Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

„Jajže, bože, strach veliký, padli Turci na Poniky. Padli, padli o&nbsp;polnoci, jajže, bože, niet pomoci. Ľudia boží, utekajte, zajať Turkom sa nedajte,“ píše vo svojom slávnom diele Turčín Poničan básnik Samo Chalupka. Časy temné prelievané krvou sú už našťastie dávno preč a&nbsp;v&nbsp;obci neďaleko Banskej Bystrice sa môžete cítiť nanajvýš bezpečne.

Pravda, ak sa práve neštveráte na strmé skalnaté bralo Baba ozdobené krížom ukutým zo železa zaniknutej vysokej hutnej pece v&nbsp;miestnej časti Ponická Huta. Schladiť sa potom môžete v&nbsp;jednom z&nbsp;dvoch krásnych kostolov alebo v&nbsp;Ponickej izbe venovanej jednému z&nbsp;najslávnejších rodákov – básnikovi a&nbsp;prozaikovi Štefanovi Žárymu. Stále je tu čo objavovať – a&nbsp;to nielen z&nbsp;pohľadu mimoriadne bohatej minulosti.

Poloha: Banskobystrický kraj, okres Banská Bystrica, región Podpoľanie
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1284 Nadmorská výška: 502 m n.&nbsp;m.
&nbsp;
 Rozloha: 59,04 km2
&nbsp;
Počet obyvateľov: 1 561
&nbsp;
Vývoj nezamestnanosti – okres Banská Bystrica (vždy ku koncu roka):
<ul>
<li>2012 9,82 %</li>
<li>20139,22 %</li>
<li>2014 8,90 %</li>
<li>2015 8,00 %</li>
<li>2016 6,25 %</li>
<li>2017 4,28 %</li>
<li>2018 3,38 %</li>
<li>2019 3,30 %</li>
<li>2020 (marec) 3,32 %</li>
</ul>

Poniky

Na obecnom úrade pracuje od roku 2000, okrem toho sa dlhodobo venuje dobrovoľníckym aktivitám. Nazbierané skúsenosti sa rozhodla zúročiť kandidatúrou na starostovský post, ktorý získala po voľbách v&nbsp;roku 2018. Jej krédom je otvorený prístup ku každému obyvateľovi a&nbsp;rozvoj obce, ktorý však v&nbsp;súčasnej situácii nie je najjednoduchšou úlohou. Tobôž, ak je obec rozdelená na tri časti (z&nbsp;toho jedna je vzdialená asi tri kilometre od centrálnej obce), pričom si všetky žiadajú svoje. „Najmä rodáci z&nbsp;každej z&nbsp;nich majú pocit, že najakútnejšie investície sa týkajú práve lokality, kde bývajú. Treba to kompenzovať, nie všetko sa dá, samozrejme, urobiť naraz,“ hovorí starostka Jana Ondrejková.

Zrejme len ťažko by ste hľadali obec na Slovensku s&nbsp;troma kultúrnymi domami. Kým ten v&nbsp;Ponickej Lehôtke spĺňa parametre súčasnej doby, o&nbsp;verejných budovách v&nbsp;Ponickej Hute a&nbsp;Ponikách sa to povedať nedá. V&nbsp;prvom prípade sa už blýska na lepšie časy. Vďaka nenávratnému finančnému príspevku z&nbsp;eurofondov pre obce s&nbsp;marginalizovanými skupinami by sa mal kultúrny dom v&nbsp;Ponickej Hute už čoskoro premeniť na moderné komunitné centrum. Momentálne je proces v&nbsp;štádiu verejného obstarávania na dodávateľa stavby.

Obec by sa chcela pustiť aj do kultúrneho stánku v&nbsp;Ponikách, ktorý tiež zďaleka nie je v&nbsp;ideálnom stave, na to však bude musieť pozháňať finančné prostriedky. Z&nbsp;vlastných zdrojov dokázala obec zrealizovať ambiciózny projekt výstavby telocvične pri miestnej základnej škole, čaká sa už len na kolaudáciu. Renovuje sa cesta smerom na Ponickú Hutu, časom by sa mala aj tá na Lehôtku. Cieľom je dotiahnuť všetky rozbehnuté projekty, na nové si bude treba vzhľadom na ekonomické dosahy v&nbsp;súvislosti s&nbsp;epidémiou koronavírusu zrejme počkať.

„Verím však, že zasa prídu lepšie časy a&nbsp;dostaneme sa aj k&nbsp;prostriedkom z&nbsp;externých zdrojov. Som presvedčená, že je ich stále dosť. Treba len hľadať a&nbsp;dbať na to, aby sa čo najlepšie využili. Tento rok to v&nbsp;každom prípade vyzerá len na menšie investičné aktivity,“ je jasné starostke, ktorej víziou je výstavba nového zariadenia pre seniorov na priestranstve pri obecnom úrade.

Podobne ako v&nbsp;mnohých iných obciach, aj v&nbsp;Ponikách nájdete skupinu obyvateľov riešiacich za zatvorenými dverami len svoje problémy. Našťastie je však ešte stále dosť takých, čo sa aktivizujú vo verejnom živote a&nbsp;dokonca sami prídu s&nbsp;nápadom, že idú niečo spraviť. „Práve v&nbsp;tom vidím veľký potenciál, lebo sa nemôžeme vo všetkom spoliehať len na firmy. Treba spojiť sily a&nbsp;vybudovať niečo aj z&nbsp;vlastnej iniciatívy. Preto sa pohrávam s&nbsp;myšlienkou založenia sociálneho podniku, kde by boli združené komunálne služby či stavebná partia. V&nbsp;takej veľkej obci, ako je tá naša, by sa určite našli ľudia ochotní zapojiť sa,“ je presvedčená starostka.

Zároveň by rada privítala v&nbsp;Ponikách nových obyvateľov spustením individuálnej bytovej výstavby, keďže záujem o&nbsp;túto adresu je pomerne veľký. „Obec má vlastné pozemky, momentálne k&nbsp;nim riešime prístupovú cestu. Potešilo by ma, keby vznikli možnosti na výstavbu aj v&nbsp;iných častiach obce a&nbsp;pribudli by mladé rodiny. S&nbsp;nezamestnanosťou tu problém nemáme, Banská Bystrica je blízko a&nbsp;pracovné možnosti nájdete aj priamo tu,“ poukazuje Jana Ondrejková na miestne firmy. Vzťah k&nbsp;obci, jej identite danej minulosťou a&nbsp;k&nbsp;prírode, lesníctvu, ale i&nbsp;finančnej a&nbsp;občianskej gramotnosti chce budovať u&nbsp;jej obyvateľov už od útleho veku.

Aj to je jeden z&nbsp;cieľov projektu rozvoja Základnej školy s&nbsp;materskou školou Štefana Žáryho v&nbsp;Ponikách, pri ktorom výrazne pomáha PhDr. Marcel Pecník a&nbsp;obec má podporu aj zo strany Banskobystrického samosprávneho kraja. Medzi prvé vízie spojené s&nbsp;projektom patrí výstavba lesníckeho ekologického náučného chodníka v&nbsp;lokalite Farská hora. „Úspešne spolupracujeme s&nbsp;Národným lesníckym centrom, s&nbsp;ktorým sme minulý rok podpísali dohodu o&nbsp;spolupráci. V&nbsp;rámci nej sa venujeme oblasti lesnej pedagogiky, v&nbsp;súčasnosti sú už pripravené pracovné listy pre materskú aj základnú školu a&nbsp;množstvo iného výučbového materiálu,“ prezrádza starostka.

S&nbsp;tematikou lesníctva, poľovníctva či pôdohospodárstva sa bude oboznamovať nielen široká verejnosť, návštevníci, turisti a&nbsp;žiaci základnej školy, ale aj škôlkari. Deťom vybudujú chodníček priamo v&nbsp;areáli MŠ.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Aj keď z&nbsp;historického hľadiska preslávili Poniky najmä divoké nájazdy tureckých dobyvateľov, život v&nbsp;tomto rázovitom kraji prekvital už dávno pred nimi. Jedným zo stále živých dôkazov je jedinečná lokalita zvaná Hradisko na Kláštore, ktorej história siaha do obdobia neolitu, 2- až 3-tisíc rokov pred naším letopočtom. Dominuje jej mýtické skalnaté okno, nazývané aj brána do iného času. Lesná plocha s&nbsp;veľkosťou približne jedného hektára vydala už množstvo dôkazov o&nbsp;pobyte Keltov či Slovanov na tomto zaujímavom území.

„Už ako chlapec som tam chodil s&nbsp;kamarátmi zbierať rôzne črepy. Raz som ich nazbieral plnú plechovicu a&nbsp;do rána som vôbec nespal. Bol to taký zvláštny pocit, že odvtedy k&nbsp;tomu miestu mám veľký rešpekt,“ hovorí jeden z&nbsp;členov Občianskeho združenia Hradisko na Kláštore – Ponická Huta Dušan Králik. Úlohou tejto skupiny dobrovoľníkov je propagovať atraktívnu lokalitu a&nbsp;zároveň zveľaďovať a&nbsp;hlavne dokončiť prvý náučný chodník Hradisko.

„Pred šiestimi rokmi sa tam vyvrátil strom a&nbsp;uprostred kameňov sa objavila neskutočne kyprá pôda. Zavolali sme archeológa z&nbsp;Banskej Bystrice Martina Kvietka a&nbsp;počas jednej obhliadky sme našli 600 až 700 črepov, vďaka ktorým odhadol históriu tohto miesta. Urobil náčrt, ako vyzerala vtedajšia osada. V&nbsp;Malej doline sa nachádza zvláštna hlina, z&nbsp;ktorej sa kedysi vyrábali nádoby, spracovávala sa tu aj meď. Nielen z&nbsp;archeologického, ale aj z&nbsp;turistického hľadiska je to nesmierne zaujímavé územie. Ľudí tajomné miesto láka, chodí ich sem čoraz viac. Celá obec má bohatú minulosť, datovanú ďaleko pred jej oficiálny vznik. Sú tu aj krásne banské diela, takže je rozhodne čo objavovať,“ dodáva.

Momentálnou snahou združenia, podporovaného miestnymi podnikateľmi pánmi Jurajom Hromadom či Milanom Králikom, je vybudovanie druhého náučného chodníka Dúbrava v&nbsp;štátnej prírodnej rezervácii.

Dušan Králik a jeho manželka Katka sú zároveň vášnivými včelármi, úle sú súčasťou ich nového netradičného včelína v&nbsp;Malej doline. Dnes už čoraz zriedkavejšie remeslo podedil po svojom otcovi, dlhoročnom ponickom starostovi. „Keď v&nbsp;roku 2000 navštívil obec britský následník trónu princ Charles, aby si pozrel katolícky kostol, daroval mu otec pohár vlastného horského medu. Po tom, čo prešiel náležitou cenzúrou, si ho princ počas pobytu v&nbsp;Bratislave dal priniesť na raňajky a&nbsp;veľmi mu chutil. Otcovi bolo cťou, že neskončil niekde odložený ako mnohé iné oficiálne dary,“ hovorí Dušan Králik.

Charles sa potešil aj z&nbsp;knihy a&nbsp;vyšívaného obrusu, za čo sa Poničanom verejne poďakoval následným oficiálnym listom. Práve uchovávanie miestnych tradícií je ďalšou aktivitou, ktorej sa Občianske združenie Hradisko na Kláštore – Ponická Huta venuje popri starostlivosti o&nbsp;lokalitu Hradisko. Majstrovstvá vo varení baranieho perkeltu stelesňujú snahu o&nbsp;podporu miestneho ovčiarstva i&nbsp;salašníctva a&nbsp;sú venované jednej z&nbsp;miestnych legiend – bačovi Jánovi Melkovi. Nepravidelne sa organizujú aj ukážky včelárstva, hutnícka zabíjačka, hutnícke „fašange“, vianočný punč, prechody cez pohorie Bukovina, brigády pri upratovaní skalného brala Baba či záhradkárske aktivity na obnovu typických ovocných odrôd.

Miestnym fenoménom bývala aj veľkolepá svadba, ktorá sa v&nbsp;roku 1975 dočkala filmového spracovania. Na túto tradíciu nadviazal bývalý starosta, ktorý túto veľkolepú ľudovú parádu začlenil do programu každoročného festivalu s&nbsp;názvom Zdola ponickýho mlyna. Hlavným dejiskom hranej svadby je striedavo miestny katolícky a&nbsp;evanjelicky kostol. Aby bol sprievod čo najviac autentický, pootvárali miestne žienky svoje truhlice a&nbsp;vybrali z&nbsp;nich staré kroje.

Vznikol však menší problém, lebo časom predsa len trocha podrástli a&nbsp;do ľudového úboru sa nedokázali navliecť. Našťastie bola nablízku čulá dôchodkyňa Mária Králiková a&nbsp;jej šikovné ruky. „Obšívam celú ulicu za pánboh zaplať, ale baví ma to,“ smeje sa vyučená krajčírka, ktorá sa však intenzívnejšie začala zaoberať úpravou krojov až v&nbsp;pokročilejšom veku. Dokonca sa pri vyšívaní retiazok a&nbsp;ornamentov naučila narábať aj s&nbsp;krivou ihlou – až na malé zaváhania.

„Raz sa mi podarilo prepichnúť si prst tak dokonale, že som si myslela, že pôjdem na chirurgiu aj s&nbsp;celým rámom,“ dodá zvesela počas názornej ukážky svojej práce. Každý deň má vraj vyrátaný takmer na minútu, prácu s&nbsp;krojmi kombinuje s&nbsp;obľúbenými televíznymi reláciami, záhradkou a&nbsp;sadením kvetín. „Na nudu rozhodne nie je čas,“ ubezpečuje žena nakazená pozitívnym entuziazmom, ktorý dnes potrebuje každá dedina ako soľ.

<h3>Zoja Sámelová (65)</h3>
&nbsp;
Ako vnímam tunajší život? Momentálne pochmúrne, ale inak veselo. Som stále činná vo folklórnom súbore a&nbsp;máme tu aj ďalšie združenia, kde sa možno zapájať. Navyše sa teraz starám o&nbsp;vnukov. Privítala by som, keby sa obec ešte viac spropagovala. Napríklad rozhľadňou, lebo okolie je tu naozaj krásne.
&nbsp;
<h3>Zuzana Kováčová (30)</h3>
&nbsp;
Je tu krásna príroda a&nbsp;prostredie vhodné pre deti. Máme dve – jedno chodí do škôlky a&nbsp;jedno do školy. Myslím, že na bežný život nám tu vôbec nič nechýba, negatíva by som osobne hľadala len ťažko.
&nbsp;
<h3>Juraj Voskár (46)</h3>
&nbsp;
Žijem v&nbsp;tejto obci od narodenia. Oceňujem pokoj, robotu mám priamo tu. Do mesta tak chodím väčšinu len na nákup či za lekármi. Realizujem sa okolo domu, v&nbsp;záhradke. Trápi ma len nízky tlak pri rozvode pitnej vody. Bývam na kopci a&nbsp;hlavne večer je problém sa osprchovať.