Reklama

Jedlo chudobných: Pizza zmenila dejiny Talianska a dostala sa aj na zoznam UNESCO

Portrét kráľovnej, ktorá si pochutnáva na pizzi.

Zdroj: Profimedia

Reklama

Patrí k najpopulárnejším jedlám planéty a azda neexistuje človek, ktorý by ju aspoň raz v živote neochutnal. Pizza zmenila dejiny Talianska a dostala sa aj na zoznam UNESCO. Jej história siaha ďaleko do minulosti. Prvé správy o nej údajne zdokumentovali v roku 997 v talianskom mestečku Gaeta.

Ale dejiny toho jedla sa začali písať omnoho skôr, už v starovekom Stredomorí. Prapredkom pizze je podľa historikov chlebová placka, ktorá však ešte nemala podobu, akú poznáme dnes. Egypťania i Rimania ju pripravovali z múky, vody a zo soli a piekli na horúcom kameni. Ochutili ju morskou soľou, oreganom, rozmarínom a ďalšími bylinkami a vyzerala skôr ako focaccia – chlebová placka pripomínajúca posúch.

Koláče plnené syrom, olivami a cibuľou

V antickom Grécku zas ako prví natreli plochý chlieb olejom a obložili zeleninou, nazývali ho plakuntos, postupne pridali i syr, čo by mohla byť prvotná podoba pizze. Neskôr Gréci dokonca piekli plnené koláče, ktorých náplň bola podobná tej, aká sa časom dávala na pizzu. Do koláčov dávali syr, olivy, cibuľu a tak ich zapiekli. Už sa začínali podobať pizzi, no ešte stále to nebola taká pochúťka ako dnes. Pokiaľ šlo o toto chutné jedlo, bokom nestála ani Mezopotámia. Už v 3. tisícročí pred naším letopočtom sa tam našli zmienky o podobných jedlách. Staroveké recepty svedčia o tom, že tamojší obyvatelia pečený chlieb dochucovali rôznymi koreninami a prísadami.

Obľúbené paradajky

Kolískou pizze je však Taliansko. To, čo jej dalo charakteristickú chuť a vzhľad, vzniklo v Neapole v 18. storočí. No pizza, ako ju poznáme v súčasnosti, sa začala pripravovať o dve storočia skôr. Zásluhu na tom mali paradajky. Z Ameriky prichádzali do Európy, a hoci mnohí pred ich konzumáciou varovali, pretože ich pokladali za jedovaté, chudobní Neapolčania ich používali ako lacnú prísadu na ochutenie chleba. Obľúbili si ich natoľko, že ich dávali takmer do každého jedla. Práve paradajky z dovtedy fádnej chlebovej placky vytvorili chutný pokrm. Omáčka z nich sa stala základom pre neskoršiu pizzu.

Placka s paradajkami sa veľmi rýchlo stala obľúbeným pokrmom medzi nemajetnými a nazývali ju aj jedlo chudobných. Pizzu v tejto podobe spočiatku konzumovali najmä prístavní robotníci, šľachta sa jej vyhýbala. Jej nechuť však netrvala dlho. Naopak, kráľovský dvor ju pokladal za pochúťku a dokonca si dal postaviť vlastnú pec.

Článok pokračuje na ďalšej strane.