Vladimír Kampf

Vďaka tomuto zázraku farský kostol v&nbsp;roku 1402 povýšil na taký významný pútnický chrám, aký nemal páru široko-ďaleko. Veľkosťou je prispôsobený davom stredovekých pútnikov. Najbližší s&nbsp;podobným významom bol v&nbsp;tom čase možno až v&nbsp;Benátkach. Chrám sa rozkladá na ploche 1&nbsp;200 m2. Zmestí sa doň viac než 5&nbsp;000 ľudí. Je dlhý 60 m a&nbsp;široký 36 m, severná veža siaha do výšky 59 m. Katedrálu začali stavať na konci 14. storočia. Dóm, Kaplnku svätého Michala a&nbsp;Urbanovu vežu vyhlásili v&nbsp;roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku.

môže mať tri podoby s troma motívmi. Stačí len pootáčať jeho krídla. Jedným z nich je adventný výjav, druhým utrpenie Krista a tretím život svätej Alžbety.

Hlavný oltár

Tak trochu závidím farárovi a&nbsp;dekanovi Alanovi Tomášovi, že môže vykonávať svoje povolanie v&nbsp;nádhernom Dóme svätej Alžbety v&nbsp;Košiciach. Aj on si pochvaľuje. Košická arcidiecéza si tento rok pripomína 25 rokov od povýšenia diecézy na arcidiecézu pápežom Jánom Pavlom II. Štvrťstoročie ubehlo aj od svätorečenia troch košických mučeníkov. Tento rok sa dožil sedemdesiatky aj košický arcibiskup metropolita Bernard Bober. Dóm svätej Alžbety je súčasne aj jeho sídelnou katedrálou.

Po katedrále ma previedol hlavný kurátor a&nbsp;lektor Tomáš Harbuľák. „Pútnikov v&nbsp;prvom rade ohromí hlavný oltár patrónky svätej Alžbety, ktorá sa do Košíc dostala s&nbsp;nemeckými osadníkmi,“ vysvetľuje. Pokladmi pre kostoly sú relikvie. V&nbsp;košickom dóme ich majú viac. „V&nbsp;bočnej kaplnke s&nbsp;oltárom svätého Jána Paduánskeho je uložená relikvia prvej triedy – kosť svätej Alžbety. Okrem toho tu majú relikviu svätého Ondreja, svätého Jakuba, kúsok relikvie Svätého kríža, kúsok krvavej reverendy Jána Pavla II., ktorú mal na sebe počas atentátu. Významným svätcom bol aj svätý Šarbel z&nbsp;Libanonu. Jeho relikviu tu tiež tu majú. Samozrejme, že sú tú aj relikvie troch košických mučeníkov. Naposledy pribudla relikvia blahoslavenej Anny Kolesárovej. Je najmladšou blahoslavenou na Slovensku.“

Pojkračovanie na ďalšej strane...

Cennú podobizeň Kristovej tváre z&nbsp;omšového vína či krvi Kristovej niekoľkokrát do roka vynášali na kráľovskú emporu (chór). Kuriozitou chrámu je aj dvojité točité špirálové schodisko, po ktorom pútnici vychádzali na emporu k&nbsp;eucharistickému zázraku. „Hovorí sa tomu adorácia. Pútnici si mohli zlatý relikviár, v&nbsp;ktorom bol uložený, uctiť bozkom,“ vysvetľuje lektor Harbuľák. „Žiaľ, Košice postihli dve veľké katastrofy. V&nbsp;roku 1555 mesto zhorelo do tla. Druhá katastrofa bola katastrofou pre relikviu. V&nbsp;čase, keď Košice obsadili protestanti a&nbsp;protestantské vojská, relikviár zmizol. Stratil sa práve v&nbsp;tomto období. Protestanti neverili na eucharistické zázraky. Historici sa dohadujú o&nbsp;tom, ako to mohlo byť. Nie je však jednoznačne doložené, že by relikviár a&nbsp;vzácny obrúsok zničili práve oni.“

Ani niektoré vzácnosti už v&nbsp;kostole nie sú. „Keď po II. svetovej vojne z&nbsp;Košíc odchádzali maďarskí kňazi, vzali si so sebou aj sedem zlatých kalichov z&nbsp;katedrály. Nedokázali sa zmieriť s&nbsp;tým, že Košice budú súčasťou Československa. Kde sú kalichy dnes, nikto nevie.“ V&nbsp;katedrále dodnes zvonia ručne, rovnako ako v&nbsp;ostatných najvýznamnejších cirkevných stavbách v&nbsp;Košiciach. Ručné zvonenie na Slovensku je zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

sa nazýva pastofórium. V stredoveku ho používali ako svätostánok na prechovávanie Oltárnej sviatosti.

Vežička uprostred chrámu

Pod hlavným oltárom je vstup do krypty a hlavných katakomb. V stredoveku spájali všetky kostoly v meste. Zasypali ich počas obnovy Košíc za primátora Rudolfa Schustera.

Magnet pre pútnikov: Dóm svätej Alžbety v Košiciach je naším najväčším kostolom

Výber pre vás

Magnet pre pútnikov: Dóm svätej Alžbety v Košiciach je naším najväčším kostolom

Súvisiace články

V odore dentálnej chémie: Expozícia, pri ktorej starší spomínajú a mladším odľahne

Zákon v koži zo strážneho psa: Stará radnica v Levoči ukrýva niekoľko nevšedných exponátov

Tradície menšín: Najviac súčasných VIANOČNÝCH ZVYKOV k nám priniesli z Nemecka

Výber pre vás