Napriek obrovskému množstvu významných hereckých postáv ostane Július Pántik (†80) pre divákov navždy dedom Jozefom. Večerníčkový cyklus s nezbednou Bambuľkou mu vyslúžil večnú slávu.

Narodil sa 15. januára 1922 v Stredných Plachtinciach, kde pričuchol k ochotníckemu divadlu. Prvýkrát sa postavil na javisko ako štvorročný a publikum vtedy prekvapil plačom. Za svoj írečitý prejav, ktorý neskôr pretavil do divadelných aj filmových postáv, vďačil rodinnému zázemiu. Otec bol dedinský učiteľ. Veľký vplyv však na Jozefa Pántika mal starý otec. Ten bol pre malého chlapca príkladom dobroty a múdrosti.

„Domov je viac ako slovo. Cítiš v tom chuť a vôňu čerstvo upečeného chlebíka, dotyk matkinej zrobenej mozoľnatej dlane, počuješ zurkot bystrinky. Náš domov, naši ľudia. To je niečo, čo určuje celý ďalší život. Bez čoho existovať je ťažké, ak nie nemožné. To je tá vôňa materinej dúšky, čo ťa sprevádza, nech ideš kamkoľvek. Nesieš si ju jednoducho v sebe, v srdci, v duši,“ povedal umelec pred rokmi v jednom z rozhovorov. Práve pre obrovskú lásku a úctu k domovu a rodičom sa po maturite na gymnáziu v Banskej Štiavnici nevybral študovať herectvo. Herec bol v tom čase považovaný skôr za komedianta a profesionálne divadelníctvo bolo ešte len vo svojich hlbokých začiatkoch.

FOTOGRAFIE HERECKEJ LEGENDY NÁJDETE V GALÉRII

Práve preto sa do Bratislavy dostal ako študent práva. Túžba po divadelnom umení však bola silnejšia, a tak právnickú fakultu opustil, aby prešiel na štátne konzervatórium. Už počas štúdia mu v roku 1942 režisér Ján Jamnický ponúkol priestor na doskách Národného divadla. Urastená postava ho predurčovala do úloh slovenských mladíkov aj romantických hrdinov. Zahral si Lysandra v Shake­spearovom Sne noci svätojánskej. V ďalšej sezóne sa zas predviedol v hre Rozbitý džbán, na ktorej premiéru zaspal. Našťastie, zachránili ho duchaprítomní kolegovia a pre začínajúceho herca okamžite poslali taxík. Drobný prešľap sa Júliusovi prepiekol a on na našej prvej scéne pôsobil päťdesiat rokov.

Vytvoril vyše 150 významných divadelných postáv. Pracovné príležitosti sa hrnuli jedna radosť. V roku 1944 ho Janko Borodáč obsadil do postavy Benedika v inscenácii Mnoho kriku pre nič. Zahral si v hrách všetkých dramatických velikánov. Každej jednej úlohy sa zhostil bravúrne s prirodzeným šarmom a eleganciou. Na druhej strane, obecenstvo aj svojich kolegov vždy dokázal odzbrojiť večným optimizmom.

O svojich hereckých začiatkoch na sklonku života povedal toto: „Boli to nádherné časy. Mali sme jasný cieľ: dokázať svetu, že Slováci majú svoju históriu, krásne obyčaje. Sú nielen pracovitý národ, ale i kultúrny. Nezabúdam na tie prebdené noci, keď sme špekulovali, čo a ako vylepšiť. Ticho som sedával v hľadisku počas skúšok svojich kolegov a potom ešte dlho rozoberal každé slovo, každé gesto. Nechcem hodnotiť, viem, niečo sa podarilo viac, iné menej. Vždy som sa však snažil byť úprimný – k sebe i k ostatným. Svoje vnútorné presvedčenie som našťastie nikdy nezradil, a to je pre mňa najdôležitejšie.“

Dielo
Vo svojej hereckej profesii stvárnil množstvo divadelných, filmových, televíznych i rozhlasových postáv. Patril do generácie hercov, ktorí položili základy slovenského dramatického umenia v povojnovom období. Július Pántik sa narodil 15. januára 1922 v Stredných Plachtinciach. Absolvoval odbor herectvo na bratislavskom Štátnom konzervatóriu v roku 1944. Ešte počas štúdia bol členom Činohry SND v Bratislave, v ktorom pôsobil až do roku 1991. Od roku 1947 sa začal venovať i pedagogickej činnosti. Učil na odbornom doškoľovacom kurze na konzervatóriu v Bratislave a na VŠMU v Bratislave, kde získal v roku 1959 akademický titul docent. Vynikajúco sa našiel v postavách slovenskej literárnej klasiky, ktorej diela čerpajú námety z dedinského prostredia. Medzi jeho najznámejšie filmové úlohy patria Mišo vo filme Varúj...! (1946), Vinco Petráš v Havranej ceste (1962), Arnošt Pánek v Stude (1967), Golian vo filme Očovské pastorále (1973), Miky v Kdo hledá zlaté dno (1974), Mišo Zvara v snímke Prerušená pieseň (1960) či Gazdík vo Vrahovi zo záhrobia (1966) a Mikuš Sopko vo filme Súdim ťa láskou (1981). Z televíznych seriálov utkveli divákom v pamäti Nepokojná láska a postava deda Jozefa v detskom seriáli Bambuľkine dobrodružstvá. Pre jeho nezabudnuteľný pátos si ho mnohí pamätajú ako majstra recitácie a takisto z televíznych a rozhlasových rozprávok. V roku 1966 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1979 titul národný umelec. V roku 2012 pribudla v bratislavskej Dúbravke Pántikova ulica, pomenovaná podľa tohto skvelého herca.
Megaluxusná loď vyráža dych.

Nehorázny luxus a kopa iných bizarností. Fúúú... Tak TOTO ste ešte nevideli

Populárne články
Veronika Remišová: Ministerka pre investície a rozvoj

Veronike Remišovej hekli počítač aj telefón: Na záškodnícke akcie je vraj zvyknutá

Život dobrodružného námorníka na pustom ostrove bol prvé mesiace ťažký.

Skutočný Robinson: Vyriekol želanie, ktoré sa mu splnilo, a strávil štyri roky osamote

Paris Hilton

Veľký trapas PARIS HILTON: Čím si rozhnevala priateľov?

Ilustračná snímka

Tak na toto nie sme zvyknutí: Prezidentka prekvapila nezvyčajným outfitom

Megaluxusná loď vyráža dych.

Nehorázny luxus a kopa iných bizarností. Fúúú... Tak TOTO ste ešte nevideli

Zápalkové hlavičky obsahujú fosfor. Je to pravda?

Zápalkové hlavičky obsahujú fosfor. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia