redakcia

<p><em>„Ak máte niečo cenné, nepotrebujete sa o to deliť. Pred nikým nebudem robiť ani telesný, ani duševný striptíz,“ zaryto mlčí podpredsedníčka Národnej rady SR ANNA BELOUSOVOVÁ (47) o strate milovaného manžela. Priznala však, že odmalička má veľmi málo priateľov.</em></p>

<h3>Ako jedna z mála žien sa v slovenskej politike držíte už pätnásť rokov. V čom ste iná od svojich bývalých kolegýň, ktoré to vzdali?</h3>
<p>Keď počujem spojenie ženy v&nbsp;politike, chce sa mi smiať. Ženy v&nbsp;politike nemajú žiadne výsadné postavenie. Svet politiky je tvrdý a&nbsp;nejde o&nbsp;džentlmenské správanie k&nbsp;ženám. Ak budete ako pekná „načančaná“ bábika sedieť a&nbsp;čakať, že vám páni uvoľnia miesto, neprežijete. Rozdupú vás. Nechcem hodnotiť, či to máme ľahšie alebo ťažšie. Veď nikto nám nesľuboval, že to bude jednoduchšie len preto, že sme ženy. Keď je ťažko, poviem si: Neplač, nerozčuľuj sa. Kto ti sľuboval, že to budeš mať ľahšie len preto, že si žena? Nikto ťa sem ako ženu neťahal. V&nbsp;politike od mužov nečakám žiadne ústupky. Na druhej strane nie som len žena, ale aj živý človek. Niekedy mi je však ľúto, keď takzvaní úvodzovkoví muži už nemajú argumenty, vedia, že prehrávajú, a&nbsp;začnú na mňa podpásovo útočiť ako na ženu. Stalo sa mi to aj nedávno v&nbsp;televíznej relácii.</p>
<h3>Máte na mysli slovnú prestrelku s&nbsp;pánom Hrušovským?</h3>
<p>Nemuseli sme ho menovať, aby sme mu nerobili reklamu. On do mňa búši ako do chlapa, ale keď dostane poriadne po nose, je prekvapený a&nbsp;zmôže sa len na reakciu: Vy ste žena, správajte sa ako dáma. Zrejme čakal, že poviem len – oj, oj, oj. No určite. Keď ma berie za partnera, do ktorého môže mlátiť, tak sa k&nbsp;nemu tak aj správam. Aby som však nebola ako feministka frfloška, sú aj muži, ktorí sa k&nbsp;ženám správajú slušne. Skutočný muž vycíti, že žena je vždy slabšia, hoci sa správa ako tvrdá a&nbsp;železná, často v&nbsp;sebaobrane.</p>
<h3>Od pána Bugára sa vám prednedávnom ušla kritika a&nbsp;nazval vás dedinskou učiteľkou...</h3>
<p>Urazili ma súvislosti, v&nbsp;akých to povedal. Keď mi niekto povie, že som vidiecka učiteľka, neuráža ma to. Takmer všetci, čo sedíme v&nbsp;slovenskej národnej rade, sme tam vďaka vidieckym učiteľkám. Veď aj z&nbsp;neho urobili to, čo urobili, naučili ho čítať a&nbsp;písať. A&nbsp;keby nebolo ich, nesedel by tam, kde sedí, a&nbsp;nerozprával by také hlúposti. Nadávať niekomu na Slovensku do vidiečanov je smiešne, lebo je nás len päť a&nbsp;pol milióna. Všetci sme vidiečania. Šamorín nie je metropola, ako sa o&nbsp;to pán Bugár snaží.</p>
<h3>Dnes to navonok vyzerá, že vzťahy s&nbsp;Jánom Slotom sú bezproblémové. Kedysi ste si však nevedeli prísť na meno, vzájomne ste na seba útočili. Mnohí sa však pýtajú, či zmierenie nebolo len z&nbsp;núdze cnosť.</h3>
<p>Minule sme sa na tom smiali, ako pred novinármi máme deklarovať svoje vzťahy. Niekomu sa to možno zdá zvláštne, ale naše vzťahy sú v&nbsp;súčasnosti veľmi dobré, dovolím si povedať, že priateľské. A&nbsp;to práve preto, že obidvaja sme normálni ľudia. Aj v&nbsp;bežnom živote sa dostanete s&nbsp;ľuďmi do sporu. Nikto však nespomína na to, že naše vzťahy na začiatku boli dobré. Verejnosť je poznačená len tým, že je zábavné, keď sa ľudia hádajú. Život, to nie sú len dobré etapy, sú i&nbsp;obdobia, keď sa život napriek snahe osudovo vyvíja ináč. Náš vzťah je dnes z&nbsp;môjho pohľadu oveľa kvalitnejší než kedysi. Ako ľudia sme prešli určitými vecami, dozreli sme. Bolo v&nbsp;tom normálne ľudské zmierenie, ale i&nbsp;kus pragmatizmu.</p>

<h3>Neprimerané vystupovanie a&nbsp;zlosť sa občas nepodarilo na verejnosti potlačiť ani vám. Čo vás dokáže vyviesť z rovnováhy natoľko, že prestanete ovládať svoje emócie a&nbsp;vychrlíte zo seba hnev?</h3>
<p>Arogancia a&nbsp;nespravodlivosť, ktorá sa mnoho ráz mňa osobne netýka. Často sa na mňa obracajú ľudia s&nbsp;prosbou o&nbsp;pomoc. Priznávam, že niekedy vyprsknem viac, než je želateľné, ale dokážem sa ospravedlniť. Za obsahom si však stojím, len forma mohla byť možno iná. Dokonca zmením názor, ak je to postavené na dobrých argumentoch. Mám poradcu, s&nbsp;ktorým sa veľmi radi a&nbsp;často hádame, ale nie so zlosťou. Práve pri tom sa formujú naše názory. Mám rada ľudí, ktorí si obhajujú svoje, a&nbsp;je výborné, ak vedia objektívne zvážiť aj názor iných. Naopak, nemám rada také typy, ktoré mi príliš ustupujú, boja sa povedať svoj názor.</p>
<h3>Rodičia nedajú na svoje ratolesti dopustiť. Je mama vašou skalnou fanúšičkou alebo sa ani od nej nevyhnete kritike?</h3>
<p>Sleduje moje vystúpenia v&nbsp;televízii, samozrejme, stane sa, že ma aj kritizuje. Ju však skôr zaujíma, čo som mala oblečené a&nbsp;či nie som veľmi chudá alebo bledá. Ale keď sa jej opýtam, čo som povedala, presne to nevie. (Smiech.) Známych má človek viac ako dosť, ale priateľov často spočíta na prstoch jednej ruky.</p>
<h3>Dajú sa nadviazať dobré kamarátstva aj v&nbsp;politike?</h3>
<p>Je ich málo. Ale aj ja mám medzi politikmi takých ľudí, ktorých by som vedela osloviť aj so sú­kromnými problémami. Priznám sa, že odmalička mám veľmi málo priateľov. Taká je doba alebo možno som taký človek. Neviem sa pred každým otvoriť, vysypať zo seba všetko. O&nbsp;svojich problémoch nehovorím, nepotrebujem to a&nbsp;myslím si – ako sa spieva v&nbsp;známej slovenskej piesni –, že „svet nemá slzy rád, ešte ma vysmeje“. Mám niekoľko ľudí, s&nbsp;ktorými sa môžem poradiť aj o&nbsp;súkromí, dokážem sa im zdôveriť, pomôžu mi.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>To znamená, že ako dieťa ste so svojimi problémami nebežali za mamou či súrodencami, radšej ste sa zahĺbili do kníh a&nbsp;starosti ste dusili v&nbsp;sebe?</h3>
<p>Už od detstva pôsobím ako taký rytier smutnej postavy. Bola som knihomoľ, študijný typ, ale pomenovanie bifľoška ma uráža. Učila som sa to, čo mi šlo. Problémy som mala len s&nbsp;telesnou výchovou. Nie je mi to dané. Mala som učiteľku, ktorá na nás naliehala. Raz, keď sme robili kotrmelce cez švédsku debnu, ma tak dostala, že mi už bolo všetko jedno. Dala som si dolu okuliare, vrhla som sa hlavou cez švédsku debnu a&nbsp;doteraz sa čudujem, že som si nezlomila väzy. Potom mi to už nekázala robiť. Nechýba mi odhodlanie, len na telesnú nemám vlohy. Na vysvedčení som mala stále dvojku, ale vychádzala mi aj trojka, len mi učitelia nechceli kaziť vyznamenanie.</p>
<h3>Pôsobíte dojmom prísnej, ráznej ženy, úsmev na vašich perách sa často nevidí.</h3>
<p>Mám s&nbsp;tým problémy odmalička, ale zvykla som si na to. Vždy som tak pôsobila. Keď som bola decko, pýtali sa ma, prečo som taká smutná, vážna. Keď som bola dospievajúca, hovorili zas, prečo sa stále mračím a&nbsp;som pyšná. Jednoducho preto, že tak vyzerám. Nepôjdem teraz azda na plastickú operáciu. Veď každý nejako vyzerá. Mohlo to byť aj horšie. (Smiech.) Kto ma pozná, vie, že som úplne normálna, rada sa smejem. Ale nemôžem sa stále rehotať bez príčiny, lebo to by bolo na diagnózu.&nbsp;</p>
<h3>Každému aspoň raz v&nbsp;živote prasknú nervy. Stalo sa to aj počas vašej učiteľskej praxe a&nbsp;trestali ste fackou?</h3>
<p>Priznám sa, ušla sa aj facka. Bol to chlapec, ktorý robil zákernosti, ubližoval spolužiakom, bil ich. To ma dokázalo nahnevať. V&nbsp;tomto prípade som mala problémy s&nbsp;jeho babkou, lebo u&nbsp;nej vyrastal. Ale myslím si, že aj on si teraz rád na mňa spomenie.</p>
<h3>Pracovné dni momentálne trávite v&nbsp;Bratislave, kde obývate služobný, údajne mimoriadne luxusný byt, ktorý ste si dali zariadiť za štátne peniaze...</h3>
<p>V&nbsp;žiadnej krajine si podpredseda parlamentu nejde kupovať stoly, postele do služobného bytu. Na to sú ľudia. Zo zákona mám na tento byt nárok. Čo mám spať pod mostom? Byt zariaďovali ľudia, ktorí pôsobili ešte za bývalého vedenia. Keď sa ma pýtali, ako ho majú zariadiť, povedala som, že v&nbsp;bledozelenej farbe, lebo ma upokojuje, a&nbsp;málo nábytku. Ako naschvál tam nie je málo nábytku a&nbsp;ani jeden kus nie je v&nbsp;bledozelenej farbe. To je ako pozornosť odchádzajúcej garnitúry. Keď sa začali šíriť tieto nepravdivé reči, požiadala som kanceláriu národnej rady o&nbsp;súpis. Výsledok je taký, že hodnota nábytku i&nbsp;celého zariadenia v&nbsp;trojizbovom byte je asi 440-tisíc korún. Tak ako je luxusne zariadený? Proti tomu môžem bojovať len tak, že periodikum, ktoré tieto nepravdivé informácie prinieslo, dám na súd. Nemám inú možnosť obrany. Intenzívnejšie uvažujem o&nbsp;kúpe vlastného bytu, keďže pôsobenie v&nbsp;Bratislave je pre mňa perspektívnejšie.&nbsp;</p>

<h3>Rodinu máte nielen na Slovensku, ale v&nbsp;Rusku ste si z&nbsp;manželovej strany „vyženili“ deti i&nbsp;vnučku. Rovnako intenzívne udržiavate vzťahy aj po manželovej smrti?</h3>
<p>Rodinné vzťahy naďalej fungujú, ako majú. Nielen ja chodievam do Ruska, ale aj oni ma navštevujú. Naposledy boli na Kysuciach vo februári. Dom je pre nich otvorený. Som veľmi rada, že sa im tu páči a&nbsp;radi sem chodia.&nbsp;</p>
<h3>Mozgová príhoda vám po trojročnom spolužití navždy zobrala milovaného manžela. Ako znášate stratu partnera?</h3>
<p>S&nbsp;nikým na Slovensku o&nbsp;tom hovoriť nebudem, lebo si myslím, že môj život nie je reality šou. Nie je nutné nič vysvetliť. Ak máte niečo cenné, nepotrebujete sa o&nbsp;to deliť. Pred nikým nebudem robiť ani telesný, ani duševný striptíz.</p>
<h3>Po jeho smrti ste sa údajne psychicky zrútili. Osobne ste sa v&nbsp;dvoch komerčných televíziách redaktorom vyhrážali fyzickou likvidáciou...</h3>
<p>To, čo sa popísalo, mi absolútne nevadí a&nbsp;ani jemu určite nie. Už je to uzavreté. Niektorí ľudia z&nbsp;médií považujú za zábavu, keď niekoho slovne bijú. Ale keď aj oni dostanú, zistia, že to bolí. A&nbsp;to bol ten prípad. Je to minulosť a&nbsp;oni dobre vedia, ako to bolo. Možno mali z&nbsp;niečoho strach, ozvali sa v&nbsp;nich záchvevy svedomia. Je mi jedno, čo novinári na Slovensku o&nbsp;mne píšu. Je to zápas s&nbsp;veternými mlynmi. Nech píšu, čo chcú, veď ľudia ma aj tak poznajú.&nbsp;</p>
<p><strong>LUCIA LUKUŠOVÁ</strong></p>

Odmalička mala veľmi málo priateľov: Priznania Belousovovej o politike i súkromí

Výber pre vás

Odmalička mala veľmi málo priateľov: Priznania Belousovovej o politike i súkromí

Súvisiace články

Za čo by si dal pár faciek? Emil Horváth skúšal podaktoré veci vyriešiť alkoholom

Lekár hviezd Pavel Traubner: Ako Tarageľovi zachránil život v hodine dvanástej

Priznania mladého Jána Ďurovčíka: Vylomenín som urobil kvantum

Výber pre vás