Jana Homolová

Krátko po miléniu dostala na obrazovky verejnoprávnej televízie vlastnú tolkšou, v&nbsp;ktorej otvárala mnohé dovtedy tabuizované témy. V&nbsp;roku 2011 ju osobná aj vzťahová kríza priviedla na cestu sebapoznania a&nbsp;ďalšieho rozvoja. Dnes získané skúsenosti pretavuje do úspešnej práce s&nbsp;klientmi. Dlhé roky strávila s&nbsp;rodinou v&nbsp;Singapure, v&nbsp;súčasnosti žije striedavo vo Francúzsku a&nbsp;na Slovensku. Ako certifikovaná koučka poskytuje pomoc ľuďom z&nbsp;východného pobrežia USA, Blízkeho východu aj z&nbsp;Európy.

Prostredníctvom úspešnej práce moderátorky ste sa prepracovali až ku koučingu. V&nbsp;rámci tejto oblasti sa venujete najmä egu. Ako ste sa dostali práve k&nbsp;jeho skúmaniu, k&nbsp;tomu, že práve ono je predmetom vášho záujmu?

Dvoma cestami. Cez vlastné utrpenie a&nbsp;osobný rozvoj. A&nbsp;potom neskôr cez štúdium neurovied a&nbsp;biológie. Ego ničí dôveru k&nbsp;sebe aj druhým, ženie ambície a&nbsp;je nenásytné. Keď som začala pracovať na svojom vnútri a&nbsp;počúvala som svoju dušu, pochopila som, čo všetko ego dokáže. Ego je výtvorom duše, len zabudlo, kto ho stvoril a&nbsp;na čo slúži. V&nbsp;detstve nás malo chrániť a&nbsp;v&nbsp;dospelosti stíchnuť. Niekedy to však býva naopak. V&nbsp;detstve síce mlčí, ale potom v&nbsp;dospelosti sa hlasno presadzuje.

Viackrát ste už aj v&nbsp;minulosti spomenuli, že práve problém vo vzťahu spustil vašu cestu sebarozvoja. Vzťah sa vám podarilo zachrániť cez pochopenie vlastného utrpenia alebo bola potrebná práca obidvoch strán?

Každý musí porozumieť najmä sám sebe. Zachraňovali sme seba, nie svoj vzťah. Kým neviete, čo chcete, a&nbsp;len reagujete na požiadavky okolia, ľahko sa stratíte. Kvalita vzťahu je zrkadlom dvoch ľudí, nie jedného. Trápila som sa preto, že nie som šťastná vo vzťahu, ale nechcela som ho rozbiť, lebo sme mali dve krásne zdravé deti. Nechcela som im zobrať rodinu. Takže som musela zapracovať na tom, že za svoje šťastie nesiem zodpovednosť sama, a&nbsp;uvedomiť si, o&nbsp;čom nebudem zjednávať.

Tým, že nás dokáže chrániť a&nbsp;ničiť zároveň. Je fascinujúce sledovať na sebe a&nbsp;na klientoch, do akej veľkej miery nosíme v&nbsp;sebe svoje staré spomienky dieťaťa, ktoré kočírujú náš život v&nbsp;dospelosti.

Mnohé východné filozofie učia, ako ego umlčať, dokonca ho „usmrtiť“. Skutočne sa dá žiť bez ega?

Ego je naším druhým ja. Sídli v&nbsp;štruktúrach mozgu, ktoré sú rýchlejšie než tie, ktorými uvažujeme. Vyskakuje z&nbsp;podvedomia. Nie som antropológ ani sociálny psychológ, ale zdá sa mi, že človek bez vedomia samého seba a&nbsp;svojich väzieb by bol sociopat.

Je naše ego, respektíve jeho skúsenosti a&nbsp;poznatky, dedičné alebo sa rozvíja spolu s&nbsp;osobnosťou?

Vďaka epigenetike, poznatkom z&nbsp;kvantovej fyziky a&nbsp;fMRI dnes už vieme a&nbsp;dokážeme zamerať, že 95 percent rozhodnutí v&nbsp;bdelom stave robíme zo štruktúr podvedomia. Ego je mocné a&nbsp;sídli v&nbsp;podvedomí. S&nbsp;egom sa rodíme, môže dokonca niesť v&nbsp;sebe aj informáciu zakódovanú od našej matky a&nbsp;predkov. Nerodíme sa ako nepopísaná tabula rasa. Ego sa vyvíja spolu s&nbsp;nami a&nbsp;vývin mozgu do značnej miery kopíruje jeho štádiá vývinu. Máme ho všetci.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Čo na ego vplýva, čo ho determinuje, eliminuje a&nbsp;rozvíja?

Všetko, čo zažívame v&nbsp;sebe a&nbsp;s&nbsp;inými ľuďmi, vplýva na naše ego. Jezuiti verili, že základ človeka postavia do siedmeho roku života. Všetko ostatné, čím prechádza jedinec, je len nadstavba, charakter sa kreše v&nbsp;detstve. Čím vnímavejší a&nbsp;citlivejší je jedinec, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa veľa neurónových synapsií spojí pri emočnom prežívaní a&nbsp;ukotvia sa hlbšie spomienky. Rolu zohráva aj sila intelektu, traumy, primárna citová väzba, odolnosť, imunita. Dokonca aj pohlavie. Ženské ego je komplikovanejšie než mužské.

V&nbsp;jednom z&nbsp;rozhovorov ste zaujímavo povedali, že človeka beriete ako 4D bytosť. Rozmeníte to na drobné?

Áno, máme nielen svoju výšku, šírku a&nbsp;hĺbku, ale aj energetické pole. Špecifickú vibráciu. Sme emočné bytosti, rozumej energetické bytosti. E-motion je energia v&nbsp;pohybe. Človek prechádza nielen psychologickými vývinovými štádiami v&nbsp;závislosti od veku a&nbsp;skúseností, ale aj úrovňami vedomia.

Ako by ste opísali egoizmus a&nbsp;ako často sa s&nbsp;ním pri svojej práci stretávate?

Egocentrizmus, vzťahovačnosť, manipulácia, prílišná ambicióznosť, stavy, keď človek nikdy nie je úplne spokojný s&nbsp;ničím a&nbsp;s&nbsp;nikým, to všetko sú hry ega. Mnoho klientov má značne prehustené ego, ale to ich nerobí vnútri horšími ľuďmi. Nech to navonok vyzerá akokoľvek, títo ľudia vnútri trpia. Aj preto hľadajú podporu a&nbsp;pracujú na sebe. Všetci chceme žiť v&nbsp;láske a&nbsp;dôverovať – sebe aj druhým. To je pre nás optimálne.

Klienti absolvujú spoznávanie, mapujú svoje emócie a&nbsp;stavy. Poznaj seba predtým, ako ideš manažovať ľudí a&nbsp;projekty. To je v&nbsp;skratke naše heslo. S&nbsp;každým egom sa dá pracovať, keď človek aspoň niečomu verí, naozaj to chce a&nbsp;je vo vzťahu s&nbsp;koučom, kde sa cíti v&nbsp;bezpečí a&nbsp;prijatý. Ale robotu si odrobí on. Osobný rast nie je ľahká disciplína. A&nbsp;potom <a href="https://www.vita.sk/online-kurzy-manazerske-kurzy/" target="_blank" rel="noopener">prichádzajú na rad zručnosti, rast v&nbsp;manažérskom vzdelávaní</a>. Koučing ega je malá, ale silná epizóda našej spolupráce, neskôr už dostáva prednosť biznis a&nbsp;jeho potreby.

Skúste byť konkrétnejšia a&nbsp;opísať, ako to funguje vo vašej odbornej praxi.

S&nbsp;klientom preberáme jeho pracovné výzvy, koučujem ho na reálnych situáciách, ponúknem mu postupy, ako pracovať s&nbsp;tímom. Pre konzultačné spoločnosti veľa koučujem aj mentorujem, robím pre ne špeciálne diagnostické testy s&nbsp;ich klientmi. Používam aj terapeutické postupy s&nbsp;protokolmi, dokonca veľakrát aj merania mozgových frekvencií. Mojou výhodou je, že mám rôznorodé zahraničné licencie, robím všetko aj v&nbsp;angličtine. Môj trh je globálny a&nbsp;klientela medzinárodná. Slovensko dostáva cezo mňa to najkvalitnejšie zo sveta. Vždy som cestovala za vzdelaním, chcela som sa učiť od zdroja. Ale aby som napravila vaše videnie, musím povedať nahlas, že nikto za vami ako konzultantkou alebo koučom nepríde s&nbsp;tým, že má veľké ego a&nbsp;potrebuje pomoc. Prídu za vami klienti, ktorí chcú napredovať, a&nbsp;nejde im to, aj keď vyskúšali všetko možné. Vyhorení, mnohokrát zmätení top manažéri, ktorí sú vysoko vo firme, ale sú osamelí a&nbsp;nemajú sa s&nbsp;kým poradiť. Športovci, politici, verejne známi ľudia, ktorí potrebujú konzistentne podať dobrý výkon pod neustálym tlakom a&nbsp;stresom. Tých podporujem egokoučingom.

Kto z&nbsp;vyššie menovaných bol pre vás pri práci tvrdým orieškom?

Nechcem menovať prípady iných, dovolím si použiť iba svoj. Vážim si totiž každého človeka, ktorý sa rozhodol na sebe pracovať. Je predsa obdivuhodné, keď sa niekto rozhodne zmeniť. Pre mňa bolo dôležité uveriť, že môžem ukázať svoju slabosť, alebo to, že niečo neviem a&nbsp;nikto ma nemá právo za to posudzovať. Takisto som dlho pracovala na tom, aby som nemala potrebu mať na všetko názor, bystrý postreh, pohotovú odpoveď. Dodnes znášam ťažko kritiku a&nbsp;príliš si ju pripúšťam. Rýchlo sa vzdávam, potrebujem kontrolovať. Mám ešte veľa neskrotených démonov...

Čo vašich klientov všeobecne trápi najviac?

Ľudia sa strácajú sami v&nbsp;sebe, keď stratia vieru. A&nbsp;nemyslím tým, dajme tomu, len vieru v&nbsp;Boha. Napríklad viera v&nbsp;seba vás ukotvuje, viera v&nbsp;druhých vám dáva možnosť orientovať sa a&nbsp;naplno spolupracovať. Viera a&nbsp;dôvera nám dávajú nádej. A&nbsp;kde nie je nádej, tam strácame zmysel bytia.

Spomenuli ste, že mužské ego sa odlišuje od toho ženského. Nie sme teda všetci z&nbsp;jedného cesta? Naozaj platí ten príbeh o&nbsp;Marse a&nbsp;Venuši?

Ženský mozog pracuje inak než mužský. Napríklad intenzívnejšie prepája obe hemisféry. Aj biochémia pohlaví je, samozrejme, iná, my ženy sme cyklické, a&nbsp;tak hormóny kývu s&nbsp;nami inak než s&nbsp;mužmi. A&nbsp;verte mi, hormóny sú mocný kokteil žitia. Zo svojich pozorovaní na sebe a&nbsp;klientoch a&nbsp;klientkach jednoznačne potvrdzujem, že ženské ego je hustejšie a&nbsp;zásadne do veľkej miery „vzťahové“.

Z&nbsp;praxe sú na seba citlivejší muži alebo ženy? Kto „sa prežíva“ viac?

Hákliví sme všetci, vzťahujeme na seba mnoho vecí a&nbsp;ľudí, aj keď to naozaj nie je nevyhnutné. Máme sklon porovnávať sa, predstierať, kontrolovať a&nbsp;manipulovať. Niekedy seba, to je čistá sabotáž šťastia. Inokedy druhých. To je mechanizmus, ako na seba upozorňovať.

U&nbsp;mužov zrejme treba dávať pozor na to, aby ich niekto pochválil, ocenil, inak trpia.

To nemajú iba chlapi. Skôr všetci, ktorí nedostali dosť pozornosti a&nbsp;prijatia v&nbsp;detstve, keď to bolo pre ich zdravý vývin nevyhnutné. A&nbsp;tak v&nbsp;dospelosti mnohí čakáme na uznanie, že si nás niekto všimne a&nbsp;pochváli. Ale koniec koncov, keď to príde, tak to buď zhodíme zo stola slovami, však to nič, to nestojí za reč. Alebo to nemá vhodnú formu, nie je to dosť často, nie vtedy, keď sme to čakali... No jednoducho aj tak nie sme spokojní. Platí, že keď vás v&nbsp;detstve nechválili rodičia, vaši partneri vo vzťahu to nemajú šancu kompenzovať. Vy to síce čakáte, ale od partnera to nezaberá. Dynamika vzťahov v&nbsp;rodine predurčuje naše vzťahy v&nbsp;dospelosti. V&nbsp;každom blízkom vzťahu si vlastne dokončujeme detstvo.

Sú v&nbsp;našej spoločnosti stále zaužívané stereotypy, že žena sa má starať o&nbsp;chlapa, rodinu, cítiť z&nbsp;toho radosť a&nbsp;naplnenie? Mladšia generácia to už takto pravdepodobne nepociťuje a&nbsp;ženská submisivita sa vytráca. Je to tak?

Stereotypy pretrvávajú, aj keď sú maskované. Ženy majú vo svojom živote veľa „musím“ a&nbsp;málo „chcem“. To je ohromná škoda, lebo vysielajú nesprávne signály pre svojich synov a&nbsp;dcéry. Nikto nemá právo hovoriť vám, kým máte byť a&nbsp;čo vás má robiť šťastnou.

Spomenuli ste, že pracujete aj so športovcami. Aké majú ego? Často sa hovorí, že muži športovci sú mačovia. Súvisí to s&nbsp;testosterónom?

Jednoznačne. Veľké ego potrebujete, keď idete robiť veľké veci. Len vás nesmie opantať. Treba ho držať nakrátko.

Ako je to so ženami vo vysokých funkciách, o&nbsp;ktorých sa hovorí, že pokiaľ sa chcú presadiť v&nbsp;mužskom svete, musia si „obliecť nohavice“?

Je chyba, ak žena v&nbsp;mužskom svete preberie mužské maniere. Chvíľu jej to určite na dosiahnutie výsledku pomôže, neskôr však stratí seba samu a&nbsp;tým aj svoju ženskú silu. Sme silné, nepotrebujeme si to dokazovať. A&nbsp;silná neznamená bezcitná. Silu nám berú iní a&nbsp;často aj naša slabá viera v&nbsp;seba samu.

Aktuálne žijete striedavo vo Francúzsku a&nbsp;na Slovensku. Akých klientov máte a&nbsp;dá sa v&nbsp;čase korony robiť koučing aj online? Nie je lepší osobný kontakt?

Od počiatku som si budovala globálny biznis. Pracujem s&nbsp;klientmi v&nbsp;rôznych časových zónach, a&nbsp;preto individuálnu konzultáciu poskytujem online. Viac je však tréningov a&nbsp;seminárov pre firmy a&nbsp;ich tímy. Tam, samozrejme, cestujem za nimi. Kombinovať prácu a&nbsp;cestovanie ma ohromne baví. Teraz sa to nedá. Veľa vecí prešlo do virtuálneho priestoru. Prednášam, školím stovky ľudí online. Je to náročnejšie pre všetkých, ale zasa má to aj pozitíva. Napríklad môžem byť viac doma s&nbsp;deťmi, pravidelne cvičím, máme menej stresu z&nbsp;presunov a&nbsp;dokonca aj menej míňam.

Práca s&nbsp;klientom je jedna vec, ako je to doma? Viete vypnúť, odosobniť sa, nekoučovať členov domácnosti, hoci máte pocit, že by to bolo v&nbsp;niektorom momente potrebné?

Som introvert, takže doma toho veľa nenarozprávam. Mám rada samotu, ticho a&nbsp;pokoj. Vypnem v&nbsp;prírode. Ak sa dá, plávam každý deň, cvičím jogu, behám. Zásadne rodinu nekoučujem ani jej neradím. Nedokážem byť objektívna a&nbsp;nezaujatá. Od klientov a&nbsp;ich príbehov sa dokážem ľahko odosobniť. Som tam pre nich, ale ja nie som oni.

V&nbsp;živote ste dosiahli mnohé úspechy či už ako novinárka, moderátorka, máte krásnu rodinu, prácu, ktorá vás evidentne baví aj napĺňa. A&nbsp;keď sme pri egu, ono nám väčšinou dáva pocit nedostatočnosti, snahy chcieť vždy niečo viac. Toto už máte vyriešené a&nbsp;ste šťastná so všetkým, čo vám bolo dopriate?

Pasujeme sa stále. Som vďačná za všetko, čo mi bolo dopriate. Ako ktokoľvek iný, ani ja to nemám úplne ružové. Sem-tam sa posťažujem, poplačem si, zaváham. Stratím sa, nájdem sa. Ako na hojdačke. Ale vnútri viem, že je o&nbsp;mňa postarané, a&nbsp;vážim si, že mám pekný život. Prajem ho aj ostatným.

Koučka Vadkerti: Vlastné trápenie jej pomohlo naštartovať novú kariéru

Výber pre vás

Koučka Vadkerti: Vlastné trápenie jej pomohlo naštartovať novú kariéru

Súvisiace články

ANDY KRAUS prezradil, aké je to byť otcom po päťdesiatke. Čo sa zmenilo v jeho výchove?

V kóme som zažil zázrak: OTTOVI WEITEROVI sa na hranici života a smrti stalo niečo neuveriteľné

Po problémoch v manželstve herca SVÄŤA MALACHOVSKÉHO zasiahla bratova diagnóza

Výber pre vás