Prežila Rakúsko-Uhorsko, obe svetové vojny, komunizmus a časy modernizácie a teraz čelí následkom koronavírusu. O tom, či a v akej podobe bude jedinečná ozubnicová železnica fungovať, rozhodnú najbližšie roky.
Taký zážitok ako na trati medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou si dnes už široko-ďaleko nevychutnáte. Výnimkou je azda len český Tanvald, kde síce takisto dodnes prevádzkujú ozubnicovú trať, ale bez parnej lokomotívy dotvárajúcej neopakovateľnú historickú atmosféru. Kým čierna mašinka si vzadu spokojne bafká, turisti sa pohľadom z okien storočných vozňov zoznamujú s krásnym hornatým krajom z jedinečnej perspektívy.
Veľkú zásluhu na tom, že sa tento európsky unikát ešte stále drží pri živote, má okrem priaznivých dejinných udalostí partia nadšencov z občianskeho združenia Zubačka, ktoré funguje pod záštitou Múzejno-dokumentačného centra ŽSR v Bratislave. Popri príležitostných brigádnikoch tvorí jeho tvrdé jadro skupina siedmich-ôsmich železničiarskych dobrovoľníkov, ochotných obetovať tejto vášni takmer všetok voľný čas.
FOTOGRAFIE OZUBNICOVEJ ŽELEZNICE NÁJDETE V GALÉRII.Od železa k turistom
V oblasti Slovenského rudohoria, bohatého na železnú rudu, sa surové železo prevážalo z vysokej pece v Tisovci do podbrezovských železiarní a do zlievarne v Hronci. Dopyt po tejto surovine postupne rástol, a keď už konské povozy pri zásobovaní nestačili, v časoch Rakúsko-Uhorska postavili ozubnicovú železnicu. Do prevádzky ju spustili v roku 1896, a keďže išlo o vedľajšiu trať, namiesto razenia tunela v kopcovitom teréne uplatnili ozubnicový systém, vďaka ktorému vláčik prekonával sedlo Zbojská. Už len to, že táto jedinečná dopravná spojnica vydržala až do dnešných čias, je malý zázrak. Viackrát mala takpovediac namále.
„Prvý problém nastal po prvej svetovej vojne, keď po rozpade Rakúsko-Uhorska odviezli rušne do Maďarska. Z Tanvaldu tak museli dopraviť náhradnú parnú ozubnicovú lokomotívu, aby sa mohlo ďalej prevážať. Počas druhej svetovej vojny ustupujúce nemecké vojská zničili viadukt. Prevádzka na trati sa na rok zastavila, až kým sa nepodarilo postaviť improvizovaný drevený most. Po desiatich rokoch bol v dezolátnom stave, preto v roku 1959 vyrobili v železiarňach vo Vítkoviciach nový. V tom čase dožívali parné rušne z konca 19. storočia, techniku bolo treba modernizovať. Pre Tisovec dali vyrobiť dva dieselové rušne, ktoré sa však pri skúškach začali pre vyšší osový tlak vykoľajovať.
Trať si žiadala svoje, a tak prevádzku opäť zastavili. Spravila sa celková rekonštrukcia, lenže kým ju dokončili, oheň zo zrušenej vysokej pece v Tisovci sa presťahoval do Košíc. Ozubnicová železnica tak stratila hospodársky význam a od šesťdesiatych rokov minulého storočia sa využívala iba na osobnú dopravu. Stále ide o jediné severojužné prepojenie na úseku medzi Margecanmi a Zvolenom, navyše trať mala aj vojenský význam,“ ozrejmuje predseda OZ Zubačka Zdeno Lopušný dôvody, ktoré trať napokon pomohli zachovať.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
