Jaroslav Slašťan

Patria medzi vývojovo najstaršie živočíchy, našu planétu obývajú už 350 miliónov rokov. Dodnes poznáme asi 400 druhov týchto parýb. Najväčšie majú takmer 20 metrov, najmenšie sotva 30 centimetrov.

Žralok grónsky, nazývaný aj ospalec grónsky či žralok malohlavý, patrí medzi živočíchy, ktoré sa dožívajú najvyššieho veku. Najstarší zaznamenaný vek tohto žraloka sa odhaduje na 512 rokov, čo mu zabezpečilo neoficiálne prvé miesto v&nbsp;rebríčku najstarších žijúcich stavovcov. Rastie veľmi pomaly, jeden centimeter za rok.

Dospelé jedince dorastajú do dĺžky 5 metrov a&nbsp;vážia až tonu, čo ich zaraďuje k&nbsp;najväčším žralokom. Na dospelosť a&nbsp;obdobie rozmnožovania si však žraloky grónske musia počkať asi 150 rokov – to je vek, keď tento druh pohlavne dospieva. Vyhľadáva studené a&nbsp;hlboké vody Severného ľadového oceána, najčastejšie žije v&nbsp;teplotách od 0 do 10 °C.

Niektoré jedince zaznamenali v&nbsp;hĺbke 2&nbsp;200 metrov. Práve nízke teploty spôsobili to, že jeho metabolizmus je veľmi spomalený. Pomalý však nie je len jeho metabolizmus, maximálna rýchlosť tohto živočícha je len 4&nbsp;km/h. V&nbsp;súčasnosti nedokážeme povedať, pre koho predstavuje tento druh žraloka prirodzeného predátora, keďže nikdy nebol zachytený pri love.

V&nbsp;žalúdkoch týchto zvierat sa však našli pozostatky jeleňov, koní, sobov a&nbsp;dokonca aj ľadových medveďov. Legálny lov povoľuje už len Island, kde jeho mäso považujú za delikatesu. Kuchári si však pri jeho príprave musia dávať veľký pozor. Obsahuje totiž toxín, ktorého účinky sa podobajú pocitu po vypití extrémneho množstva alkoholu.

Áno, žraloky majú na svedomí aj ľudské úmrtia, ale človek na ich jedálny lístok nepatrí. Ich prirodzenou potravou sú tulene, uškatce a&nbsp;ryby, v&nbsp;prípade žraloka modrého, známeho aj pod názvom veľký biely žralok, aj delfíny či veľryby. Na rozdiel od filmových scén žraloky ľudí nežerú. Obete skonajú na následky zranení a&nbsp;traumy.

Tých päť až desať nešťastníkov ročne sú iba smutné omyly. Veľa nehôd sa stane tak, že plavci na žraloka stúpia alebo ho kopnú. A&nbsp;nešťastie je na svete. Či má zmysel pri spozorovaní žraloka plávať preč, vysvetľuje výskumník Dr. Trey Driggers.

„Nikdy! Ujsť žralokovi jednoducho nejde. To je naša hlúpa naivita, ak si myslíme, že by sme mu mohli utiecť. Žralok modrý pláva zhruba päťkrát rýchlejšie než vôbec najúspešnejší olympionik – plavec Michael Phelps,“ hovorí odborník na žraloky a&nbsp;dodáva, že zatiaľ čo najrýchlejší športovci plávajú rýchlosťou 4,5 až 5 km/h, žraloky sú na tom podstatne lepšie.

Žraloky modré dosahujú pri love rýchlosť 35 a&nbsp;žraloky mako dokonca až 85&nbsp;km/h. Vedci sa dodnes nezjednotili na tom, prečo žralok z&nbsp;času na čas na človeka zaútočí. Za najrozšírenejšiu odpoveď sa považujú dva dôvody. Prvý, že žralok si pomýli plavca s&nbsp;tuleňom, a&nbsp;druhý, že jednoducho len vyskúša, či sa objekt vo vode dá konzumovať, a&nbsp;keď zistí, že to nie je jeho zvyčajná potrava, jednoducho odpláva.

Odborníci z&nbsp;Reef Quest Center for Shark Research sú však presvedčení, že žralok si človeka s&nbsp;tuleňom pomýliť nemôže. Hovoria, že zrak a&nbsp;čuch žraloka je príliš dobrý na to, aby robil takéto chyby. Podľa nich je oveľa pravdepodobnejšie, že žralok vníma človeka ako ďalšieho predátora, ktorý s&nbsp;ním môže súperiť o&nbsp;potravu.

„Keď na človeka zaútočí, neznamená to, že by ho chcel zožrať. Chce ho prinútiť, aby opustil jeho teritórium,“ píšu odborníci vo svojej štúdii. Skúmaním žraločích útokov zistili, že pred samotným útokom na človeka žralok najprv zaujme agresívnu pozíciu ako varovanie, a&nbsp;keď človek tento odkaz ignoruje, zaútočí.

Štatistiky im dávajú za pravdu. V&nbsp;USA registrujú ročne do 20 útokov žralokov, ale zvyčajne je fatálny len jeden prípad za dva roky. O&nbsp;tom, že žraloky nepatria medzi žiadnych zabijakov, svedčia aj posledné priečky štatistík útokov zvierat na ľudí. Omnoho viac ľudí zabijú psy, kravy či včely. Podľa štatistík dokonca viac ľudí zomrie pri fotení selfíčka.

Populácie všetkých druhov žralokov vo svetových oceánoch sa rapídne zmenšili a&nbsp;počty naďalej klesajú. Biologička Dr. Julia Baum uvádza, že len medzi rokmi 1986 až 2000 klesla v&nbsp;severozápadnej časti Atlantiku populácia žralokov kladivohlavých o&nbsp;89 percent, v&nbsp;prípade žraloka modrého o&nbsp;79&nbsp;percent a&nbsp;65-percentný pokles zaznamenali pri&nbsp;žralokovi tigrom.

Dokopy sa počty pri&nbsp;ôsmich žraločích druhoch znížili na polovicu. Štúdia z&nbsp;roku 2013 hovorí, že ľudia ulovia ročne okolo 100 miliónov žralokov. Viaceré druhy sa dnes už radia medzi ohrozené. Napríklad žralok modrý je chránený nielen v&nbsp;Kalifornii, Austrálii či Južnej Afrike, ale aj v niekoľkých ďalších oblastiach.

Okrem samotného zabíjania však lovci tieto najstaršie živočíchy mrzačia. V&nbsp;mnohých prípadoch im odrežú plutvy, ktoré sú veľmi cenné, pričom zohavené žraloky púšťajú späť do mora.

Vedeli ste, že delfíny ročne zabijú viac ľudí než žraloky? Občas aj niekoho zachránia pred utopením, za čo môže ich prirodzený pud nadvihovať zranené jedince z&nbsp;húfu, aby sa nad hladinou mohli nadýchnuť. Niekedy je tento pud taký silný, že nad vodu nadvihujú všetko – žraloky i&nbsp;kusy dreva. Delfíny však viac ľudí utopia, než zachránia.

Profesionálny potápač, fotograf žralokov, cestovateľ a&nbsp;publicista Richard Jaroněk hovorí o&nbsp;niekoľkých prípadoch, keď delfíny plavcov zabili. Jeho slová potvrdzuje známy odborník na delfíny Trevor Spradlin, ktorý zaznamenal desiatky prípadov útoku delfínov, pri ktorom sa tieto morské cicavce po uhryznutí snažili človeka vtiahnuť pod vodu.

Filmová produkcia dokáže v&nbsp;mnohom naše názory a&nbsp;postoje ovplyvniť. Týka sa to aj žralokov. Filmová klasika Stevena Spielberga Čeľuste (1975) spravila zo žraloka jedného z&nbsp;najstrašnejších zvierat na planéte. Mnohé ďalšie filmy v&nbsp;tomto trende pokračovali. Jednoducho sa priživili a&nbsp;základnú ľudskú emóciu – strach – upriamili na žraloky.

Od uvedenia Čeľustí vzniklo viac ako 50 filmov, ktoré žraloka predstavili ako to najhoršie, čo môžete v&nbsp;mori stretnúť. Autor knihy Čeľuste, podľa ktorej film vznikol, Peter Benchley v&nbsp;roku 2000 vyhlásil: „Keby som bol vedel, ako sa žraloky v&nbsp;skutočnosti správajú, nikdy by som tú knihu nebol napísal.“

Žraloky nie sú žiadne vraždiace monštrá. Omnoho viac ľudí zabijú psy, kravy, delfíny či včely

Výber pre vás

Žraloky nie sú žiadne vraždiace monštrá. Omnoho viac ľudí zabijú psy, kravy, delfíny či včely

Súvisiace články

Unikátny projekt 50 domov pre chudobné rodiny: Obytná štvrť z 3D tlačiarne

Po stopách života: NASA vyšle nové robotické vozidlo priamo na Mars

Nová štúdia potvrdzuje teóriu o vyhynutí dinosaurov. Stopy po asteroide je stále možné rozoznať

Výber pre vás