Jana Homolová

Popredný divadelný, filmový, dabingový herec, recitátor a pedagóg sa narodil 14. novembra 1946 v Bratislave. Jeho staršia sestra Elenka veľmi túžila po bratovi, preto pravidelne písala listy Ježiškovi, aby jej toto prianie vyplnil. S rodinou bývali v bankovom dome na niekdajšej Mýtnej ulici. Hore nad ním vyrastala herečka Hana Gregorová (67).

„Mala veľmi milého ocka a milú energickú mamu. Keď teta išla s nákupmi, vždy som jej pomohol. A vedľa nás býval aj akademický maliar Gustáv Malý. Jeho manželka bola tiež úžasná. Občas ma poslala do cukrárne kúpiť sódovku. Keď som sa vrátil, spravila mi z malinovej šťavy malinovku a dostal som aj karlovarskú oblátku,“ zaspomínal si František Kovár pred rokmi v jednom z rozhovorov na časy svojej mladosti.

Prvú skúsenosť s divadelnými doskami mal už vo svojich štyroch rokoch a v podstate celkom náhodne. „Moja sestra nacvičovala školské divadlo, kde potrebovali žabiaka. Pamätám si to ako dnes, že ma posadila do starého kočíka, vyviezla hore na javisko a keďže nebola žiadna generálka, keď mi zamávala, bolo to znamenie, že mám zakvákať,“ povedal so smiechom. Neskôr začal v Pionierskom paláci navštevovať dramatický krúžok, potom sa pridal rozhlas.

„Bol som šiestak na základnej škole a v Pionierskom paláci sme robili predstavenie Čin-čin. Vtedy začala práve vysielať Slovenská televízia a my sme boli medzi prvými hore na Kamzíku, ktorých nacvičené predstavenie vysielali. Bol som veľmi šťastný a pyšný. Dva dni som od vzrušenia nemohol spávať. Keď som prišiel domov, celý zážitok som opisoval mojej mame, až som si uvedomil, že to vlastne nikto nevidel, lebo vtedy ešte doma nikto nemal televízor,“ doplnil.

Hoci by sa mohlo zdať, že hercovo pracovné smerovanie bude jednoznačné, ako dieťa mal aj mnoho iných záujmov. Bavila ho elektronika, zdravoveda, futbal, basketbal... „Bol som naozaj veľmi aktívny a&nbsp;asi až v&nbsp;štrnástich som sa rozhodol, že miesto športu budem chodiť do rozhlasu.“ Všestranne zameraný František výberom svojej budúcnosti svojich rodičov paradoxne nesklamal. „Moja mama mala divadlo veľmi rada. Aj ma brávala na operu. Aj otec sa z&nbsp;toho tešil. Keď sedeli v&nbsp;hľadisku rodičia alebo sestra, mal som vždy veľkú trému a&nbsp;bol som zvedavý na ich názor, pretože oni ma poznali najlepšie.“

Po skončení štúdia na VŠMU v&nbsp;Bratislave nastúpil do divadla Andreja Bagara v&nbsp;Nitre. Neskôr prijal ponuku do bratislavského Divadla Nová scéna, kde pôsobil do roku 1990 a&nbsp;spoluzakladal divadlo Korzo ’90. Na doskách SND hral už ako študent. Od roku 1996 je stálym členom umeleckého súboru činohry našej prvej scény. Roky pôsobil aj ako pedagóg na VŠMU. Medzi jeho najvýznamnejšie postavy na doskách SND patria: Mačka na horúcej plechovej streche (Veľký ocko), Cyrano z&nbsp;Bergeracu (Lokaj, 1. básnik, španielsky dôstojník), Stratégie a&nbsp;rozmary (Gróf), Cudzia žena a&nbsp;muž pod posteľou (Lekár), Úklady a&nbsp;láska (Kancelár, pán von Walter) a&nbsp;iné.
&nbsp;
Jeho kariéra sa rýchlo rozšírila aj na filmové plátno a&nbsp;televízne obrazovky. Okrem iného si zahral v&nbsp;životopisnej snímke Život na úteku (1975), v&nbsp;kriminálke Šepkajúci fantóm (1975), v&nbsp;drámach Zlatá réva (1977), Sneh pod nohami (1978) a&nbsp;Noční jazdci (1981), v&nbsp;psychologickej snímke Mŕtvi učia živých (1983) alebo v&nbsp;komédii Záhrada (1995). Z&nbsp;jeho televíznej filmografie treba spomenúť historický seriál Parížski mohykáni (1971), kultovú Tisícročnú včelu (1983), ale aj snímky Don Carlos (1986), Adolf Eichmann (1988), Jahňa chudobného (1992), Na Bukvovom dvore (1993) alebo Priateľstvá padajúceho lístia (1998). V&nbsp;posledných rokoch sa objavuje v&nbsp;populárnych televíznych seriáloch ako Ordinácia v&nbsp;ružovej záhrade, Chlapi neplačú, Tajné životy, Zoo, Rex, Vlci, Delukse, Červené pásky.

Dielo

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Bol to herec Gustáv Valach, ktorý Františka Kovára nasmeroval ešte v 16 rokoch na prijímačky na Vysokú školu múzických umení. „Povedal mi, že to mám aspoň vyskúšať a keď ma nezoberú hneď, určite ma vezmú o rok. Vďaka jeho prezieravosti som na tieto skúšky šiel a aj ma zobrali.“ Pravda však je, že medzi budúcimi hercami bol tak trošku ako exot. „Bol som obrovské ucho, veď len medzi mnou a najstarším študentom bol vekový rozdiel 8 rokov, čo už je naozaj dosť,“ priznal. Až do dnešných dní s láskou spomína na svojho ročníkového profesora Ladislava Chudíka (†91).

Ten už počas samotného štúdia veľmi dbal, aby jeho študenti čítali a zároveň posúvali svoje hranice a tiež sa učili cudzie jazyky. Obdobie 60. rokov prialo rozletu. „Dramaturgia kopírovala tituly, ktoré sa začínali robiť vo svete, pretože vtedy boli premiéry Millerových, Sartrových hier... Svet sa otváral smerom von a dramaturgia SND dokázala vybaviť, aby sa tituly od úžasných dramatikov hrali aj na doskách Národného divadla.“ Ešte ako študent mal Kovár možnosť zahrať si v predstavení našej prvej scény Diabol a Pán Boh od Jeana-Paula Sartra. Inscenácia sa dočkala vyše 60 repríz a nebývalého úspechu.

Začínajúci umelec si síce zahral len drobnú postavu s niekoľkými replikami, no mal šťastie a možnosť učiť sa od hereckých bardov, akými boli Karol Machata (†88) a Ctibor Filčík (†66) v hlavných úlohách. Toto predstavenie mal dokonca možnosť naživo vidieť aj Sartrov osobný priateľ – známy divadelný kritik. „Ten ešte v onen večer telefonoval Sartrovi, aby mu povedal, že práve videl najlepšie predstavenie v Európe. Bolo jedno, že ide v mojom prípade o maličkú úlohu, lebo chýr o tom, aké to je predstavenie, prevyšoval čokoľvek,“ uviedol Kovár na margo svojich hereckých začiatkov. S odstupom rokov zároveň priznal, že spolužiaci mu trošku závideli možnosť hrať na doskách SND už počas školy.

Po absolvovaní štúdia na VŠMU odišiel do Divadla Andreja Bagara v Nitre, kde získal angažmán. Tam sa spoznal s režisérom Karolom Spišákom, ktorého považoval za svojho divadelného otca. Hoci obaja už medzičasom mali naplánované veľké množstvo spoluprác, práve tento režisér Františka odporúčal na bratislavskú Novú scénu, kde sa odštartovala jeho pracovná kariéra. Profesionálnym vrcholom sa však stali hercove výkony v Činohre SND, kde stvárnil desiatky rôznorodých postáv. Mal šťastie na pestrosť repertoáru.Predstavil sa totiž v&nbsp;svetoznámych tituloch ako Hamlet, Cyrano z&nbsp;Bergeracu, Skrotenie zlej ženy, Úklady a&nbsp;láska, Bratia Karamazovovci či Madame Bovary.

V&nbsp;aktuálnej sezóne má v&nbsp;repertoári tituly ako Ruské denníky, Apartmán v&nbsp;hoteli Bristol, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, Skrotenie zlej ženy, Projekt 1918, Bál, Rodáci a ďalšie. Svoj obrovský prínos preukázal aj ako pedagóg na VŠMU. Dvanásť rokov učil umelecký prednes a&nbsp;štrnásť rokov zas hereckú tvorbu. Medzi jeho úspešných absolventov patria Michal Kubovčík, Milo Král, Andrej Bičan, Táňa Pauhofová, Vica Kerekes, Martin Mňahončák, Štefan Martinovič, Dano Dangl... „Samozrejme, tých žiakov bolo oveľa viac, no mená týchto spomínaných sú dnes synonymom úspechu v&nbsp;hereckom svete. Na Slovensku nám vyrástla veľmi silná stredná generácia hercov.“

Ešte v&nbsp;samotných začiatkoch Františkovho štúdia na VŠMU jemu aj jeho spolužiakom Ladislav Chudík odporučil, aby sa neženili. „Ostal som zaskočený, ale toto som si zapamätal, a&nbsp;dnes už aj viem, prečo to povedal, lebo vedel, čo všetko táto profesia zahŕňa,“ uviedol umelec. Láska si však nevyberá. Ako priznala umelcova manželka Daniela Kovárová v&nbsp;relácii Portrét na TA3, keď ho prvýkrát zbadala, akoby do nej udrel blesk. „A&nbsp;to bol fúzatý a&nbsp;strapatý,“ doplnila s&nbsp;úsmevom. Na ich zoznámenie si presne spomína aj samotný herec.„Danka mala vtedy ružové šaty, úžasné vlasy, bola neuveriteľne tenká v&nbsp;páse, o&nbsp;iných mierach radšej pomlčím... Pozrel som sa na ňu a&nbsp;ostal som sklamaný, lebo som sa dozvedel, že o&nbsp;chvíľu musí odísť. Keď odišla, bral som to ako premárnenú životnú šancu. Mal som však šťastie, lebo sa o&nbsp;nejakú chvíľu vrátila.“ A tak sa ich vzťah začal rodiť.

Danka pochádza z&nbsp;lekárskej rodiny a&nbsp;aj ona sama vyštudovala všeobecné lekárstvo. Svojho manžela sa však od povinností okolo domácnosti snažila odbremeňovať, aby sa on mohol plnohodnotne venovať svojej profesii.„Keď som skončila školu, nevedela som si nájsť miesto na klinike, zároveň to ani nebolo reálne, keďže môj manžel bol herec a&nbsp;mával veľa predstavení do mesiaca. Preto som robila asistentku na fakulte a&nbsp;počas toho som si našich dvoch synov Martina a&nbsp;Michala vychovala.“ Milovaný manžel sa jej za starostlivosť odvďačil a&nbsp;keď v&nbsp;hereckej oblasti nastalo hluché obdobie, veľkoryso umožnil manželke, aby si začala budovať svoju kariéru.

„Keď synovia vyrástli, navštívil som doktorku Máriu Mihaleovú, riaditeľku železničnej polikliniky, ktorú som dovtedy vôbec nepoznal, s&nbsp;prosbou, či by bolo možné prijať moju ženu na lekárske miesto, keďže sme vedeli, že sa bude otvárať nová nemocnica. Vysvetlil som jej, že cítim obrovský dlh voči nej práve preto, čo všetko obetovala našej rodine. Po rozhovore so mnou a&nbsp;následne s&nbsp;mojou ženou ju prijala, za čo jej manželka bude celý život vďačná. Splnil sa jej totiž sen. Po rokoch sa stala primárkou praktických lekárov a&nbsp;začala chodiť domov z&nbsp;práce neskoro ona. A&nbsp;ja som jej ten dlh vracal tým, že som jej pomáhal v&nbsp;domácnosti,“ priznal v rozhovore pre Život obľúbený herec, ktorý na svoje deti nemal vinou práce toľko času, ako by si prial.

„Je pravda, že na krúžky, futbal a podobne som ich nevozieval. Občas mi to vedia pripomenúť a majú pravdu. (Smiech.)“ Práve preto si teraz stratený čas kompenzuje pri svojich štyroch vnúčatách. „Ako starí rodičia fungujeme ako kuchári, taxikári. Cez víkend vyťahujeme veľké hrnce, lebo k nám prídu vnúčence na návštevu, preto treba variť aj zabaliť domov. A potom, keď majú klavír, tanec a iné krúžky, musíme odviezť, priviezť. Hovorím, že nemám auto, ale vládne vozidlo a vozím ich ako ministrov a ministerky. (Smiech.)“ Do umeleckej sféry vnúčatá rozhodne tlačiť nebude. Svojich dvoch synov napríklad od herectva vedome odstrihol. „Jeden syn je lekár a druhý skončil právo.“

Stále aktívny herec sa teší mnohým televíznym a filmovým príležitostiam. Rolu, ktorú si jeho manželka Danka zrejme najviac váži, je úloha gynekológa Slávika z markizáckeho seriálu Ordinácia v ružovej záhrade. Aj jej milovaný otec bol totiž lekár – gynekológ. „Otec bol politický väzeň, v&nbsp;50.&nbsp;rokoch ho odsúdili na 28 rokov. Odsúdili ho na základe jedného anonymného listu. Fakt je, že môj otec bol mimoriadne vzdelaný človek a&nbsp;na konci života ovládal osem rečí. Vo väzení prežil osem a&nbsp;pol roka. Vďaka lekárskym časopisom, ktoré pravidelne študoval, si vypracoval princíp operácie pri neplodných ženách, a&nbsp;keď sa vrátil z&nbsp;väzenia, tak mal narodených asi dvadsať detí, ktoré porodili ženy aj po dvadsaťročných manželstvách. Tieto ženy porodili spontánne a&nbsp;ich deti boli úplne zdravé. Práve preto, keď môj muž dostal úlohu gynekológa v&nbsp;Ordinácii v&nbsp;ružovej záhrade, tak som sa úprimne veľmi potešila, že si túto úlohu zahrá, a&nbsp;myslím si, že túto rolu istým spôsobom venoval môjmu otcovi a&nbsp;hral ju veľmi dobre. Seriál bol jeden z&nbsp;mála, ktoré som aj pozerala, a&nbsp;vďaka tomu sa ukazuje, že vie hrať tak farárov, ako aj vrahov či lekárov...“

Zuzana Kocúriková (71), herečka 
Ferko je zrejme mohykán džentlmen v&nbsp;našom súbore. Mimoriadne slušný, mimoriadne úctivý k&nbsp;ženám. Je to večný optimista, ktorý všetko vždy vidí pozitívne, nech už sa schyľuje k&nbsp;akejkoľvek pracovnej búrke, on ľudí stmeľuje, všetko vidí cez ružové okuliare a&nbsp;okrem toho je to famózny otec rodiny a&nbsp;dedo svojim vnúčatám.
&nbsp;
Jozef Vajda (64), herec 
On má rád všetkých ľudí v&nbsp;tomto divadle a&nbsp;myslím, že to aj každý cíti. Je to človek, s&nbsp;ktorým sa poznám vyše 40 rokov. Spoznali sme sa na Novej scéne, keď som dostal angažmán v&nbsp;divadle, a&nbsp;spomínam si, že bol jeden z&nbsp;prvých, ktorý za mnou prišiel s&nbsp;povzbudivými slovami, že všetko bude dobré. Vždy to bol človek, ktorý prial.
&nbsp;
Emília Vášáryová (78), herečka 
My sme s&nbsp;Ferkom odohrali už niekoľko druhov vzťahov aj pred kamerou, aj v&nbsp;divadle. Bol už mojím mužom, bratom a&nbsp;má zvláštnu vlastnosť, že nesie so sebou tichú noblesu, trpezlivosť, nemá rád konflikty a&nbsp;on je taký katalyzátor, keď sa niečo vyskytne pri práci.

Džentlmen FRANTIŠEK KOVÁR: Kolegyne o ňom tvrdia, že patrí k najúctivejším mužom v súbore

Výber pre vás

Džentlmen FRANTIŠEK KOVÁR: Kolegyne o ňom tvrdia, že patrí k najúctivejším mužom v súbore

Súvisiace články

Keby mu neodkladali operáciu, neodišiel by tak skoro: Aký bol v skutočnosti dedo Jozef?

Krok od smrti: Po strate manželky sa opustil. Tarageľ teraz žije pre vnúčatá

Legendárny herec CHUDÍK mal v živote divy ZUZANY KOCÚRIKOVEJ zvláštne miesto. Čo ich spájalo?

Výber pre vás