Jana Homolová

V&nbsp;hodine medzi psom a&nbsp;vlkom, teda v&nbsp;čase medzi treťou a&nbsp;štvrtou ráno, umelci údajne vytvárajú svoje najlepšie diela, rodí sa najviac detí, ale aj najviac ľudí zomiera. Práve do tohoto magického času zasadil spevák a&nbsp;hudobník Richard Müller svoj nový rovnomenný album, ktorý sa na pulty predajní dostal v&nbsp;polovici októbra. Paradoxne, on sám v&nbsp;tomto konkrétnom úseku netvorí, hoci po dlhšej pauze na svoj nový album zložil hudbu ku skvelým textom približne v&nbsp;priebehu troch dní. „Je to tak, v&nbsp;noci netvorím, v&nbsp;noci spím, aj keď mi je táto hodina blízka, lebo sa väčšinou vtedy zobudím s&nbsp;nutkavou potrebou ísť na WC. To aj zrealizujem, vrátim sa späť na lôžko a&nbsp;v&nbsp;tom momente opäť okamžite zaspím,“ povedal nám umelec s&nbsp;úsmevom.

Odhliadnuc od všetkého, názov albumu bol od začiatku jasný, pretože ešte pred jeho samotným vznikom nafotil spevák so svojím dvorným fotografom Mayom Hircom a&nbsp;s&nbsp;jeho psom sériu snímok a&nbsp;na jednej z&nbsp;nich si v&nbsp;podstate náhodne s&nbsp;malým Brunom aj zapózoval. „Toto bol impulz na obal aj názov albumu, keďže tam aj mám takú pesničku, a&nbsp;najmä na fotke sme naozaj pes a&nbsp;vlk,“ uviedol.

Napriek blížiacej sa šesťdesiatke Richarda rozhodne nemožno označovať za starého vlka. Čo sa týka hudobnej tvorby, z&nbsp;nárokov a&nbsp;kvality nepoľavil. Svoje verné publikum nesklamal a&nbsp;chválou na jeho hudobnú novinku nešetrili ani kritici. „Týmto albumom Müller nepodliezol latku, ktorú má už roky nastavenú tak vysoko, aký dobrý má hudobný vkus,“ píše sa napríklad na hudobnom portáli Novinky.cz. Album v&nbsp;Česku vyvolal mimoriadne dobré ohlasy, umelec je tam rovnako populárny.

Ako už býva Richardovým zvykom z minulosti, niektoré piesne sú inšpirované jeho obľúbenými osobnosťami. Autor textu, v tomto prípade dlhoročný spolupracovník Peter Uličný, sa opäť inšpiroval témami a ľuďmi, ktorí speváka najviac fascinujú. Takou je napríklad skladba V ateliéri Jana S., venovaná excentrickému fotografovi Janovi Saudekovi (85). „Je to moja najobľúbenejšia skladba na albume. Dovolím si tvrdiť, že Jan Saudek a&nbsp;ja sme priatelia, respektíve vždy, keď mám cestu do Prahy, ohlásim sa, zastavím a&nbsp;on ma vždy veľkoryso prijme. Je to pesnička, ktorou som Petra Uličného nijakým spôsobom neinšpiroval, vznikla z&nbsp;môjho častého rozprávania o&nbsp;Saudekovi. Vytušil, že by to pre mňa bola zmysluplná téma, preto aj napísal tento text. Mám ju rád a&nbsp;myslím si, že je veľmi pohodová, pokojná, taká, aký Jan je,“ povedal a&nbsp;dodal:

„Jan Saudek ma fascinuje najmä svojimi vedomosťami zo svetovej literatúry, čo možno málokto vie a&nbsp;možno si to ani nedokáže predstaviť. Má naozaj prečítané všetko a&nbsp;vie o&nbsp;tom informovať veľmi subtílnou a&nbsp;nenásilnou formou. Raz mi napríklad povedal: ‚Viete (vykáme si), o&nbsp;Frankovi Sinatrovi sa hovorilo, že je lepší herec než spevák, a&nbsp;o&nbsp;vás si myslím, že ste lepší fotograf než spevák.‘ (Smiech.) To bolo pre mňa veľmi milé. Často používa také ‚šplechy‘, ktoré k&nbsp;nemu vyložene sadnú,“ doplnil umelec, ktorý spieva aj o&nbsp;Adele Vinczeovej (40) či herečke Julii Roberts (53).

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ďalšia z&nbsp;piesní je venovaná Keithovi Richardsovi (76) z&nbsp;legendárnej kapely The Rolling Stones, ktorý prestal fajčiť. „Keď som sa túto správu dozvedel, hneď som zatelefonoval Petrovi Uličnému o&nbsp;neuveriteľnej informácii, ktorá podľa mňa otriasla celou zemeguľou, pretože Keitha Richardsa ste nikde nevideli bez cigarety v&nbsp;ruke alebo v&nbsp;ústach, a&nbsp;keďže s&nbsp;týmto ‚koníčkom‘ prestal, Peter, samozrejme, nezaváhal a&nbsp;napísal o&nbsp;tom text.“ Pred rokmi s&nbsp;rovnakým neduhom sekol aj Richard. Urobil to zo dňa na deň. „Je to podľa mňa veľmi zbytočný zlozvyk, lebo pokiaľ pijete nejaký alkohol alebo niečo inhalujete, dajme tomu, že vás to možno posunie do nejakých iných sfér, ale pokiaľ iba vdychujete a&nbsp;vydychujete dym, to je veľmi monotónna záležitosť, ktorá nemá žiaden efekt, teda okrem toho, čo sa vám usádza na pľúcach,“ zhodnotil.

Zbavený nerestí a&nbsp;neduhov žije Richard vo všeobecnosti pokojný rodinný život, preto ho koronakríza ani povinná izolácia nijako nezaskočili. „V&nbsp;podstate sam sa izoloval celý život s&nbsp;výnimkou určitého dynamického obdobia, takže v&nbsp;tomto problém nemám. Ale doma som činorodý, dokonca možno činorodejší než ostatní, ktorí potrebujú chodiť pracovať do kancelárie. Venujem sa knižkám, muzike, synovi, rodinke a&nbsp;žijem veľmi pokojný život,“ skonštatoval. Na druhej strane ho mrzí, že pandemická situácia ochromila ľudí v&nbsp;celom kultúrnom sektore. „Ľudia z umenia bývajú našťastie kreatívni, preto si hľadajú ďalšie spôsoby uplatnenia. Ja som v tomto čase urobil album, čo nie je nič prekvapujúce, keďže sa tým živím 35 rokov, ale pravda je taká, že toto obdobie je čakaním na koniec, na koniec korony. A zatiaľ aspoň podľa toho, ako sa to vyvíja, to veľmi optimisticky nevidím. Kultúra týmto obdobím veľmi trpí.“

V&nbsp;súvislosti s&nbsp;prezentáciou nového albumu sa ho novinári zvyčajne pýtajú, ako si vysvetľuje vznik nenávistnej atmosféry v&nbsp;tomto národe namierenej proti umelcom. „Naozaj si myslím, že je to závisťou, len neviem, čo závidia. Príjmy ľudí z&nbsp;umenia naozaj nie sú také, ako si národ predstavuje,“ zdôraznil. Mnohí vidia len pozlátku, nič viac, čo je za tým. „Vidia ľudí na pódiách, ale čo sa skrýva za nami, za tou stenou, že sú tam napríklad technici, ktorí žijú z&nbsp;mizerných príjmov a&nbsp;teraz nemajú príjmy žiadne... V&nbsp;každom prípade by som sa určite nechcel dožiť situácie, že by niekto veľkým zámkom zavrel Slovenské národné divadlo, ktoré je teraz odstavené tiež. Myslím to, samozrejme, symbolicky. Kultúru potrebujeme v&nbsp;živote všetci.“

Umelec má doma gigantickú zbierku cédečiek a&nbsp;LP platní, pretože je vášnivý milovník takmer všetkých hudobných žánrov. „Počúvam muziku od Whitney Huston po Milesa Davisa, respektíve v&nbsp;poslednom čase aj free džez Ornetta Colemana a&nbsp;podľa nálady alebo poryvov duše, ktoré v&nbsp;danom momente mám, si vyberám konkrétne CD alebo platňu. Mám však pocit, že v&nbsp;poslednom období svetová produkcia často už ani nestojí za vypočutie. Som takmer 60-ročný človek, narodil som sa v&nbsp;roku 1961, ale na mňa šesťdesiate roky a&nbsp;Jimi Hendrix, The Rolling Stones, Janis Joplin aj dnes pôsobia omnoho presvedčivejšie než mnohí noví ľudia v&nbsp;hudobnom priemysle.“

K&nbsp;láske k&nbsp;hudbe vedie aj syna Markusa (8), ktorý v&nbsp;škole navštevuje klavír a&nbsp;doma má syntetizátor. „Zatiaľ však o&nbsp;hudbu neprejavuje veľký záujem, lebo na syntetizátore si zabrnká maximálne raz za dva mesiace,“ priznal nám trojnásobný otec so smiechom. Aj keď nie hudobne, predsa len malý Markus priložil ruku k&nbsp;otcovmu dielu. „Písal všetky titulky a&nbsp;názvy skladieb na môj nový album. To znamená, že vytvoril vlastný font písma, ktorý vzišiel z&nbsp;jeho pravej ruky.“ Podľa Richarda mal na to zaujímavú finančnú motiváciu. „Napísal to celé na prvýkrát. Prvá strana ho ešte bavila, potom už, pochopiteľne, nie. Ale sľúbil som mu honorár, tak za celú prácu dostal desať eur,“ uviedol s&nbsp;tým, že trval na tom, aby na tomto CD bol aj synov osobný vklad.

Pri slovách o&nbsp;Markusovi sa spevákove oči úplne rozžiarili. Jeho syn veľa športuje, cvičí a&nbsp;venuje sa plávaniu. „Keď som ho videl naposledy plávať, mal som pocit, že je to majster sveta. Úžasný kraul zaplával,“ priznal s&nbsp;hrdosťou. „Baví ho aj Minecraft, lego a&nbsp;pokémoni. Umelecké sklony alebo vo všeobecnosti nič mimoriadne v&nbsp;tomto smere zatiaľ na ňom nevidím, teda okrem tej veľkej lásky, ktorú k&nbsp;nemu cítim,“ vyznal sa.

Náročné životné obdobie, ktorým umelec prešiel, v&nbsp;ňom ešte väčšmi utužilo potrebu silného rodinného puta. To si udržiava aj s&nbsp;dnes už dospelými deťmi – s&nbsp;dcérou Emou (26) a&nbsp;so synom Filipom (29), ktorých prácu pravidelne sleduje. „Emu a&nbsp;jej články v&nbsp;magazíne Vogue čítam stále. Vždy, keď dostanem informáciu, že vyšlo nové číslo, idem si ho na čerpaciu stanicu kúpiť. Žije v&nbsp;Paríži už sedem rokov a&nbsp;som veľmi šťastný, aj keď mi, pochopiteľne, nesmierne chýba, ale komunikujeme spolu takmer každý deň, takže sme spolu neustále vzájomne prepojení.“

Obrovskú radosť mu robí aj syn Filip, ktorý síce vyštudoval právo, ale venuje sa realitnému biznisu. „Hoci možno Ema sa šuchla akoby o&nbsp;umeleckú sféru, Filip ide úplne inou cestou, z&nbsp;čoho mám veľkú radosť, lebo obaja sú spokojní v&nbsp;tom, čo robia, a&nbsp;keď sú spokojní oni, som spokojný aj ja.“

Spevák v&nbsp;minulosti priznal, že by si vedel predstaviť stráviť jeseň svojho života v&nbsp;malom domčeku niekde pri mori. Pýta si preto realitné poradenstvo od skúseného syna? „To nie, aj tak to vnímam ako veľmi nereálny sen. Toľko peňazí nebudem nikdy zarábať, aby som mohol žiť pri mori,“ povedal nám spevák. No keby to nebola Florida, ale napríklad Slovákmi obľúbené Chorvátsko, až také drahé by to hádam nebolo. „Viete, že Florida by možno vyšla ešte aj lacnejšia než spomínané Chorvátsko?“ uzavrel spevák.

Müller zbavený nerestí: Spevák vydal pätnásty album. V akej životnej fáze sa nachádza?

Výber pre vás

Müller zbavený nerestí: Spevák vydal pätnásty album. V akej životnej fáze sa nachádza?

Súvisiace články

Po problémoch v manželstve herca SVÄŤA MALACHOVSKÉHO zasiahla bratova diagnóza

ANDY KRAUS: O postave Lászlóa zo Susedov vždy tvrdím, že som to ja bez zábran

DÁVID HARTL hrá mladého učiteľa: Pred čím ho tvorcovia seriálu Oteckovia varovali?

Výber pre vás