Jedného z našich najobsadzovanejších hercov si vďaka filmu a televízii pamätá celé Slovensko aj Česko. Herec s magickým basbarytónom Štefan Kvietik (86).

Narodil sa 10. mája 1934 v Horných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš. Herecké gény dostal do vienka jednak vďaka svojmu rodisku, pretože ako je verejne známe, pochádza odtiaľ herec Ctibor Filčík, zo Stredných Plachtiniec zas Július Pántik a z Horných Plachtiniec Milan Kňažko. „Otec bol sedliak, ale mal spôsoby ako aristokrat. Úžasný džentlmen. A mal prenádherný hlas – basbarytón,“ povedal Štefan Kvietik na jeho adresu v minulosti. Je zrejmé, že charizmatický hlas zdedil práve po ňom. Rodičom tiež vďačí za výber svojej profesie. V detstve síce túžil stať sa lekárom, ale vďaka nim – skúseným ochotníkom – okúsil hereckú profesiu, ktorá si ho podmanila.

„V divadelnej hre Hrob lásky moja mama a otec hrali mileneckú dvojicu. Otec v hre umiera a mama nad jeho hrobom kvíli. Ja ako štvorročný som sedel v hľadisku v lone starkej a pri pohľade na túto scénu som prepukol v srdcervúci nárek až do chvíle, kým sa mi otec spoza kulís neukázal. Určite to nebol náznak hereckých daností, ale úprimný prejav detskej duše,“ uviedol na margo jedného z prvých dotykov s divadelným svetom.

V päťdesiatych rokoch prišiel do svojho rodiska na dovolenku Július Pántik. Keďže mladého Štefana vnímal ako kvalitného ochotníka z Divadla Boženy Slančíkovej Timravy v Lučenci, prihovoril sa u jeho rodičov, aby ho poslali študovať do Bratislavy na VŠMU. Budúci herec mal však so svojím životom aj iné plány, rád športoval a gymnázium, ktoré navštevoval, reprezentoval okrem hokeja v ďalších športoch. Práve preto neboli štyri roky na vysokej škole pre neho prechádzka ružovou záhradou. „Budem úprimný, v prvom ročníku som mal isté problémy, bojoval som sám so sebou, keďže štúdium herectva nebola moja vysnívaná túžba. Postupne ma však zaujalo a začalo napĺňať. Prispelo k tomu aj to, že som na škole stretol svoju lásku, neskôr manželku Evu.“ Mimoriadne ho však ovplyvnili aj vynikajúci pedagógovia na čele s profesorom Jankom Borodáčom a jeho manželkou Oľgou Borodáčovou.

 

FOTOGRAFIE HERECKEJ LEGENDY NÁJDETE V GALÉRII

Divadelné a filmové roky

Po úspešnom absolvovaní školy v roku 1957 bolo jeho prvou „štáciou“ Armádne divadlo v Martine, kde v priebehu dvoch sezón odohral 11 postáv. Prvú veľkú hereckú príležitosť mu na týchto doskách ponúkol Jozef Budský, a to rolu Macbetha. „Myslím, že práve to zapríčinilo, že som mal zrazu otvorené dvere do SND. „V tom čase bol šéfom činohry pán Mikuláš Huba, ktorý sa ma opýtal, či by som si vedel predstaviť byť členom ich divadla. Vtedy sa mi krásne rozklepali kolená a vôbec som tomu neveril,“ uviedol umelec v jednom zo svojich rozhovorov v minulosti. Podľa oficiálnych údajov vytvoril v Národnom divadle 76 postáv. „Boli to úlohy krásne a herecky vďačné ako napríklad Figaro v Novom Figarovi, Stanley Kowalski v Električke zvanej túžba, Nick v hre Kto sa bojí Virginie Woolfovej, Ricardo Fontana v Zástupcovi, Don Rodrigo v Cidovi, Andrej, knieža Bolkonsky vo Vojne a mieri, Joe v Saroyanovom Čase tvojho žitia, Edmund v Kráľovi Learovi, August v Dvoch, bača Mišo v Bačovej žene a mnoho iných. A mal som to šťastie a česť, že som tieto inscenácie absolvoval s veľkými hereckými osobnosťami slovenského divadla,“ doplnil. Jeho stálymi partnerkami boli Emília Vášáryová, Zdena Gruberová, Eva Krížiková, Božidara Turzonovová a Soňa Valentová.

Mimochodom, od roku 1984 ponúkal svoje vedomosti ako pedagóg na VŠMU. Jeho študentkou bola napríklad Diana Mórová alebo Michaela Čobejová. „Žiaľ, VŠMU som musel predčasne opustiť, a preto som nemohol ponúknuť svoje skúsenosti väčšiemu množstvu študentov herectva.“ Predčasne tiež odchádzal z divadelných dosiek, a to vo veku 62 rokov. V polovici deväťdesiatych rokov sa zaťal a pre divadelné intrigy sa zároveň rozhodol tam viac nevkročiť. „Neodchádzal som zatrpknutý alebo urazený, alebo až taký urazený, ale mám svoje životné filozofie a jedna z nich je, že treba odísť vtedy, keď ťa potrebujú, nie vtedy, keď ťa nepotrebujú,“ povedal pred šiestimi rokmi v rozhlasovej Nočnej pyramíde.

Kvietikovo herecké konto okrem krásnych divadelných postáv obsahuje skoro 300 televíznych inscenácií a televíznych filmov vytvorených pre Československú a Slovenskú televíziu. Ešte ako mladý herec urobil v roku 1962 film s Petrom Solanom, príbeh boxera Kominka – Boxer a smrť, vďaka ktorému sa takmer stal hollywoodskym hercom. „S filmom Boxer a smrť som bol na filmovom festivale v Corku. Po premietaní ma oslovil istý filmový producent a ponúkol mi spoluprácu na jeho novom filmovom projekte. Nezaujímali ho moje upozornenia, že nie som herec na voľnej nohe, že mám fixný angažmán v divadle a podobne, chcel len vedieť za koľko. Placho a skôr položartom som poznamenal, že rád by som vlastnil auto Hillman Minx. Trochu čudne sa zatváril a pokračoval: ,To si kúpite za diéty, ale koľko chcete za film?‘ Neskôr som sa dozvedel, že tento pán navštívil aj Filmexport v Prahe, aj to, s akou informáciou odišiel – že v takom filme ,náš‘ herec nemôže hrať. A bolo po paráde,“ zaspomínal si na zmarenú celosvetovú kariéru.

Staršia generácia nezabudne ani na jeho baróna von Goldringa vo filme Sám vojak v poli z roku 1964 v réžii Otta Haasa. Svoj talent predviedol tiež v postave Pirina z Medenej veže z roku 1970 v réžii Martina Hollého ml. S Emíliou Vášáryovou si zahral vo filme Červené víno v réžii Andreja Lettricha. Bravúrne sa zhostil postavy Sama Pichandu z Jakubiskovej filmovej epopeje Tisícročná včela z roku 1983. Fascinujúca rodinná sága na motívy románu Petra Jaroša bola označená kritikou za divácky najúspešnejšiu v histórii domácej tvorby, a to aj vďaka majstrovstvu účinkujúcich hercov Štefana Kvietika, Jozefa Kronera a Michala Dočolomanského. „Televízia mi dala také herecké príležitosti, ktoré by som v iných inštitúciách, povedzme aj v Národnom divadle, nikdy nedostal. Zároveň som sa stretol s úžasnými režisérmi, bola to výnimočná možnosť stretávať sa s hercami a herečkami z celého Slovenska, čo bolo úžasné,“ zdôraznil. Posledné dielo, v ktorom sa herec objavil, bol seriál Horská služba z roku 1998 a v roku 2007 ešte spolupracoval ako rozprávač na vojnovej dráme Rozhovor s nepriateľom. Potom sa Štefan Kvietik definitívne utiahol do ústrania.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

10 rád, ako sa nenakaziť jedlom? Tieto pravidlá by ste mali dodržať!

Populárne články
V mladosti ju francúzska tlač prirovnala k herečke Brigitte Bardot.

Naša Brigitte Bardot: Chalupová sa preslávila vo svete, na emigráciu však nepomyslela

Znak neistoty alebo dominantnosti? MEGHAN sa drží HARRYHO obidvoma rukami.

Meghan chcela zatieniť Dianu: Do manželstva s Harrym vraj išla s jasným cieľom. Aké má ambície?

Ilustračná snímka

Nebola chorá, len zrazu začala spomínať smrť. Tušila, že sa to stane?

Tereza Nvotová

Netradičný film s hororovou zápletkou: TEREZA NVOTOVÁ prichádza s novým projektom

Ilustračná snímka

Dvanásť horoskopov pre všetky znamenia. Čo vás čaká a neminie od 14. do 20. augusta?

Grafiti sú novodobá pliaga. Je to pravda?

Grafiti sú novodobá pliaga. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia