Marcela Fuknová

Počet nakazených koronavírusom v&nbsp;nemocniciach neklesá, denne zomiera viac ako sto ľudí, na umelej pľúcnej ventilácii je vyše 330 ľudí. Pozitivita PCR testov je 20 percent a&nbsp;v&nbsp;úmrtnosti na milión obyvateľov sme momentálne najhorší na svete. Lockdown už máme niekoľko týždňov. Prečo opatrenia nefungujú?

Normálne by sme videli efekt lockdownu aj masívneho testovania, keby sme sa nachádzali len v&nbsp;ďalšej fáze pôvodnej epidémie. Ale my v&nbsp;nej už nie sme. Máme tu novú epidémiu. Odborne sa to volá epidémia v&nbsp;pandémii. Čakali sme, že na pandémiu koronavírusu „nasadne“ pandémia chrípky. To sa nestalo, no prišiel britský variant, ktorý my epidemiológovia musíme považovať za osobitnú epidémiu. Tým, že medzi Vianocami a&nbsp;začiatkom januára bol voľnejší režim, veľa ľudí pricestovalo na sviatky zo Spojeného kráľovstva domov a&nbsp;s&nbsp;nimi prišla nová epidémia. Tá má stúpajúcu krivku a&nbsp;stará epidémia zase klesajúcu krivku. Klesajúca a&nbsp;stúpajúca krivka oboch epidémií sa v&nbsp;tomto čase prekrývajú, preto sa neprejavuje efekt opatrení. Nevidíme pokles ani stabilizáciu. Počet chorých v&nbsp;nemocniciach je medzi 3&nbsp;500 až 4&nbsp;000, pozitivita PCR testov je okolo 20 percent. Vidieť len mierny pokles v&nbsp;mestách, ktoré sa testovali niekoľkokrát za sebou, čo je logické.

Malo by celoplošné testovanie v&nbsp;tejto situácii ešte zmysel?

V&nbsp;novembri malo určite zmysel, bohužiaľ, to ďalšie, ktoré malo byť začiatkom decembra, sa už nerealizovalo, lebo sme nemali testy. Z&nbsp;toho prvého plošného testovania sme „žili“ v&nbsp;novembri. Za dva víkendy sa vychytalo 50-tisíc pozitívnych ľudí, počet nakazených klesol, ale pokles trval len do Vianoc – bol to necelý mesiac. V&nbsp;ďalších, menších testovaniach sa efekt toho plošného testovania už neprejavil. Cez Vianoce bolo možné stretnúť sa s&nbsp;jednou rodinou a&nbsp;otvorili sa lyžiarske strediská s&nbsp;podmienkou negatívneho testu. Prišli ľudia zo Spojeného kráľovstva a&nbsp;priniesli sem britský variant. Prijal sa lockdown a&nbsp;počas neho má zmysel testovať len v&nbsp;ohniskách nákazy. Celoplošné testovania už teraz zmysel nemá.

Teraz má zmysel urobiť to, čo sa robí vždy, keď prichádza nová epidémia, a&nbsp;presne to sme urobili na jar – teda zavrieť hranice. Hoci podľa mňa sme ich mali zavrieť skôr, možno už od začiatku januára. Zavrieť letiská a&nbsp;zaviesť povinnú karanténu po príchode na Slovensko. Anglicko to urobilo cez víkend, dokonca zaviedlo povinnú štátnu karanténu.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

To by mohlo teraz pomôcť znížiť počty chorých?

Určite áno. Cieľ by mal byť uzatvoriť krajinu zvonka a po zlepšení ju začať postupne otvárať zvnútra. Keby sme sa boli uzatvorili už od začiatku januára, nemuseli sme sa teraz obávať ešte horších variantov ako britského. Uzatvárať sa zvonka však znamená koordinovať to s inými krajinami a atmosféra na začiatku januára ešte nebola taká zlá. Vedelo sa o britskom variante, nevedeli sme však, aký vysoký podiel ho tu máme – že sme ním úplne zamorení. Vtedy sa predpokladalo, že s počtom nakazených je to podobné všade a nemá zmysel zatvárať hranice. Teraz už vieme, že ohniská juhoafrického variantu sú blízko, jedno je na severe Talianska a druhé dokonca na juhu Rakúska. Krajiny s veľkými letiskami, ako je Nemecko a Spojené kráľovstvo, sa už uzatvorili. Právom sa obávame príchodu ďalších mutácií.&nbsp;

Epidémia britského variantu bude klesať, ide o&nbsp;to, aby nám do toho poklesu nevstúpil iný variant, ktorý by opäť znamenal novú epidémiu.

Mohla by byť pre Európu nebezpečná aj nová epidémia eboly v&nbsp;africkej Guinei?

Mohla by byť. Našťastie sa zdá, že práve tým, že sa výrazne obmedzí letecká doprava, by sa nemala preniesť do Európy. Koronavírus prišiel letecky z&nbsp;Číny. Z&nbsp;Wu-chanu aj po uzavretí mesta ešte odletelo asi pätnásť lietadiel plných infikovaných do Európy aj do Ameriky. Po vypuknutí epidémie sa lietalo ešte mesiac a, bohužiaľ, práve letecká doprava nám sem priniesla túto strašnú epidémiu. Mali by sme sa poučiť a&nbsp;urobiť možno to isté, čo Izrael, ktorý zaviedol syndróm prázdneho neba. To by však malo platiť pre celú Európu. Na Slovensko sa lieta málo, ale veľa sa lieta do Viedne, do Budapešti, do Krakova a&nbsp;do Prahy. Tieto štyri letiská však my, žiaľ, nedokážeme ovplyvniť.

U&nbsp;nás sa o&nbsp;zavedení povinnej štátnej karantény neuvažuje?

Zatiaľ máme len povinnú karanténu. Spojené kráľovstvo však zaviedlo štátnu karanténu pre všetkých prichádzajúcich do krajiny a&nbsp;Nemecko pre iných než svojich občanov. Neviem, ktorá forma je lepšia. Pre ľudí je štátna karanténa dosť nepohodlná. Dali by sa však využiť hotely a&nbsp;penzióny, ktoré sú teraz prázdne, s&nbsp;tým, že by polovicu pobytu hradil štát a&nbsp;polovicu občan. Vhodná by bola aj e-karanténa. Poviem to takto: ideálne by teraz bolo vôbec nikam necestovať, ak to nie je nevyhnutné. Na prelome decembra a&nbsp;januára bolo v&nbsp;Afrike asi 1&nbsp;500 slovenských občanov.

Nevieme o&nbsp;nich nič. Prichádzali z&nbsp;Viedne, z&nbsp;Budapešti, Krakova a&nbsp;z&nbsp;Prahy a&nbsp;vracali sa v&nbsp;čase, keď hranica bola priepustná. Ak však budú ľudia cestovať a&nbsp;na Slovensko sa budú vo veľkom vracať turisti z&nbsp;afrických krajín, štátna karanténa je skutočne jednou z&nbsp;možností. Naozaj vyzývam všetkých, aby aspoň do Veľkej noci necestovali. A&nbsp;ak už musia cestovať, aby nám aspoň povedali pravdu, odkiaľ idú. Oni uvádzajú len koncové destinácie, kam prileteli. A&nbsp;pritom idú zo Zanzibaru, z&nbsp;Johannesburgu, z&nbsp;Kapského Mesta, z&nbsp;Hurgady, z&nbsp;Kene. Príchod nových mutácií nám hrozí práve z&nbsp;južnej pologule. Teda z&nbsp;Afriky a&nbsp;z&nbsp;Južnej Ameriky – Brazílie, Argentíny, Čile.

Kedy by sme mohli vidieť efekt očkovania?

Len čo začnú pribúdať počty zaočkovaných – v&nbsp;súčasnosti ich máme okolo štvrť milióna. Vtedy sa začne postupne ukazovať aj pokles počtu nakazených. Zatiaľ nám aspoň klesajú počty nakazených zdravotníkov. Tí, ktorí boli chorí, sa vracajú do práce a&nbsp;nové prípady natoľko nepribúdajú. Treba si uvedomiť, že musíme čakať ešte dva týždne po druhej dávke očkovania. Dobrá sprava je, že tí, ktorí sa ešte infikovali v&nbsp;DSS po prvej dávke očkovania, majú len mierny klinický priebeh. Zlá správa je, že sa ukazuje, že AstraZeneca, ktorou očkovali učiteľov, má pomerne dosť vedľajších účinkov a&nbsp;nehodí sa teda pre seniorov. Je vhodná skôr pre mladú generáciu v&nbsp;rizikových povolaniach. Viacerých pedagógov vedľajšie účinky očkovania vyradili z&nbsp;práce na jeden-dva dni.

Môžu tieto vedľajšie účinky spôsobiť, že vakcínou od spoločnosti AstraZeneca sa u&nbsp;nás nebude v&nbsp;najbližšom čase očkovať?

Vedľajšie účinky neznamenajú, že vakcína by nebola účinná. Naopak, imunológovia hovoria, že to znamená, že imunitný systém reaguje. Sú síce nepríjemné, ale dočasné. Doteraz je vakcínou od Pfizeru zaočkovaných asi 30 miliónov ľudí, pomerne dosť skúseností je aj so Sputnikom, ktorý však zatiaľ nemáme. AstraZeneca prišla doteraz posledná, o&nbsp;tej vieme najmenej. Treba sa venovať bezpečnostnému profilu tejto vakcíny z&nbsp;medicínskeho hľadiska.

Pre ľudí v&nbsp;produktívnom veku je vakcína vzdialená ešte mnoho dlhých mesiacov. Ako sa majú dovtedy ubrániť pred nákazou?

Na ministerstve zdravotníctva pracuje špeciálny tím, ktorý sa snaží nakúpiť vakcíny z&nbsp;iných krajín. Sú to očkovacie dávky, ktoré by inak exspirovali, snažia sa o&nbsp;to aj ostatné krajiny. Máme tu na Slovensku tri vakcíny a&nbsp;pracujeme na štvrtej. Do dvoch týždňov sa tempo očkovania výrazne zrýchli a&nbsp;je šanca, že ten, kto sa bude chcieť dať zaočkovať, sa do leta zaočkuje. Situácia sa mení, ľudia vnímajú vysokú úmrtnosť na toto ochorenie. Po roku kovid konečne začínajú brať vážne. Pri počiatočných objednávkach ministerstvo nemohlo očakávať, že záujem sa zvýši. V&nbsp;krátkom čase by mali prísť ďalšie zazmluvnené dodávky. Čo sa týka tempa očkovania, sme tretí najlepší v&nbsp;Európe.

Môže tempo očkovania ešte niečo zrýchliť?

Áno, úrad verejného zdravotníctva vo Francúzsku napríklad odporučil podávať ľuďom, ktorí už prekovali kovid s&nbsp;príznakmi, len jednu dávku vakcíny v&nbsp;období tri až šesť mesiacov od ochorenia. Uvažujú o&nbsp;tom ďalšie štyri krajiny EÚ. Vedci tento fenomén intenzívne skúmajú a&nbsp;ja si myslím, že to má logiku. Pozitívnych bolo na Slovensku takmer 200-tisíc ľudí. V&nbsp;priebehu mesiaca budeme poznať odpoveď, a&nbsp;ak by im stačila len jedna dávka ako „booster“, pretože protilátky už majú, uvoľnilo by sa mnoho vakcín a&nbsp;aj to by znamenalo urýchlenie očkovacieho procesu.

Máme tu novú epidémiu: Prečo podľa Krčméryho stále nevidíme výsledky lockdownu?

Výber pre vás

Máme tu novú epidémiu: Prečo podľa Krčméryho stále nevidíme výsledky lockdownu?

Súvisiace články

Otec piatich detí skončil pre kovid na prístrojoch, prežil zázrakom

Oravčania píšu premiérovi: Pustite naše deti do škôl

Výber pre vás