete aj erb ozdobený medveďom. Legenda hovorí, že Jaroslav&nbsp;I. založil Jaroslavľ na mieste, kde premohol medveďa, a&nbsp;tak si ho dodnes mesto ponechalo v&nbsp;znaku.

Plápolajúci plameň večného ohňa spomína na obete „veľkej vojny“ a&nbsp;aj dnes pri ňom ležia čerstvé kvety. Spomienky na vojnu nájdete v&nbsp;každom ruskom meste, dotkla sa každej rodiny a&nbsp;zrejme sa už nikdy nestratí. Za katedrálou s&nbsp;typickými zlatými kupolami sa cestička vinie hlbšie do moderného centra. Na jeho okraji zdobí mesto Kostol proroka Eliáša zo 17. storočia. Päť zelených kupol, dve zašpicatené zvonice a&nbsp;interiér posiaty jedinečnými maľbami.

Ako to, že ho neobliehajú davy turistov? Moderný Jaroslavľ je spleťou širokých ulíc s&nbsp;obchodmi, podnikmi, reštauráciami, ale aj so starými budovami z&nbsp;19. a&nbsp;20. storočia s&nbsp;ozdobenými fasádami. Pútače lákajú ľudí do divadla na hru od Čechova, na námestí hrá mladík na husliach a&nbsp;snaží sa zarobiť pár rubľov, skupina dievčat sedí na káve a&nbsp;sleduje okoloidúcich. Preteká tadiaľto život a&nbsp;presne tak to má byť.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Najmenšie mestečko Zlatého kruhu, ktoré je v&nbsp;ostrom kontraste s&nbsp;Jaroslavľom, je malebný, ba až rozprávkový Suzdaľ. Pričasto sa o&nbsp;ňom hovorí ako o&nbsp;najkrajšom meste historického kruhu. Stačí pár chvíľ, aby ste ucítili, že sa tu medzi bielymi domami, vežami a&nbsp;kupolami vznáša neuchopiteľná duša tohto miesta. Moskva je odtiaľto tri, možno štyri hodiny po nie najlepších cestách, no tu ste v&nbsp;inom svete. Mestská tvár Suzdaľa má v&nbsp;sebe korene socialistickej výstavby a&nbsp;dokonca v&nbsp;ňom ešte objavíte Lenina hrdo stojaceho na podstavci.

Medzi starými ladami, modernými mercedesmi a&nbsp;mikrobusmi sem však akosi nedolieha zhon či povestná sivosť sovietskych sídlisk. Druhá tvár Suzdaľa, tá vidiecka, je to, za čím ste prišli. Za riečkou Kamenka stojí drevený skanzen zapísaný podobne ako celý Suzdaľ do zoznamu UNESCO. Ak v&nbsp;hlave máte predstavu rozprávkovej drevenej ruskej dedinky a&nbsp;chceli by ste sa takou niekedy v&nbsp;živote prejsť, práve ste ju našli! K&nbsp;dokonalosti chýba azda už len sneh a&nbsp;ľadová zima. Staré drevenice, plné drobností, ešte vyžarujú závan strácajúceho sa sveta.

Je tu niekoľko žien v&nbsp;krojoch, ktoré triedia bylinky, vďaka čomu sa medzi stenami drží omamná vôňa rozkvitnutej lúky. Starý mlyn na okraji skanzenu už nemelie obilie, no hľadí smerom k&nbsp;nádhernému drevenému Kostolu vzkriesenia Pána z&nbsp;18. storočia, ktorý sem presunuli z&nbsp;dedinky Patakino. Chceli by ste si ho ukryť do dlaní a&nbsp;vziať si ho domov, no postačia vám na to spomienky, že ste sa nadýchli jeho interiéru. Neďaleko Kláštora svätého Lazara s&nbsp;piatimi vežičkami, ozdobenými zlatými krížmi, je živo.

Deti sa naháňajú po trávniku a&nbsp;neveľké námestie – či skôr nádvorie – obsadili „bábušky“ s&nbsp;prebytkami zo svojich záhrad. Predávajú egreše, jahody, maliny, vedľa zase fantastické kvasené uhorky, šaláty, obľúbený kvas, ale ponúknu vás aj domácim džemom či lekvárom. „Skúste medovuchu,“ nabáda babička na ochutnávku typického, jemne alkoholického nápoja s&nbsp;chuťou medu. Vie, čo robí, stačí k&nbsp;nemu privoňať, dať si dúšok a&nbsp;už si človek kupuje celú fľašku.

Suzdaľ dostal prezývku Biele mesto pre svoju snehobielu farbu, ktorú nájdete na fasádach kostolov, kláštorov, na zvoniciach aj na iných sakrálnych stavbách. Srdcom Suzdaľa je podobne ako v&nbsp;Jaroslavli historický kremeľ na brehu rieky. Jeho hradby sa už stratili, no kedysi chránili poklady roztrúsené na jemnom pahorku. Suzdaľský kremeľ vznikol v&nbsp;priebehu 11. a&nbsp;12. storočia, teda v&nbsp;nie príliš ľahkých časoch, ale mesto sa nevzdalo a&nbsp;vypracovalo sa na jedno z&nbsp;najdôležitejších v&nbsp;Rusku.

Katedrálu narodenia Krista s&nbsp;charakteristickými modrými kupolami dal postavil takmer pred tisíc rokmi Vladimír Monomach. Kráčame po trávniku, aby sme boli bližšie a&nbsp;aby sa zväčšili zlaté hviezdy na modrom podklade, ktoré majú nahradiť nebo. Dnu na každého dýchne kúsok mágie, akú vedia pričariť len ortodoxné chrámy. Vôňa tenučkých medových sviečok sa rozlieva okolo pomaľovaných stien, dotýka sa vzácnych ikon s&nbsp;portrétmi svätcov a&nbsp;zaniká pred stredovekým ikonostasom.

Už tu nepulzuje život zabudnutých storočí, žezlo vlády prevzalo ticho, počuť len občasné kroky hľadajúce pokoj v&nbsp;modlitbe. Na okraji starého Suzdaľa stojí Kláštor svätej Eutýmie. Uchýlil sa za 1&nbsp;200 metrov dlhé hradby s&nbsp;bastiónmi, z&nbsp;ktorých sa dal odraziť prípadný útok. Zlatú kupolu sprevádza štvorica zelených striešok a&nbsp;nechýba hranatá zvonica. V&nbsp;20. storočí sa kláštor stal ponurým väzením, kde načas skončili aj vojaci česko-slovenskej légie.

Zlatý kruh, to nie sú len známe miesta, ale ako býva dobrým zvykom, najpríjemnejšie prekvapia malé a&nbsp;neznáme body na mape. Presne takto pôsobí aj Rostov Veľký, ležiaci severne od Moskvy. Aj sem, podobne ako do Jaroslavľa, prichádza vlak, no tu o&nbsp;zhone na železničnej stanici nemôže byť ani reč. Rostov Veľký je pravý opak. Turisti doň zavítajú málokedy a&nbsp;domáci sa rýchlo stratia v&nbsp;otlčených autách, aby sa odviezli do svojich domovov. Čas sa tu zastavil už pred niekoľkými desaťročiami.

Do centra neveľkého mestečka vedie dlhá ulica. Aj tú už nahlodal zub času, spoločne s&nbsp;ňou starnú drevené chalúpky, drevenice či domy. Mnohé sú už bez života, inde ešte v&nbsp;záhradkách rastú kvety aj zelenina a&nbsp;za oknami sa mihnú postavy. Ani sa nenazdáme a&nbsp;pohltí nás tieň vysokých kostolných veží a&nbsp;cibuliek na strechách kláštorov. Podobne ako v&nbsp;iných mestách Zlatého kruhu, aj tu je kremeľ najdôležitejším miestom.

Na prvý pohľad je niekoľkonásobne čarovnejší než ten v&nbsp;Moskve, Jaroslavli či v&nbsp;Suzdali. Je menší, a&nbsp;tak museli jeho krásu akumulovať na malej ploche. Stavby tak vznikali vedľa seba a&nbsp;znásobia pocit z&nbsp;celého miesta. Za hradbami si človek odrazu pripadá akýsi maličký. Kremeľ tu v&nbsp;Rostove vznikol až v&nbsp;17. storočí, teda poriadne neskoro v&nbsp;porovnaní s&nbsp;inými mestami v&nbsp;blízkosti Volgy. Neznamená to však, že sa v&nbsp;Rostove nič nedialo, mestečko žilo čulým obchodným ruchom a&nbsp;podľa niektorých v&nbsp;ňom dokonca kedysi dávno boli aj Vikingovia.

Kremeľ postavili neskoro aj preto, že ešte počiatkom 17. storočia Poliaci spustošili nielen mesto, ale celé okolie. Rozhliadnete sa okolo seba a&nbsp;ani neviete spočítať, koľko kupol a&nbsp;špicatých cibuľkovitých vežičiek vás obkľúči. Pred vysokým bielym múrom a&nbsp;monumentálnou bránou stojí zvonica ozdobená pätnástimi zvonmi. Ten najväčší váži 32 ton, odrazu sa ozve a&nbsp;priláka hŕstku zvedavcov. Jeho prenikavý kovový zvuk vyplašil aj vtáky z&nbsp;neďalekého jazera Nero a&nbsp;tie teraz poletujú nad kremeľskými strechami.

Vnútri katedrály sa skláňa niekoľko pútnikov k&nbsp;telu svätého Leontia, ktorý tu našiel posledný odpočinok. Zaujímavosťou miestneho kremľa je aj to, že ukrýva vnútornú hradbu. Tá oddeľuje námestie s&nbsp;katedrálou od ďalších kláštorov so snehobielymi fasádami. „Bábuška“ so šatkou prehodenou cez vlasy pracuje ako strážnička, a&nbsp;keď niekto vojde dnu, rada sa k&nbsp;nemu pridá a&nbsp;ukáže mu tie najkrajšie fresky rozlezené po stenách. Tie farby, také živé a&nbsp;prenikavé, a&nbsp;pritom staré takmer štyristo rokov, sú neskutočné! Po stenách lietajú anjeli, svätci ticho stoja v&nbsp;svätožiare, Kristus trpí na kríži a&nbsp;do toho voňajú sviečky.

Len pár desiatok metrov od kremľa ležia brehy jazera Nero, ktoré podobne ako všetky kláštory či kostoly patrí k&nbsp;miestnym atrakciám. So šírkou necelých osem kilometrov nevyniká veľkosťou, ale pamätá si mongolské hordy, ktoré sa sem prihnali, a&nbsp;na vlastné oči videlo, ako sa tehla po tehle skladá nové srdce mesta v&nbsp;podobe kremľa. Turistická doprava tu nepremáva, no stačí sa vydať k&nbsp;brehom jazera a&nbsp;zrejme budete mať šťastie. Malé provizórne drevené mólo „stráži“ niekoľko starších chlapov, ktorí pri rozhovore fajčia jednu od druhej.

Že sa tu stretávajú pravidelne, dokazuje veľký zaváraninový pohár plný špakov a&nbsp;pod ním v&nbsp;tráve prázdna fľaška od lacnej vodky. „Chcete ísť na loď?“ vyrukuje prvý z&nbsp;nich, akoby čakali práve na nás. Ešte chvíľka naťahovania o&nbsp;cenu a&nbsp;už sa pohneme po hladine. Z&nbsp;jazera vytŕčajú ostrovčeky, útočiská pre vodné vtáky, ktoré nevyrušil ani zvuk člna. Pohľad nazad na pevninu prinesie zimomriavky. Rostovský kremeľ sa vystrie k&nbsp;nebu a&nbsp;pred očami vyrastú zelené aj strieborné kupoly, snehobiele vežičky, špicaté drevené strechy bastiónov, košaté stromy a&nbsp;drevené domčeky.

Mám pocit, že za tie týždne cestovania po Rusku som nevidel nič krajšie. Keby boli kontúry tejto scény jemne rozmazané štetcom, bolo by to umelecké dielo, za ktorým by do galérie chodili davy. Denní návštevníci Rostova sa so zapadajúcim slnkom vytratia a&nbsp;mestečko utíchne. Zdá sa, že ste tu zostali sami, ale je to len zdanie. Tradičná reštaurácia s&nbsp;ruskou kuchyňou na neveľkom námestí je vždy miestom, kde niekoho stretnete a&nbsp;ešte sa aj ponoríte do tajov ruských chutí.

Dievča v&nbsp;kroji ochotne poradí a&nbsp;o&nbsp;chvíľku na stole pristávajú peľmene plnené mäsom s&nbsp;čerstvou smotanou, ale aj peľmene zapečené so syrom v&nbsp;hlinenej nádobke. Na zapitie dúšok kvasu, ale hodí sa aj maličký „stakanček“ vodky, ktorej chuť sa prelína s&nbsp;ruskými príbehmi. Rostov je v&nbsp;noci tichý, no jeho kupoly sa krásne vypínajú k&nbsp;nebu, ozdobenému mesiacom. Málo je v&nbsp;tejto obrovskej až nekonečnej krajine takých fantastických miest. Zlatý kruh je miesto skutočných a&nbsp;dokonalých prekvapení, ktoré čakajú, kedy ich pozbierate.

Krajinou kremľov: Kultúrne dedičstvo obrovskej krajiny koncentrované v malom priestore

Výber pre vás

Krajinou kremľov: Kultúrne dedičstvo obrovskej krajiny koncentrované v malom priestore

Súvisiace články

Cez okno času: Ako sa žije v obci, o ktorej básnil Samo Chalupka?

Trápenia Karpát: Strážcovia prírody majú kvôli "koronavýletníkom" rušné dni

Jedinečné slovenské turistické atrakcie, ktoré (ne)majú páru. Aká budúcnosť ich čaká?

Výber pre vás