Vladimír Kampf

Slovo matica v&nbsp;názve neznamená matku. Pôvod tohto slova označuje žriedlo či včelí úľ. Do matice ako do kultúrneho fondu prináša každý jej člen ako včela niečo, aby ju zveľadil. Prvá na svete bola Matica srbská. Po nej vznikali matice ostatných slovanských národov niekdajšieho Rakúsko-Uhorska.

Podľa Maroša Smolca sa Matica slovenská v&nbsp;súčasnosti stáva terčom útokov, ktoré ju označujú za prežitok z&nbsp;19. storočia či za neo­ľudákov, alebo nacionalistov. Politický či občiansky radikalizmus odmieta, rovnako ako vykresľovanie Matice slovenskej ako negatívneho prvku v&nbsp;modernej slovenskej spoločnosti. Napriek tomu sa matica nevyhla nepríjemným kauzám.

Ako je to so slovenským národným pokladom? Zostali z&nbsp;neho aspoň nejaké zlaté tehličky?

Národný poklad je téma, ktorá nás veľmi mrzí. Ako správca ustanovizne mám na starosti jej ekonomiku a&nbsp;hospodárenie. Správcom som sa stal v&nbsp;roku 2014. Kauza národného pokladu siaha do roku 2010, keď sa problém prevalil. Matica disponovala peňažnými zdrojmi z&nbsp;podnikateľskej činnosti a&nbsp;investovala ich do obchodovania na finančných trhoch. Vytvorila Podielové družstvo slovenské investície, kam vložila vlastné prostriedky a&nbsp;vyzvala ľudí, aby do družstva vkladali svoje peniaze. Ich zhodnotenie malo byť využité na podporu slovenskej kultúry.

Dobrá myšlienka, ale…

Istý čas to fungovalo. Mali sme dokonca zisky a&nbsp;peniaze sme investovali do rozvoja kultúry. Ako to už na Slovensku býva zvykom, neskôr nastúpili špekulanti z&nbsp;finančných trhov. Jednoducho povedané, svojvoľne vypovedali zmluvu a&nbsp;matici nevrátili investované peniaze. Na finančných trhoch družstvo de facto skrachovalo. Bol naň vyhlásený konkurz. Podali sme niekoľko trestných oznámení. Mali sme a&nbsp;máme podozrenie na zosnovanie zločineckej skupiny a&nbsp;podvod. Obchodníci s&nbsp;financiami s&nbsp;našimi prostriedkami a&nbsp;prostriedkami stoviek vkladateľov nenakladali úplne seriózne. Vraj to nebolo úmyselné a&nbsp;obchodník s&nbsp;cennými papiermi len zle investoval na finančných trhoch. Doteraz sa snažíme získať aspoň časť zdrojov z&nbsp;exekúcií. Možno sa dočkáme v&nbsp;najlepšom prípade aspoň desiatich percent z&nbsp;investície. Naša snaha zachrániť, čo sa dá, trvá už viac ako desať rokov.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Bol to celý národný poklad?

Národný poklad, to nie je len finančná časť. Mrzí ma, keď niektoré médiá a&nbsp;politici verejne hovoria, že celý národný poklad niekto ukradol. To nie je pravda. Finančnú časť matica zle investovala a&nbsp;obchodník ju premrhal na finančných trhoch. Aj my sme prišli o&nbsp;vyše 800-tisíc eur. Okrem toho máme kovovú časť národného pokladu, teda zlato a&nbsp;umelecké diela. Zlato je nepoškodené v&nbsp;našich bezpečnostných trezoroch. Zlaté tehličky sú v&nbsp;poriadku. Ľudia darovali zlomkové zlato po vzniku Slovenskej republiky na to, aby podporili vznik slovenskej meny a&nbsp;Slovenskej republiky po roku 1993. Slovenská koruna však takúto injekciu nepotrebovala. Zlato nám teda zostalo. Časť zlomkového zlata, ktoré ľudia darovali, sme pretavili do tehličiek.

Podľa súčasnej ceny zlata na trhu predpokladáme, že jeho hodnota by mohla byť vyše 300-tisíc eur. Nie je to žiadny rozprávkový poklad.

Aj umelecké predmety sú národným pokladom.

Najväčšou hodnotou sú obrazy Vincenta Hložníka. Je to najcennejší diel umeleckej časti národného pokladu. Vincent Hložník nám túto zbierku daroval a&nbsp;je vystavená v&nbsp;obrátenej pyramíde Slovenského rozhlasu v&nbsp;Bratislave. Obrazy sme požičali zadarmo, aby si ich mohla verejnosť pozrieť. Zlatá a&nbsp;umelecká časť národného pokladu sú v&nbsp;poriadku. Peňažnú časť nešťastne zhltol podvod. Ako súčasný správca matice to považujem za chybu. Matica slovenská sa nikdy nemala zaoberať obchodmi s&nbsp;cennými papiermi a&nbsp;obchodmi na burze. Mala sa venovať tomu, na čo bola historicky predurčená – podpore slovenskej kultúry, osvety, vzdelania, vedy a&nbsp;budovania národného povedomia.

Z&nbsp;čoho matica žije?

Sme verejnoprávna inštitúcia zriadená zo zákona. Na našu činnosť prispieva štát. Tak to definuje zákon o&nbsp;Matici slovenskej. Zákon nám určuje štrnásť prenesených úloh štátu na našu organizáciu. Tie musíme vykonávať. Patrí medzi ne napríklad základný slovakistický vedecký výskum, podpora zahraničných Slovákov, podpora vlastenectva, podpora regionálnej kultúry, združovanie tvorcov, umelcov, podpora propagácie Slovenskej republiky, vydávanie pôvodnej slovenskej tvorby a&nbsp;ďalšie. Na vykonávanie tejto činnosti dostávame od štátu peniaze. V&nbsp;roku 2010 to bolo 1,494 milióna eur. Táto suma je napriek masívnej inflácii a&nbsp;zdražovaniu odvtedy približne rovnaká. Niekedy sa nám podarí uspieť s&nbsp;dofinancovaním, čo býva maximálne 150-tisíc. Za bývalej ministerky kultúry Milanovej nám z&nbsp;príspevku ubrali. Odôvodnili to ekonomickým auditom, hospodárnym nakladaním so zdrojmi a&nbsp;ekonomickou krízou po kovide. Žiaľ, mnoho našich zamestnancov skončilo na úrade práce. Niektoré prevádzky a&nbsp;činnosti sme museli obmedziť. Plnenie štátnych úloh sme obmedziť nemohli a&nbsp;museli fungovať. Nové vedenie Matice slovenskej na čele s&nbsp;jej predsedom Mariánom Gešperom zaviedlo vnútornú stabilitu a&nbsp;pritom sú to pomerne mladí ľudia okolo štyridsiatky. Ja som z&nbsp;nich najstarší, a&nbsp;to mám 48 rokov.

Po štáte je druhým zdrojom financií pre maticu tlačiareň Neografia.

Naša tlačiareň Neografia je pokračovateľka Kníhtlačiarskeho účastinného spolku v&nbsp;Martine z&nbsp;19. storočia. Môj dávny predchodca Jozef Cíger-Hronský, jeden z&nbsp;najvýznamnejších správcov, neskôr v&nbsp;roku 1943 založil modernú masovú tlačiareň. Jej prvé budovy stáli pri druhej a&nbsp;súčasnej sídelnej budove Matice slovenskej. Už počas vzniku to bola veľmi významná európska tlačiareň. Hronský chápal, že ak chce šíriť národnú kultúru, potrebuje veľkú tlačiareň. Tá prežila obdobie vojny, komunistov a&nbsp;po Nežnej revolúcii ju opäť získala matica za jednu korunu. Vrátili nám ju a&nbsp;funguje dodnes. Bez komercie by sme to nezvládli. Sme hlavne exportný podnik. V&nbsp;našej modernej tlačiarni v&nbsp;súčasnosti tlačíme aj produkty vydavateľstva News and Media Holding vrátane týždenníka Život. Zisk z&nbsp;tlače dopĺňa naše matičné príjmy. Neografia mávala aj vyše tisíc zamestnancov, dnes ich je približne polovica. Situácia na globálnom polygrafickom trhu vôbec nie je ružová.

Aký je váš ročný rozpočet?

Ročne potrebujeme na chod približne dva milióny eur. Máme 80 zamestnancov a&nbsp;prevádzky, ktoré musia fungovať. Približne pol milióna musíme získať z&nbsp;tlačiarne alebo vlastnou podnikateľskou činnosťou. Vydávame Slovenské národné noviny a&nbsp;vlastné knihy. Máme aj Šatnicu Matice slovenskej, čo je požičovňa krojov a&nbsp;kostýmov. Chodia k&nbsp;nám filmári. Naše kostýmy používal aj Juraj Jakubisko vo svojich filmoch a&nbsp;ďalší slovenskí režiséri. Samozrejme, musia mať do nich hercov, pretože historické kroje sú malé. Naši predkovia boli pred sto rokmi o&nbsp;jednu či dve hlavy nižší. Boli sme nízky národ.

Čím sa ešte môžete pochváliť?

Nahrádzame štát v&nbsp;osvete, vo vzdelávaní mládeže a&nbsp;širokej verejnosti o&nbsp;slovenských historických míľnikoch a&nbsp;osobnostiach. Cítime, že v&nbsp;tomto sme pre štát nenahraditeľní. Tento rok si pripomíname 1 400 rokov od vzniku Samovej ríše. Štát to nerieši... V&nbsp;minulom roku sme suplovali štát, ktorý si len okrajovo pripomínal tridsiate výročie prvých štátotvorných procesov súčasnej Slovenskej republiky, ktoré vyvrcholili 1. januára 1993. V&nbsp;roku 1992 bolo veľa stretnutí slovenskej inteligencie a&nbsp;náš a&nbsp;federálny parlament prijal mnohé rozhodnutia, ktoré smerovali k&nbsp;našej štátnosti. Asi ako jediní sme si pripomínali tieto kľúčové udalosti. Matica slovenská nezabudla. Na starej budove slovenského parlamentu sme odhalili tabuľu s&nbsp;menami všetkých federálnych poslancov Slovákov, ktorí hlasovali za zánik Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

V&nbsp;auguste oslávite 160. výročie Matice slovenskej.

Vznikli sme tisíc rokov po príchode Cyrila a&nbsp;Metoda na územie dnešného Slovenska. Máme 160 rokov, naše Slovensko tridsať… Neviem, či ste si ako novinár všimli nejaký dôraz štátu na tieto výročia. Myslím, že by to mohlo byť podstatne lepšie. Krajiny okolo nás by isto také významné sviatky vo svojej histórii až tak neobchádzali. Ani nehovorím o&nbsp;národoch, ako sú trebárs Američania, Briti či Francúzi… Na Slovensku sme v&nbsp;tomto jedineční a&nbsp;unikátni. Akoby sme sa za svoju histórii hanbili.

Načo je nám Matica slovenská v&nbsp;roku 2023?

Pri svojom vzniku si matica dala za cieľ, aby slovenská inteligencia pozdvihla všeobecné vzdelanie a&nbsp;národné povedomie Slovákov v&nbsp;Hornom Uhorsku, ktoré smerovali k&nbsp;prehĺbeniu našich národnostných práv. Zakladateľmi Matice slovenskej boli aj priatelia Ľudovíta Štúra. Už v&nbsp;tom čase ich kroky smerovali k&nbsp;politickým právam Slovákov a&nbsp;k&nbsp;národnej svojbytnosti. Nemali to ľahké. Uhorské panstvo zrušilo Maticu slovenskú v&nbsp;roku 1875. Obnovili sme si ju až po vzniku prvej Československej republiky v&nbsp;roku 1919. Ani potom to nebolo pre Slovákov jednoduché. Narážali sme na tlaky v&nbsp;súvislosti s&nbsp;jediným československým národom. Naše práva boli opäť potláčané, podobne ako za maďarizácie. Ani počas slovenského štátu to nebolo lepšie. Našťastie matica nepodľahla silným politickým tlakom, aby bol každý matičiar členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Bolo neprijateľné spájať členstvo v&nbsp;národnej kultúrnej ustanovizni s&nbsp;politickým členstvom. Po nástupe komunistov zostalo z&nbsp;matice len bibliografické vedecké pracovisko až do čias spisovateľa Vladimíra Mináča, ktorý ju opäť pozdvihol.

Po Nežnej revolúcii nastal boom a&nbsp;Matica slovenská bola opäť v&nbsp;centre diania.

Štátnosť sme dosiahli aj vďaka nej. V&nbsp;roku 1992 sme na námestia dokázali pritiahnuť desaťtisíce ľudí, ktorí manifestovali za našu samostatnosť.

Po vzniku Slovenskej republiky sa vytratila podpora zahraničných Slovákov, najmä z&nbsp;USA a&nbsp;Kanady. Podľa nich bolo dielo hotové.

Vznikla samostatná republika. Podpora zo zahraničia síce výrazne upadla, ale stále ju cítime. Americkí Slováci sú majetnejší a&nbsp;našu podporu nepotrebujú, ale Slováci na Dolnej zemi sú na tom horšie a&nbsp;stále nás potrebujú.

Hanbíme sa za históriu? Správca Matice slovenskej prehovoril o útokoch: Nepríjemné kauzy

Výber pre vás

Hanbíme sa za históriu? Správca Matice slovenskej prehovoril o útokoch: Nepríjemné kauzy

Súvisiace články

Druhý život kníh: Kedysi tu parkovali koče, dnes je tu antikvariát s duchovnou literatúrou

Jedinečné chrámy germánskej slávy: Kto do nich vojde, tomu sa podlomia kolená

Chovateľa zabil vlastný miláčik: Koledoval si o to? Skúsený cirkusant iba krúti hlavou

Výber pre vás