Narodila sa 19. decembra 1948 v Bratislave. Ako viackrát v rozhovoroch spomenula, pochádza zo slobodomyseľnej rodiny, ktorá jej nikdy nehovorila, čo má a čo nemá robiť. Zuzanin otec patril do prvej generácie slovenských advokátov a vlastnil dve továrničky. „Keď sa mama zaňho vydávala, bol prvý námestník ministra hospodárstva za demokratickej vlády v roku 1947. Mal našliapnutú kariéru ako hrom a moja mama dostala ako svadobný dar červené Audi kabriolet. Viete si to predstaviť? Po Bratislave vtedy jazdilo päť a pol auta a z toho mala mama červený kabriolet (smiech). Otec napríklad ani nevedel šoférovať, lebo mal osobného šoféra,“ priznala pre náš týždenník herečka.

Potom to však prišlo a Zuzanin otec zažil krutý pád. Komunisti mu zobrali všetko. „Veľmi ho potupili. Napokon musel vŕtať studne, spával v maringotkách. Zničilo mu to život aj zdravie,“ uviedla herečka, ktorá v detstve spolu so svojou sestrou vôbec nevedela, aký ťažký život jej rodičia prežívajú. „Neviem prečo, vždy sme všade chodili najkrajšie oblečení, život bol pre nás ružová záhrada, lebo mama s nami chodila lyžovať, stanovať, všetko možné. Aj keď nemala pre nás peniaze na lístok na vlak, vždy sme cestovali tak, že nás vo vlaku schovala v priestore na batožinu. Bolo pre nás so sestrou úžasné dobrodružstvo sledovať, kedy k nám príde konduktor, aby sme sa mu mohli rýchlo schovať,“ zaspomínala si so smiechom.

V mladosti sa venovala výtvarnému umeniu a chcela byť kostýmová návrhárka. K divadelnej profesii sa dostala náhodou, a to vďaka tomu, že ju na Zlatých pieskoch odfotil fotograf. Ako nádejný objav bratislavského filmového štúdia debutovala vo filme režiséra Jozefa Zachara Zmluva s diablom. Snímka potom ešte dlho ťažila predovšetkým z nevšedných pôvabov Zuzany Kocúrikovej. Priamo na pľaci ju táto profesia očarila a krátko nato už nakrúcala v slovensko-francúzskej koprodukcii filmu Muž, ktorý luže v réžii Alaina Robba-Grilleta a Martina Hollého ml.

Jej hereckým partnerom bol vtedy veľmi slávny Jean-Louis Trintignant (89). Perfekcionistka Zuzana však svoj výkon na striebornom plátne rozhodne neglorifikovala. „O nejakom herectve v tomto prípade ešte u mňa nemohlo byť ani reči. Veď som bola úplný začiatočník!“ Napriek tomu bola už v tom čase známa dokonca aj v Paríži. „Na Champs­-Élysées bol obrovský bilbord s hlavou Jeana-Louisa Trintignanta, ktorý bol vtedy svetová filmová hviezda, spolu so mnou,“ priznala s úsmevom. V 18 rokoch následne dostala ponuku na päťročnú zmluvu k známemu producentovi Carlovi Pontimu do talianskych filmových štúdií. Túto zmluvu podľa vlastných slov však iba dve sekundy pred dvanástou odmietla podpísať.

Dôvod bol prozaický. „Celý môj život ma viedla intuícia a tá mi povedala, že nie. Ani som sa nad tým nikdy hlbšie nezamýšľala, ale k tomuto rozhodnutiu viedlo viacero dôvodov. Za tých päť rokov som napríklad mohla prísť domov vždy len na Vianoce, čo bolo pre mňa nepredstaviteľné, lebo som veľmi rodinne založená. V zmluve nebolo ani špecifikované, aké roly by som za toto obdobie mohla hrať. Či by išlo o reklamu na bielizeň, alebo čo, tam to jednoducho nebolo. Dnes, keď sa nad tým zamyslím a predstavím si, že by som tú zmluvu podpísala, čo ja viem, kam by ma to zaviedlo? Možno do nejakého drogového prostredia alebo ktovie…“ Práve preto ostala Zuzana radšej na Slovensku a rozhodla sa skúsiť šťastie na VŠMU.

Dielo

Zuzana Kocúriková sa narodila v Bratislave. V mladosti sa venovala výtvarnému umeniu a pôvodne chcela byť kostýmovou návrhárkou. Túto svoju záľubu realizovala neskôr vo svojom butiku, skôr galérii, ako obchod sama nazvala, kde krátko predávala autorskú módu od známych výtvarníčok. Skôr ako začala študovať herectvo na VŠMU v Bratislave, debutovala v roku 1967 ako objav bratislavského filmového štúdia vo filme režiséra Jozefa Zachara Zmluva s diablom. Okrem iných filmov hrala v slovensko-francúzskej koprodukcii Muž, ktorý luže a jej prvým hereckým partnerom bol Francúz Jean-Louis Trintignant.

 

Ďalšou filmovou úlohou bola hlavná postava Ester v českom filme režiséra Jana Schmidta Kolonie Lanfieri. Okrem účinkovania na doskách SND a hosťovaní v ďalších divadlách sa objavila v mnohých televíznych inscenáciách, seriáloch a celovečerných filmoch. Hrala v rozprávkach Panna a netvor (1978), Soľ nad zlato (1982). Z dievčenských úloh postupne prerástla do postáv zrelých žien. Výraznú príležitosť dostala vo filme režiséra Ladislava Rychmana Hvězda padá vzhůru (1974), kde zvádzala speváka Švandu, ktorého si zahral Karel Gott.

 

V životopisnom filme o maliarovi Josefovi Mánesovi režiséra Josefa Macha Paleta lásky (1976) stvárnila postavu bulharskej maliarky Ekky Goranovej. Objavila sa aj vo filmoch Divoká srdce (1989), Pevnost (1994), Sametoví vrazi (2005), Nebo, peklo... zem (2009) či Spiknutie (2012). Mladším divákom je známa najmä zo seriálov Susedia, Ordinácia v ružovej záhrade, Panelák, Horúca krv či Semafor.

Článok pokračuje na ďalšej strane.