Zuzana Zimmermannová

Z toskánskeho raja, ktorý už pozná ako svoju dlaň, organizuje zážitkové výlety s prívlastkom nezabudnuteľné. Z historickej vily zo 16. storočia sa Simone Kocúrovej núka výhľad na kľukaté chodníčky lemované olivovníkmi aj na panorámu Florencie. Práve odtiaľto, z&nbsp;pomedzia mesta a&nbsp;toskánskeho vidieka, už šiesty rok pripravuje výnimočné zážitky pre cestovateľov a&nbsp;svadobné páry. „Mojou najväčšou záľubou je objavovať niečo nové, známi ma prezývajú Marco Polo. Taliansko je to pravé, je nesmierne rozmanité. Každý región je príznačný niečím iným a&nbsp;vy máte nesmiernu túžbu všetko odhaliť,“ hovorí Slovenka, ktorá tu našla druhý domov.

Prvýkrát sa v&nbsp;Taliansku ocitla na výlete s&nbsp;priateľom, druhýkrát počas modelingovej kariéry v&nbsp;Miláne, no až tretia cesta sa jej stala osudnou. „Počas štúdia ekonómie turizmu v&nbsp;Prahe som s&nbsp;kamarátkou začala organizovať módne prehliadky a&nbsp;degustácie vín. Bolo to moje prvé ‚podnikanie‘, hľadala som dieru na trhu. Spoločenské akcie tohto typu u&nbsp;nás nikto neorganizoval, a&nbsp;tak som priniesla formát, kde si na svoje prišli dámy aj páni,“ spomína Simona.

Akcia zožala úspech a&nbsp;priniesla novú ponuku: jeden z&nbsp;hostí Slovenke navrhol, či by pre jeho zamestnancov nevytvorila vínnu cestu v&nbsp;Toskánsku. Ihneď prikývla, hoci netušila, ako to tam chodí. „Neskôr som si spomenula, že barman, ktorého som spoznala v&nbsp;Miláne, bol z&nbsp;Toskánska a&nbsp;jeho otec mal malé vinárstvo. Poprosila som ho o&nbsp;pomoc a&nbsp;o&nbsp;pár dní som sa vydala na cestu do Florencie, ešte netušiac, že mi zmení život.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Zvlnené kopce posiate viničom a&nbsp;mesto plné umenia a&nbsp;histórie ju očarili natoľko, že sa tam rozhodla zostať, do svojho biznisu však ešte musela dorásť. „Krajina ma veľmi zaujala a&nbsp;videla som v&nbsp;nej príležitosť na prácu i&nbsp;život. Bolo však ťažké prezentovať sa a&nbsp;jedna vínna cesta, ešte k&nbsp;tomu po sezóne, mi nemohla nič garantovať. Bolo si treba nájsť ďalšiu prácu,“ spomína. Ako dieťa túžila byť maliarkou a&nbsp;záľuba v&nbsp;umení ju neopustila ani neskôr, preto začala navštevovať asociácie umelcov, v&nbsp;ktorých spoznala mnoho zaujímavých osobností vrátane posledného potomka rodiny Mediciovcov, u&nbsp;ktorého istý čas stážovala. Neskôr pracovala ako marketingová manažérka v&nbsp;stavebnej firme, čo si doteraz pochvaľuje ako skvelú šancu na zorientovanie v&nbsp;krajine.

Túžba po vlastnom podnikaní ju však neopustila, a&nbsp;tak si urobila sprievodcovský certifikát. „Stále to však nebolo ono. Sprievodcov, klasických cestoviek a&nbsp;vínnych ciest bolo veľa. Chcelo to nápad, niečo nové, čo by zaujalo klientov a&nbsp;pre čo by si vybrali práve moje služby,“ hovorí majiteľka cestovnej agentúry. Rozhodla sa preto staviť na zvučné mená osobností, ktoré v&nbsp;Toskánsku pôsobili, a&nbsp;sprostredkovať ich svet cestovateľom. A&nbsp;trafila klinec po hlavičke. Ochutnávky vín módneho návrhára Ferragama, nahrávanie albumu v&nbsp;štúdiu Andrea Bocelliho, kurzy výroby kabeliek Gucci či možnosť prenajať si vilu speváka Stinga zafungovali ako magnet.

„Moja filozofia je ponúknuť výnimočný program. Klienti sa musia cítiť, že je o&nbsp;nich postarané a&nbsp;že zažijú to najzaujímavejšie v&nbsp;dobrej spoločnosti. No žiadny snobský štýl, tomu sa vyhýbam,“ hovorí Slovenka, ktorá má v&nbsp;portfóliu aj kurz varenia s&nbsp;michelinským kuchárom, poľovačku v&nbsp;niekdajších revíroch vplyvnej dynastie Mediciovcov alebo výlety na miesta, kde sa nakrúcali filmy ako Gladiátor, Da Vinciho kód, Tanec s&nbsp;vlkmi či James Bond. Zaujímavé kontakty na začiatku vyhľadávala sama, neskôr sa jej s&nbsp;ponukou začali ozývať Taliani. Doteraz však rada brázdi cesty a&nbsp;hľadá nové zážitky.

„K&nbsp;mnohým miestam ma naozaj privedie náhoda. Alebo náhoda neexistuje? Pre mňa osobne sú najzaujímavejšie také, ku ktorým sa mi viaže spomienka. V&nbsp;tom je ten háčik, že tú si za peniaze nekúpite. Raz ma napríklad historik previedol vilou, v&nbsp;ktorej väznili Galilea Galileiho. Hoci bola takmer prázdna, z&nbsp;jeho pútavého výkladu som cítila dokonca aj vôňu polievky, ktorú pre Galileiho pred stáročiami varili. Tesne po karanténe som bola hosťom rodiny hebrejského pôvodu, ktorá tu vlastní komplex ubytovania na vidieku. Zobrali ma na výlet po okolí v&nbsp;terénnom aute po prašných cestách. Zastali sme na mieste bez značenia a&nbsp;pokračovali sme pešo do údolia zarasteného stromami. Tam, v&nbsp;pustom lese uprostred ničoho, stáli machom obrastené zrúcaniny stredovekého hradu so studňou a&nbsp;s&nbsp;kaplnkou,“ spomína cestovateľka.

Simona Kocúrová vo Florencii študovala históriu umenia. Hovorí, že vidieť naživo obrazy, sochy a&nbsp;pamiatky, o&nbsp;ktorých sa učila v&nbsp;škole z&nbsp;kníh, je nesmierne fascinujúce. „To, za čím iní cestovatelia merajú tisícky kilometrov, vám leží fakticky pri nohách. Štúdium však bolo náročné, keďže bolo spojené s&nbsp;praxou a&nbsp;neustálym overovaním vedomostí. Priznám sa, že mi v&nbsp;tomto období pribudlo v&nbsp;byte viac kníh než topánok,“ smeje sa bývalá modelka, ktorá donedávna dokázala sprostredkovať aj stretnutie u&nbsp;maliara Silvana Campeggiho, dobrého priateľa Marylin Monroe.

„Tento veľký pán umelec pred rokom a&nbsp;pol umrel. Bol to nesmierne vzácny človek. Hovorí sa, že ho na americkom letisku pustili bez kontroly odtlačkov prstov a&nbsp;vzdávali mu hold všade, kde chodil. Vlastním od neho tri portréty, ktoré mi daroval. Jeden je namaľovaný na zadnej strane reštauračného menu.“

Slováci v&nbsp;ponuke mladej podnikateľky najčastejšie siahajú po gurmánskych a&nbsp;vínnych cestách spojených s&nbsp;návštevou výnimočných miest, obľúbené sú aj svadby. Do ich organizovania sa Simona pustila nielen v&nbsp;Taliansku, ale už aj v&nbsp;Provensalsku a&nbsp;na Azúrovom pobreží. Žiadané sú romantické miesta s&nbsp;nezabudnuteľnou atmosférou, či už ide o&nbsp;obrad s&nbsp;panorámou toskánskych viníc, alebo prímorské destinácie lemované citrónovníkmi.

„Klienti sa často zaujímajú o&nbsp;históriu vily, v&nbsp;ktorej sú ubytovaní. Hľadajú miesto, ktoré má dušu. To v&nbsp;Taliansku nie je problém. Mnohé patrili rodine Mediciovcov, máme aj takú, v&nbsp;ktorej sa nachádza vynález Leonarda da Vinci, alebo také, kde tvorili známi talianski skladatelia, spisovatelia či umelci,“ prezrádza Simona. Keďže Taliansko je krajina gurmánov, badať to aj na hostinách, kde sa núka prosecco s&nbsp;jednohubkami z&nbsp;„coners“, teda stánkov s&nbsp;rôznou ponukou, v&nbsp;ktorej vám pred očami vyrobia mozzarellu alebu pizzu. „Obľúbené sú aj viaczmyslové zážitky, čo je spojenie jedla s&nbsp;hudbou, farbami alebo s&nbsp;predstavením.“

Väčšina požiadaviek je pre Slovenku po väčšej či menšej drine splniteľná, občas sa však stane, že ju klienti zaskočia. „Raz som vybavovala transport počas indickej svadby vo Florencii. Pri komunikácii s&nbsp;manažérom svadby padla zmienka o&nbsp;tom, že princ by chcel prejsť pozdĺž rieky Arno na slonovi. Mesto to však napriek zaujímavej sume, ktorú bol princ ochotný zaplatiť, odmietlo,“ spomína.

Hoci na začiatku to mala s&nbsp;Talianmi ťažšie, dnes sú už zohratý tím. Turizmus tu patrí k&nbsp;silným odvetviam, konkurenciu preto cítiť. „Je a&nbsp;bude tu vždy a&nbsp;všade. Kto si myslí, že nie, je naivný. Fungujeme tu tak, že si navzájom pomáhame. Klientov je dosť z&nbsp;celého sveta a&nbsp;často sa stane, že jeden od druhého potrebujeme nejakú službu. Osobne radšej zoberiem menej klientov, ale nech je všetko precízne zorganizované. Keď je už toho naozaj veľa, delegujem a&nbsp;rada zaplatím za výpomoc,“ hovorí Simona, ktorá má po skúsenostiach s&nbsp;talianskymi úradmi pocit, že Slovensko nie je vôbec byrokratické, s&nbsp;korupciou v&nbsp;bežnom živote je to zasa naopak: fľaše či obálky sa prísne kontrolujú a&nbsp;trestajú. A&nbsp;mafia? Tá je podľa nej všade.

Na Talianoch obdivuje ich otvorenosť a&nbsp;schopnosť žiť pre prítomnosť. „Užívajú si každú minútu. Na rozdiel od nás si nerobia až tak starosti o&nbsp;to, čo si o&nbsp;nich myslí okolie, nie sú takí utláčaní verejnou mienkou. Možno preto sú takí kreatívni. Aj ja som sa tu stala plnohodnotnou osobnosťou, Taliansko mi dalo nezávislosť a&nbsp;hlavne charakter,“ hovorí rodáčka z&nbsp;Haliče v&nbsp;okrese Lučenec. No aj ju dokáže nahnevať, keď radi sľubujú to, čo nedokážu splniť. A&nbsp;hoci ani presnosť nie je ich silnou stránkou, má aj svoje pozitíva. „Keď si niečo kupujete od miestnych, je dosť možné, že to ani neodvážia, zaplatíte menej a&nbsp;ešte vám dajú ochutnávku zadarmo. Čím južnejšie idete, tým sú ľudia milší a&nbsp;pohostinnejší.“

Zo Slovenky sa v&nbsp;Taliansku stala aj špecialistka na enogastronómiu, kombináciu jedla s&nbsp;vínom, ktorú promptne doplní o&nbsp;dejiny vzniku siahajúce až do čias Etruskov. Dobroty nielen káže, ale aj konzumuje. Toskánsko, ktoré patrí k&nbsp;mäsovým mekkám, dokonca ukončilo jej vegetariánstvo: všetko zmenil florentský steak.

„Milujem talianske raňajky, kapučíno a&nbsp;tortu della nonna – babičkin koláčik, surové plody mora – crudo di mare, a&nbsp;špagety al dente s&nbsp;olivovým olejom. K&nbsp;tomu, samozrejme, pohár dobrého vína,“ smeje sa Simona, ktorá si vďaka rannému behu po toskánskych kopcoch udržiava postavu ako lusk.

Koronavírus a&nbsp;s&nbsp;ním spojená karanténa v&nbsp;hlavnej sezóne Slovenke urobili výrazný škrt cez rozpočet, no panike nepodľahla. „Nemám obavy o&nbsp;budúcnosť, doteraz som sa vždy vynašla. Ani počas karantény som sa nenudila, pripravovala som materiály pre firmu, pre ktorú som kedysi pracovala. Nedávno ma oslovili s&nbsp;ponukou byť tvárou exkluzívneho produktu v&nbsp;oblasti nápojov,“ hovorí podnikateľka, ktorej prioritou zostáva zdravie a&nbsp;pokoj.

„Plánujem v&nbsp;práci pokračovať a&nbsp;rozvíjať ju, no nie som už taká kariéristka, ako keď som začínala. Autonehoda spred pár rokov mi zmenila pohľad na život. Existujú aj iné veci než práca, a&nbsp;do tých sa oplatí investovať,“ hovorí Slovenka, ktorá rada spomalí pri maľovaní obrazov, prechádzke k&nbsp;neďalekým vodopádom alebo pri skúšaní nových receptov.

V&nbsp;lete trávi čas na Azúrovom pobreží, ktoré by rada ponúkla klientom ako ďalšiu destináciu. „Potrebujú ma tam viac, Toskánsko si už viem manažovať aj cez telefón. Ale keď sa v&nbsp;septembri vraciam a&nbsp;vidím mosty Florencie v&nbsp;lesku zapadajúceho slnka, akoby na chvíľu zastal čas. Je to naozaj magické mesto, zachovalo si veľkoleposť dávno minulých čias. Z&nbsp;cestovateľských mét by som si rada splnila plavbu po Níle v&nbsp;štýle Agathy Christie v&nbsp;sprievode kvalitného archeológa, akým je napríklad Záhí Hawáss. Na to je však nevyhnutné, aby sa situácia s&nbsp;vírusom vyriešila, inak budú cestovanie, práca a&nbsp;život neisté. Budeme sa musieť uspokojiť s&nbsp;pohárom vína doma v&nbsp;Toskánsku. I&nbsp;keď ani to nie je v&nbsp;spoločnosti toho správneho človeka na zahodenie.“

Lovkyňa zážitkov: V Taliansku si ušila prácu na mieru, dnes plní ľuďom výnimočné sny

Výber pre vás

Lovkyňa zážitkov: V Taliansku si ušila prácu na mieru, dnes plní ľuďom výnimočné sny

Súvisiace články

Bistro na želanie: Bratia sa rozhodli pre spoločný biznis, varia aj podľa počasia

Naša najextrémnejšia cestovateľka: Blondíne sa stopuje všade ľahko, len musia jazdiť autá

Slovák dal výpoveď v práci a na kambodžskej pláži postavil ekorezort z bambusu

Výber pre vás