Jana Homolová

Exmarkizáčka Lucia za roky na televíznej obrazovke prešla mnohými bolestnými posmeškami a&nbsp;narážkami na svoj zovňajšok. Už od útleho detstva sa totiž trápila pre svoju nedostatočne vyvinutú spodnú čeľusť a&nbsp;malú bradu. „Ja viem, že nikto z&nbsp;nás nie je dokonalý, ale mne k&nbsp;normálnym tvárovým proporciám chýbal až centimeter kosti,“ priznala nám otvorene spisovateľka, ktorá si omnoho viac ako bežní jedinci uvedomovala, že brada a&nbsp;spodná sánka majú ohromný vplyv na to, ako pôsobí zvyšok ľudskej tváre. „Keď sú spodné proporcie nevýrazné, potom môžu oči, zuby, ústa, nos pôsobiť priveľmi dominantne, a&nbsp;to bol aj môj prípad,“ vysvetlila.

Pre priveľké oči a&nbsp;„vycerené“ zuby ju mnohí nazývali mimozemšťanom. „Príťažlivosť, žiaľ, nie je v&nbsp;oku pozorovateľa, ako mi vysvetlil môj chirurg, atraktivita je naozaj otázkou exaktných milimetrov. Ja som nepotrebovala byť ‚krásna‘, túžila som však nebyť tak veľmi iná a&nbsp;nevyzerať ako mimozemšťan, ku ktorému ma stále prirovnávali,“ povedala nám s&nbsp;tým, že roky na televíznej obrazovke boli pre ňu skutočne drsnou školou života. „Ak ste na očiach verejnosti, musíte mať hrošiu kožu, aj keď vyzeráte bezchybne. Predstavte si, aké to je pre človeka s&nbsp;takým očividným defektom. Môj zovňajšok bol témou komentárov, novinových článkov a&nbsp;posmeškov. Napriek tomu som o&nbsp;operácii čeľuste nechcela ani len uvažovať. Až do jesene 2021.“

Okrem estetického hľadiska, ktoré Luciu jednoznačne trápilo, sa pridružil zdravotný faktor, na ktorý pred rokmi spisovateľkinu mamu upozornil ešte detský lekár. „Povedal, že približne vo vyššom strednom veku sa mi pod krkom vytvorí lalok, lebo moja koža nebude mať dostatok opory čeľustnou kosťou. Zmeny som si začala všímať, a&nbsp;čo je ešte horšie, v&nbsp;posledných rokoch ma čoraz častejšie trápili infekcie hrdla.“ Pre spomínaný chýbajúci centimeter kosti Lucia nemohla zavrieť pery. Dýchanie ústami vysušovalo sliznicu hrdla, až bolo náchylné na infekcie. Tieto dôvody napokon vyústili do Luckinho rozhodnutia začať problém riešiť.

Vlani na jeseň kontaktovala uznávaného švajčiarskeho chirurga, ktorý je špičkou vo svojom odbore. Napriek dôvere, ktorú do jeho rúk vložila, musela prvé osobné konzultácie s&nbsp;ním predýchať. „Viete, problémy čeľuste sa dajú riešiť viacerými operačnými technikami. Postup, ktorý použil môj chirurg, je revolučný. Vyvinuli ho len pred pár rokmi a&nbsp;ovláda ho len hŕstka odborníkov na svete. Je to riskantný postup, pri ktorom sa počas trojhodinovej operácie vysokootáčkovou pílkou odreže spodná polovica sánky a&nbsp;vysunie sa dopredu ako zásuvka. To vysunutie však treba nadpojiť a&nbsp;na to treba použiť transplantát z&nbsp;vlastnej kosti. Chirurg a&nbsp;jeho tím ho vyrobili počas tej istej operácie z&nbsp;mojej vlastnej panvovej kosti. Napokon to všetko pospájali titánovými platničkami. Operácia sa robí cez rez v&nbsp;ústach vedúci od ucha k&nbsp;uchu, a&nbsp;práve preto je taká riskantná. Rez totiž vedie popri jednom mimoriadne dôležitom nerve. Keby ho chirurg porušil, malo by to hrozné dôsledky na celú moju tvár,“ ozrejmila Lucia, ktorá napriek náročnosti zákroku dostala odobrenie ako od svojho švajčiarskeho manžela Marka, tak od svojej mamy. Zaujímavosťou je, že lekári ju ešte v&nbsp;ten istý deň s&nbsp;taškou plnou liekov proti bolesti a&nbsp;antibiotík poslali z&nbsp;kliniky domov za rodinou.

Po zákroku prišli ukrutné bolesti! Čím si prešla, čítajte na ďalšej strane...

Lucia nám bez okolkov priznala, že zvládnuť ukrutné pooperačné stavy pred zrakmi svojich blízkych bolo nesmierne ťažké. Podľa vlastných slov sa jej nový zovňajšok rodil doslova z&nbsp;krvi, zo sĺz a&nbsp;z&nbsp;potu. „Prvých desať dní bolo príšerných, vôbec neviem, ako som ich prežila. Proti bolesti som brala najsilnejšie opioidy a&nbsp;napriek tomu som na štvrtý deň plakala od zúfalstva.“ Okrem tváre ju bolel panvový bok, odkiaľ jej lekári zobrali kúsok kosti. Prvé dni pre obrovské bolesti bola schopná chodiť len s&nbsp;oporou manžela. Mimochodom, práve on spolu s&nbsp;dcérou Minkou (6) jej boli maximálne nápomocní. „Zvládli to perfektne,“ pochválila ich spokojná majiteľka novej tváre.

Mimochodom, po zákroku musela Lucia výrazne upraviť svoju stravu. „Prvý týždeň som dokázala len piť a&nbsp;prehĺtať lieky, v&nbsp;druhom týždni som opatrne skúšala krémové jedlá, na desiaty deň som zjedla vajíčko uvarené namäkko. Prvý mesiac som žila na krémových polievkach a&nbsp;smoothies.“ Keď časom začala do jedálnička pridávať tuhšie pokrmy, musela sa odznova učiť prežúvať. „Ešte ani dnes to nemám celkom zvládnuté, ale zlepšujem sa. Po viac ako dvoch mesiacoch už dokážem jesť bez zvukových efektov, ktoré mi boli také nepríjemné, že som radšej vždy išla jesť do samostatnej miestnosti, aby to dcérka a&nbsp;manžel nemuseli počúvať,“ povedala so smiechom.

Okrem bolesti, opuchov a&nbsp;hladu, ktorý počas rekonvalescencie pociťovala, bola pre ňu veľkou výzvou snaha vyrovnať sa s&nbsp;necitlivosťou v&nbsp;spodnej časti tváre. Prvé týždne po operácii mala totiž bradu, spodnú peru a&nbsp;zuby úplne „mŕtve“, asi ako po umŕtvovacej injekcii od zubára. „Dnes je moja spodná pera takmer na deväťdesiat percent citlivá, rovnako ako brada. Ale spodné zuby si ešte stále vôbec necítim, čo je veľmi zvláštny pocit.“ Tento stav môže trvať ešte pár mesiacov, ale to je vraj úplne prirodzené.

Za čo je šťastná a čo môže robiť prvýkrát v živote, čítajte na ďalšej strane...

Kým sa Luciino telo dostane do stavu pred operáciou, môže to trvať pol roka až rok. Na moment, keď bude môcť chrúmať aj tvrdšiu stravu, sa už veľmi teší. Ešte väčšiu radosť jej však robí vedomie, že mala odvahu mimoriadne náročný proces podstúpiť. To, čo tým získala, považuje za hotový zázrak. „Chirurg mi nedaroval len novú tvár, ale nový životný pocit, novú sebaistotu, nové sebavedomie. Som veľmi šťastná. Prvýkrát v&nbsp;živote mám bez námahy zavreté pery a&nbsp;dýcham nosom. A&nbsp;keď sa na seba pozriem do zrkadla, vidím presne tú Luciu, ktorou som mohla byť, keby sa moja tvár v&nbsp;detstve bola vyvíjala normálne. Stále tomu nemôžem uveriť, že zrazu mám línie a&nbsp;kontúry tam, kde som ich predtým nemala. Moje oči už nepôsobia tak prehnane, môj úsmev je oveľa prirodzenejší a&nbsp;zmena z&nbsp;profilu prevyšuje všetky moje očakávania,“ teší sa z&nbsp;nového zovňajšku.

Rovnako nadšené sú reakcie jej najbližších a&nbsp;celkovo ľudí v&nbsp;okolí. „Dokonca môj brat, ktorý moje vzhľadové odchýlky nikdy veľmi neriešil, bol v&nbsp;šoku, keď ma teraz s&nbsp;mamou navštívil v&nbsp;Zürichu a&nbsp;uvidel moju zmenu. Zo srdca som sa zasmiala, keď sa ma ešte vo dverách opýtal: Luci, ale ako to teraz zužitkovať, keď si zrazu taká atraktívna?“ Z&nbsp;jej premeny bol navyše nadšený samotný chirurg, keď k&nbsp;nemu prišla na tretiu kontrolu po operácii. „To som už bola odpuchnutá, upravená a&nbsp;on prvýkrát jasne videl, ako veľmi mi pomohol.“ Mimochodom, tento zákrok si Lucia musela uhradiť z&nbsp;vlastného vrecka, poisťovňa vo Švajčiarsku, kde žije už sedem rokov, na operáciu čeľuste neprispieva. Zafinancovala si ju zo spoločných úspor a&nbsp;suma rozhodne nebola nízka. „Zodpovedá zhruba cene nového auta nižšej strednej triedy na Slovensku,“ vysvetlila.

Problém, ktorým spisovateľka ešte donedávna trpela, pritom nie je raritnou záležitosťou. Len v&nbsp;európskej populácii ním trpí až 22 percent ľudí. Dnes už však Lucia vie, že sa dá riešiť i&nbsp;za cenu niekoľkotýždňových bolestí a&nbsp;diskomfortu a&nbsp;práve preto by sa o&nbsp;svoju skúsenosť rada podelila v&nbsp;novej knihe. „Svoju ‚starú tvár‘ som poslednýkrát videla 13. januára 2022 o&nbsp;siedmej ráno v&nbsp;odraze výkladu jednej zürišskej cukrárne, keď som vystúpila z&nbsp;električky pred klinikou. Dve hodiny nato už som ležala na operačnom stole.“ Prešli dva mesiace a&nbsp;z&nbsp;nej je celkom iná žena.

Lucia Kollárová nabrala po operácii tváre nové sebavedomie: Prvýkrát v živote môžem robiť toto!

Výber pre vás

Lucia Kollárová nabrala po operácii tváre nové sebavedomie: Prvýkrát v živote môžem robiť toto!

Súvisiace články

Po boku Diany MÓROVEJ sa dlhé obdobie neobjavil MUŽ: Herečka prehovorila o PARTNERSKEJ LÁSKE!

Vekom klesá chuť do jedla: Čo by podľa odborníčky seniori určite nemali vynechávať?

Úprimná spoveď Dočolomanského syna: Vzácne spomienky na otca aj zdedená neresť!

Výber pre vás