Lekár v pralese: Podľa kréda Alberta Schweitzera, život nesmie byť potláčaný alebo ničený

„Každý deň, keď ráno kráčam do nemocnice, považujem za zvláštnu milosť, že môžem ľuďom poskytovať dobro a zachraňovať ľudské životy v tejto dobe, keď toľko ľudí musí z povinnosti prinášať iným ľuďom bolesť a smrť.“ Tieto slová si Albert Schweitzer zapísal tesne po vypuknutí prvej svetovej vojny. Krátko predtým, na jar 1914, totiž začal poskytovať lekársku pomoc v nemocnici v Lambaréné, ktorú v africkom Gabone založil a roky viedol.

Narodil sa v Kaysersbergu v Hornom Alsasku, v regióne, v ktorom sa prelínala francúzska kultúra s nemeckou. Alsasko bolo vtedy súčasťou Nemecka, ku ktorému ho pripojili v roku 1870 po francúzsko-pruskej vojne, a obyvatelia mali nemecké občianstvo. Albert ovládal obidva jazyky, aj keď v rodine rozprávali väčšinou po francúzsky. Po celý život však bolo v jeho francúzštine cítiť nemecký prízvuk. Jeho rodná obec je dnes súčasťou Francúzska a nachádza sa v departmáne Haut-Rhin.

Jeho otec Louis Théophile bol evanjelický kňaz, matka Adèle zasa dcéra evanjelického farára. Celé generácie ich predkov sa venovali náboženstvu, vzdelávaniu a hudbe. Mnohí z príbuzných boli vzdelanci, jeho bratrancom bol napríklad filozof a spisovateľ Jean-Paul Sartre.
Obaja Albertovi starí otcovia boli vynikajúci organisti a hudobný talent sa prejavil aj u ich vnuka. Aj on bol predurčený pokračovať podľa vzoru predkov v hudobnej kariére. S hodinami klavíra začal v piatich rokoch, na organe sa učil hrať od ôsmich, v deviatich zastúpil organistu v miestnom kostole.

Od mladosti až do neskorého veku bol uznávaný koncertný organista, medzinárodne známy. Vášeň k tomuto nástroju ho sprevádzala celý život, dokonca bol odborníkom na konštrukciu organov. Hra na tomto nástroji ho priviedla k obdivu J. S. Bacha. Považovali ho za znalca a výborného interpreta Bachových organových diel. V roku 1905 o skladateľovi napísal vo francúzštine knihu J. S. Bach, le musicien‑poète (J. S. Bach, hudobník básnik), neskôr ju prepísal aj do nemčiny a angličtiny.

Po dovŕšení deviatich rokov prešiel Albert Schweitzer na strednú školu v Mühlhausene, kde v roku 1893 aj zmaturoval. Verný rodinnej tradícii sa zapísal na dve fakulty Štrasburskej univerzity: na teologickú a filozofickú. Filozofiu a teológiu študoval aj na univerzitách v Paríži a Berlíne. Popritom pokračoval v štúdiu organovej hudby u chrámového organistu v Štrasburgu a u slávneho organistu v Paríži. Prehĺbil si aj znalosti o konštrukcii organov, čo mu neskôr pomohlo pri rekonštrukcii starých, historicky cenných nástrojov. Nadobudol také vedomosti a skúsenosti, že vydal knihu o francúzskom a nemeckom staviteľstve organov. Univerzitné štúdiá úspešne ukončil v roku 1900 a stal sa kazateľom a vikárom v Kostole svätého Mikuláša v Štrasburgu. V 24 rokoch získal doktorát z filozofie, o rok neskôr aj z teológie a v roku 1902 sa stal docentom teológie na miestnej univerzite.

Článok pokračuje na ďalšej strane.