Vladimír Kampf

Zbierku zubnej techniky si od 90. rokov minulého storočia buduje Slovenská komora zubných technikov. Kolekcia, ktorú v&nbsp;súčasnosti vystavujú na poschodí v&nbsp;Slovenskom technickom múzeu uprostred Košíc, je unikátna. „Do roku 2015 bola vystavená na hrade Modrý Kameň v&nbsp;Múzeu bábkarských kultúr a&nbsp;hračiek. Expozícia im akosi nepasovala k&nbsp;tým ostatným,“ hovorí Zuzana Šullová, generálna riaditeľka Slovenského technického múzea. Na Modrom Kameni sa nakoniec zbavili exponátov vyvolávajúcich nepríjemné pocity a&nbsp;nechali si iba tie milé.

„Väčšinu kolekcie stále vlastní Slovenská komora zubných technikov. Najprv sa dostala do depozitára a&nbsp;hľadali jej partnera. Komora na vystavovanie nemala žiadny potenciál. Naše múzeum po nej už dávnejšie pokukovalo. Dohodli sme sa až v&nbsp;roku 2018. Mali sme šťastie, že náš zámer podporilo aj ministerstvo kultúry. Dostali sme peniažky na zreštaurovanie, konzervovanie a&nbsp;najmä na sprístupnenie exponátov.“ O&nbsp;tom, že to bol dobrý nápad, svedčí prestížna cena pre múzejníkov a&nbsp;všetkých, ktorí pracujú s&nbsp;kultúrnym dedičstvom. Časopis Historická revue v&nbsp;kategórii pamiatok a&nbsp;múzeí ocenil košickú expozíciu v&nbsp;minulom roku.

Vraj tá expozícia nie je taká strašná, ako by sa zdalo. Mne to tak nepripadá. Pri predstave vystrašených ľudí v&nbsp;zubárskych kreslách a&nbsp;pri pohľade na trhacie kliešte mám skľučujúce pocity. Ktovie, koľko pacientov pod nimi trpelo? Isto ich boli za ten čas viac než stovky. „Starším naša expozícia trochu pripomenie detstvo a&nbsp;mladší môžu byť radi, že dnes to v&nbsp;zubných ambulanciách už vyzerá inak. Teraz už u&nbsp;zubárov ležia v&nbsp;pohodlných kreslách. Môžu poprosiť o&nbsp;anestetiká a&nbsp;ani nemusia tušiť, čo s&nbsp;nimi zubár robí. V&nbsp;minulosti to bolo oveľa horšie,“ dodáva Martina Ďuricová, kurátorka zbierok fyziky, chémie a&nbsp;zdravotníckej techniky.

Kedy bolo zubárstvo najstrašnejšie? Možno v&nbsp;19. storočí či ešte skôr, v&nbsp;čase, keď prví špecialisti preberali „zubárčinu“ od kováčov. „Vo Francúzsku spočiatku robili zubárov aj holiči či iní remeselníci, ktorí používali kliešte a&nbsp;dokázali tak neborákom jednoducho pomôcť vytrhnutím boľavého zuba. Vrchnosť časom začala zavádzať pravidlá. Prvé prišli na svet v&nbsp;18.&nbsp;storočí práve vo Francúzsku. Zákony určovali, kto a&nbsp;čo môže robiť. Holiči mali dovolené robiť nielen čosi ako zubných špecialistov, ale vykonávali aj chirurgické zákroky. Iní remeselníci isto potajme trhali zuby ešte dlhý čas, pretože tí chudobnejší na vznikajúcich zubárskych špecialistov nemali peniaze. Študovaný lekár nebol lacný. Rôzni zámočníci pomáhali za menej,“ dodáva kurátorka.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Nebolo nič príjemné, keď sa kováč svojimi mohutnými zrobenými neumytými rukami vŕtal neborákovi „pacientovi“ v&nbsp;ústach. „Zubárska technika je tá dráždivejšia. Naša výstava je však aj o&nbsp;vývoji povolania zubného technika. Preto sa volá Pravdivo o&nbsp;nepravdivých zuboch. Snažíme sa priblížiť vývoj zubných náhrad. V&nbsp;minulosti ľudí trápili aj chýbajúce zuby a&nbsp;snažili sa ich nahradiť. Riešili to už dávne civilizácie Egypťanov či Etruskov,“ približuje riaditeľka.

Kurátorka dopĺňa: „Prázdne miesto v&nbsp;ústach vyplnili trebárs zvieracími zubami pospájanými zlatými drôtikmi. Takto si do úst upevňovali aj rôzne dotvorené mušle, kly, kosti zvierat a&nbsp;kamienky, ktoré pripomínali zuby a&nbsp;vyplnili prázdny priestor. V&nbsp;Japonsku dlho používali drevené protézy. Počas vojen trhali zuby padlým vojakom a&nbsp;obchodovali s&nbsp;nimi. Niektorí chudobnejší si dali vytrhať vlastné zdravé zuby a&nbsp;predávali ich. Práve ľudské zuby boli najčastejšou náhradou ľudských zubov.“

Neskôr prišiel na rad porcelán, jadro protéz bolo zo zlata. Takáto zubná náhrada bola veľmi drahá. „Mať umelé zuby znamenalo istý čas prestíž. Menej majetní sa k&nbsp;náhradám dostali, až keď ich začali vyrábať z&nbsp;kaučuku, ktorý dokázali vytvrdiť. Nastal rozmach obchodu s&nbsp;protézami. Dnes už máme dentálne materiály od výmyslu sveta,“ približuje kurátorka.

Expozícia vyzdvihuje osobnosť prvého dentistu na území dnešného Slovenska Františka Kusku. „Dentista je niečo medzi zubným lekárom a&nbsp;zubným technikom. Táto profesia sa časom začala deliť. Zubári, ktorí robili medicínske úkony, využívali služby zručných technikov.“ František Kuska bol kováč z&nbsp;Liptova. Maďarský zubár Mathé Domonkos prišiel na Liptov do kúpeľov Korytnica. Keď sa mu zlomil nástroj, ktorý potreboval, dostal sa ku Kuskovi. Ten mu ho pomohol opraviť, ba dokonca ho zručne vylepšil. Domonkos mu z&nbsp;vďaky zaplatil štúdiá v&nbsp;Budapešti.

„Za vzdelaním neskôr putoval po kuse Európy. Keď sa vrátil na Liptov, zaobstaral si v&nbsp;Ružomberku vilu a&nbsp;v&nbsp;nej si zriadil ordináciu. Povolanie po ňom prebrali jeho synovia. Len jeden z&nbsp;nich sa venoval maľovaniu obrazov,“ konštatuje riaditeľka.

Časť predmetov na košickej výstave pochádza aj zo súkromných zbierok. Nazhromaždili si ich najmä zubní technici, ktorí sú už dnes v&nbsp;dôchodcovskom veku. Keď doviezli expozíciu do budovy uprostred Košíc, mnohí mali nepríjemné pocity. „Cítiť z&nbsp;nich pozostatky odoru dentálnej chémie. Rok sme chodili do práce a&nbsp;cítili sme sa ako u&nbsp;zubára. Časom sme si zvykli a&nbsp;začalo nám to tu voňať,“ usmieva sa Zuzana Šullová.

V odore dentálnej chémie: Expozícia, pri ktorej starší spomínajú a mladším odľahne

Výber pre vás

V odore dentálnej chémie: Expozícia, pri ktorej starší spomínajú a mladším odľahne

Súvisiace články

V tieni Márie Terézie: SLOVENSKÝ INDIANA JONES nás vzal za barokovým dobrodružstvom na Záhorie

Aj cár musel... Kaštieľ vo Svätom Antone ukrýva niekoľko zaujímavých exponátov

TIP NA VÝLET cez tri regióny: Navštívte MÚZEUM SLOVENSKEJ DEDINY

Výber pre vás