Jana Homolová

Narodil sa 15. augusta 1920 v&nbsp;Dolných Plachtinciach v&nbsp;okrese Veľký Krtíš, ktoré sú rodiskom viacerých hereckých legiend, akými boli Július Pántik (†80), Štefan Kvietik (86) či Milan Kňažko (74). Stal sa jedným z&nbsp;najvýznamnejších povojnových slovenských hercov a&nbsp;len pred pár dňami sme si pripomenuli sté výročie jeho narodenia. Hlavne staršia generácia si ho pamätá z&nbsp;divadelných hier, ale predovšetkým z&nbsp;filmov a&nbsp;televíznych inscenácií.

Deti vyrastali na jeho nezabudnuteľnom hlase Osmijanka v&nbsp;rozhlasových rozprávkach. Podľa nebohého teatrológa Ladislava Lajcha (†85) Filčík v&nbsp;detstve nepoznal rozprávky, a&nbsp;preto chcel dať deťom prostredníctvom rozhlasu to, čo mu v&nbsp;mladosti chýbalo. Jeho pôvod, časy dospievania, rovnako ako celý život sú zahalené rúškom tajomstva. Kolovali chýry, že umelec, ktorý vyšiel zo skromných pomerov, no pritom pôsobil veľmi vznešene, mal aristokratický pôvod. Údajne bol ľavobočkom jedného z&nbsp;uhorských šľachticov...

Po ukončení obchodnej akadémie pracoval ako dozorca na colnej a&nbsp;finančnej správe v&nbsp;Bratislave a&nbsp;popritom účinkoval v&nbsp;ochotníckom súbore Štefánik, ktorý hrával v&nbsp;sále Živnodomu (dnes Nová scéna). Zároveň dostal príležitosť nahrávať v&nbsp;Slovenskom rozhlase, kde si svojím prejavom podmanil Andreja Bagara (†65). Ten mu okamžite ponúkol angažmán vo vznikajúcom martinskom divadle. Filčík na jeho doskách pôsobil v&nbsp;rokoch 1944 – 1948, dokonca sa v&nbsp;tom čase zapojil do Slovenského národného povstania ako spravodajca.

Tak predsa si hodný slobody a žitia, keď bojuješ o ne deň čo deň.

Po skončení vojny do divadla nastúpila začínajúca 18-ročná herečka Marína Kráľovičová. „My sme sa vlastne stále rozprávali o divadle, ‚röntgenovali‘ sme svoje postavy, aby sme sa im dostali pod kožu. Tiborovi (tak ho herečka oslovovala, pozn. red.) dvorili všetky ženy v Martine, až zrazu prišla taká ‚šracka‘ Kráľovičová a tá im ho vyfúkla,“ priznala herečka so smiechom v televíznom dokumente Radosť zo života.

„Filčík sa stal mojou prvou láskou. Takže som sa dostala pod dobré krídla a odvtedy sme spolu hrali stále. Bol mojím milencom, manželom, súrodencom... Na divadelných doskách sme sa milovali, nenávideli, až kým neodišiel na večnosť,“ doplnila umelkyňa. Tá v martinskom divadle vydržala dva roky, kým neprišla ponuka z SND. Keďže Ctiborovi Filčíkovi chýbalo herecké vzdelanie, ponuku od bratislavskej Novej scény v roku 1948 prijal, až keď si bol istý, že je na svoje povolanie naozaj dobre pripravený.

Po reorganizácii divadla v roku 1951 napokon zakotvil na doskách Činohry SND. „Nešiel k divadlu preto, aby bol slávny, nikdy po sláve netúžil. Chcel sa zbaviť smútku. To bol lajtmotív celého jeho života aj práce,“ uviedol teatrológ Lajcha. Podľa Filčíkovej prvej veľkej lásky Maríny mal dva životy: jeden viditeľný a druhý pred verejnosťou skrytý. „Mám pocit, že on do svojej trinástej komnaty nikdy nikoho nevpustil,“ priznala. Údajne mal veľké problémy so spánkom. Čo ho trápilo a akí démoni ho prenasledovali, však nikdy neprezradil.

Väčšinu času žil najmä pre herectvo. Keď sa teda v&nbsp;roku 1951 stal riadnym členom Činohry SND, kde následne vytvoril množstvo charakterových postáv, bol to splnený sen. Za jednu z&nbsp;najúspešnejších postáv, ktoré na divadelných doskách vytvoril, sa dá bez pochýb považovať úloha vojvodu Goetza v&nbsp;dráme Jeana-Paula Sartra Diabol a&nbsp;Pán Boh. Hral oba charaktery a&nbsp;počas trojhodinovej inscenácie predviedol herecké majstrovstvo.

Prítomní tvrdili, že podal fenomenálny výkon, a&nbsp;vraj keby hru naštudoval v&nbsp;cudzom jazyku, stal by sa z&nbsp;neho herec európskeho formátu. O&nbsp;hereckej profesii Filčík pred rokmi povedal: „Herec má mať vypestovanú viacplošnú pozornosť – ovládať text, dodržiavať aranžmán, vnímať partnera, vnímať reakcie publika. Áno, byť artistom, ktorý ide po povraze, na rukách krúti kolieska, na nose má paličku a&nbsp;usmieva sa.“ Od roku 1951 sa z&nbsp;neho stal aj externý pedagóg na VŠMU, kde pôsobil do roku 1957.

Pred kamerou debutoval, tak ako jeho kolega Ivan Mistrík, v&nbsp;komédii Kozie mlieko z&nbsp;roku 1950. Postupne sa objavoval v&nbsp;ďalších filmoch, ako bol Kapitán Dabač či Jánošík. Zatiaľ čo jeho kolegovia išli z&nbsp;roly do roly a&nbsp;presuny medzi divadlom, rozhlasom, televíziou aj filmovým pľacom len tak-tak stíhali, on si vyberal len to najkvalitnejšie, čo vtedajšia tvorba a&nbsp;príležitosti ponúkali. Neskôr sa predstavil v&nbsp;historickom filme Skrytý prameň, kde vytvoril postavu Majstra Pavla z&nbsp;Levoče. Vďaka slávnym bratislavským pondelkom si ho najmä starší diváci budú pamätať v&nbsp;inscenáciách Pán profesor sa zaľúbil, Strýčkov sen, Sesternica Beta podľa Balzaca, Oblomov či v&nbsp;inscenácii Krotká, ktorá získala hlavnú cenu na filmovom festivale v Monte Carle.

Pokračovanie na ďalšej strane...

V&nbsp;divadelných kruhoch, konkrétne na doskách Novej scény, spoznal Filčík ženu svojho života. Bola ňou pôvodom Češka, no v&nbsp;podstate prvá slovenská profesionálna režisérka Magda Husáková Lokvencová, prvá manželka budúceho prezidenta Gustáva Husáka (†78). Jej otec sa stal dôstojníkom v&nbsp;Československej armáde a&nbsp;tým Magde zabezpečil netradičné vzdelanie. Učila sa cudzie jazyky, jazdila na koni, zaujímala sa o&nbsp;umenie, literatúru a&nbsp;stretávala sa s&nbsp;intelektuálmi.

Neskôr sa dala dokopy s&nbsp;budúcim právnikom Husákom, ktorý sa angažoval medzi študentmi. Obaja boli silné osobnosti, ktoré vyčnievali zo spoločenského priemeru. V&nbsp;ich vzťahu boli pre Husákovu autoritársku povahu často problémy, no nakoniec sa 1.&nbsp;septembra 1938 vzali. Po skončení vojny si Magda začala plniť sny a&nbsp;rozbehla kariéru na doskách Novej scény. Mala už jedného syna a&nbsp;druhý, ktorý mal byť záchranou manželstva, bol práve na ceste.

Husák bol súčasťou mnohých spoločenských udalostí za prítomnosti krásnych žien a&nbsp;pre politickú kariéru často nebýval doma. Ani druhý syn nepomohol, manželia sa odcudzili a&nbsp;ich vzťah sa dostal do krízy. Husák údajne pokračoval v&nbsp;milostných aférach a&nbsp;pokroková Magda sa zblížila s&nbsp;kolegom Ctiborom Filčíkom. Kultivovaná vzdelaná emancipovaná žena mala v&nbsp;hercovi obrovskú oporu na začiatku 50.&nbsp;rokov, keď vo vykonštruovanom procese jej manžela Gustáva Husáka uväznili a&nbsp;neskôr ho za buržoázny nacionalizmus odsúdili na doživotie. Ju navyše vyhodili z&nbsp;divadla a zakázali jej tvoriť. Umelec napriek krutému totalitnému režimu ostal pri nej a&nbsp;stal sa aj ochrancom jej dvoch synov.

Husáka pustili z väzenia v roku 1960 a na Magdu tlačil, aby sa zriekla divadla. Ťažko znášal jej vzťah s Filčíkom, hoci mu bol vďačný, že sa v ťažkých časoch postaral o jeho najbližších. Režisérka sa nátlaku manžela odmietla poddať, preto nasledoval rozvod. Herec si však spoločný život po boku milovanej ženy dlho neužil. Naša prvá profesionálna režisérka zomrela nečakane v roku 1966, krátko po premiére spomínanej Sartrovej hry Diabol a Pán Boh. K jej predčasnej smrti zrejme prispel obrovský stres, ktorý v časoch manželovho uväznenia prežila. Filčík si po jej smrti viac nenašiel osobu, s ktorou by si tak rozumel, a ako hovorili mnohí divadelníci, po jej smrti prijal úlohu vdovca.

Magda Husáková Lokvencová sa nedožila veľkého návratu bývalého muža do vysokej politiky. Gustáv Husák jej síce nedokázal odpustiť milenecký pomer s&nbsp;Filčíkom, no na sklonku života priznal, že bola jeho jedinou a&nbsp;skutočnou láskou. Umelcovi sa „pomstil“ skutočne svojsky. Napriek tomu, že Filčík patril k&nbsp;najvýznamnejším hereckým osobnostiam, najvyššej pocty, a&nbsp;to titulu národného umelca, sa mu nikdy nedostalo. Toto ocenenie musel schváliť samotný prezident a&nbsp;vraj sa nenašiel nikto, kto by mal odvahu Husákovi niečo také navrhnúť.

Ako nie je presne známy Filčíkov pôvod, tak presne nevieme ani to, čo pred svetom celý život tajil. Doteraz nie je jasné, prečo si nezaložil vlastnú rodinu a&nbsp;ako veľmi svojou samotou trpel. Celý život obetoval divadlu a&nbsp;osudnou sa mu napokon stala divadelná hra Garderobier po boku Martina Hubu (77). „Celé to bolo veľmi zvláštne, lebo ako dramatická postava v&nbsp;tejto hre zomrel na javisku a&nbsp;pánovi Filčíkovi už v&nbsp;posledných týždňoch pred smrťou bývalo tak ťažko,“ uviedol Huba v&nbsp;dokumente Radosť zo života.

Zvláštnu prítomnosť smrti v&nbsp;hercovom prípade si všimla aj jeho kolegyňa Magda Vášáryová (71). „Stávali sme v&nbsp;zákulisí chvíľu pred jedným výstupom na javisko a&nbsp;on so mnou začal debatovať o&nbsp;tom, ako to vyzerá, keď človek zomiera na infarkt. Vedel, že mi otec zomrel viac-menej na rukách, a&nbsp;ja som pochopila, že takisto ako môj otec, aj on sa toho veľmi bojí, a&nbsp;snažila som sa ho toho strachu zbaviť,“ uviedla herečka. Po skončení jedného z&nbsp;predstavení Garderobiera mu vraj prišlo veľmi ťažko, domov sa dal odviezť taxíkom a&nbsp;ráno sa herci dozvedeli, že v&nbsp;noci zomrel.

„Je mi to veľmi ľúto, neskôr som sa dozvedela, že zomieral v&nbsp;strašných bolestiach. Možno ešte nechcel odísť z&nbsp;tohto sveta a&nbsp;cítil, že ešte treba trošku potiahnuť ten život a&nbsp;dožil by sa lepších časov,“ doplnila M.&nbsp;Vášáryová na margo jeho odchodu na večnosť presne 21.&nbsp;novembra 1986. Zaujímavosťou je, že v&nbsp;tom čase usporiadal v&nbsp;hoteli Carlton veľkolepú oslavu svojej sedemdesiatky herec a&nbsp;Filčíkov dobrý kamarát František Dibarbora. Prízemie hotela bolo údajne plné hostí a&nbsp;jediný Dibarbora z&nbsp;prítomných nevedel, že Ctibor Filčík zomrel. „Nechceli sme mu to povedať, priali sme si, aby svoju narodeninovú oslavu prežil v&nbsp;radosti...“ zaspomínal si teatrológ Ladislav Lajcha.

Významný slovenský divadelný a filmový herec Ctibor Filčík sa narodil 15. augusta 1920 v&nbsp;Dolných Plachtinciach. V&nbsp;mladosti prešiel mnohými zamestnaniami. Aktívne sa zúčastnil na SNP, v&nbsp;roku 1944 ho objavil Andrej Bagar a&nbsp;ponúkol mu miesto v martinskom Slovenskom komornom divadle. Vytvoril tam vyše štyridsať postáv. V&nbsp;roku 1948 sa vrátil do Bratislavy, kde dostal angažmán na Novej scéne a&nbsp;o&nbsp;tri roky neskôr sa stal členom Činohry SND. Tam vytvoril svoju azda najznámejšiu rolu vojvodu Goetza v&nbsp;dráme Jeana-Paula Sartra Diabol a&nbsp;Pán Boh.
&nbsp;
Stvárnil aj postavy v&nbsp;hrách Friedricha Schillera Zbojníci a Don Carlos, kde hral úlohu Filipa II. Účinkoval v&nbsp;Shakespearovom Kráľovi Learovi a vo Veselých paničkách z&nbsp;Windsoru. V&nbsp;herectve často vytváral zložité, rozporuplné charaktery, rôznych vyvrheľov spoločnosti, až démonických ľudí. V&nbsp;rokoch 1952 – 1956 bol pedagógom VŠMU. Počas života vytvoril množstvo nezabudnuteľných postáv, vďaka čomu patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského divadelného a filmového umenia. Pred kamerou debutoval spolu s&nbsp;Ivanom Mistríkom v&nbsp;komédii Kozie mlieko z&nbsp;roku 1950.
&nbsp;
Postupne sa objavoval v&nbsp;ďalších filmoch, napríklad Kapitán Dabač, Jánošík, kde hral zbojníckeho kapitána Hrajnohu, neskôr v&nbsp;historickom filme Skrytý prameň vytvoril postavu slávneho umelca Majstra Pavla z&nbsp;Levoče. Cenil si aj prácu pre televíziu, kde vďaka slávnym bratislavským pondelkom stvárnil mnoho zaujímavých postáv, napríklad v&nbsp;inscenáciách Pán profesor sa zaľúbil, Strýčkov sen, Oblomov či Krotká. Posledná spomínaná získala hlavnú cenu na festivale v&nbsp;Monte Carle. V roku 1963 dostal Cenu Československého rozhlasu, tri roky nato titul zaslúžilý umelec.

Dve tváre CTIBORA FILČÍKA: Žil pre herectvo, jeho sokom v láske bol prezident Husák

Výber pre vás

Dve tváre CTIBORA FILČÍKA: Žil pre herectvo, jeho sokom v láske bol prezident Husák

Súvisiace články

Džentlmen FRANTIŠEK KOVÁR: Kolegyne o ňom tvrdia, že patrí k najúctivejším mužom v súbore

Prečo skončil ŠTEFAN KVIETIK predčasne s herectvom a ktoré rozhodnutie z minulosti ľutuje?

Naša Brigitte Bardot: Chalupová sa preslávila vo svete, na emigráciu však nepomyslela

Výber pre vás