Zakladateľ antikvariátu v bočnej uličke centra Malého Ríma pracuje v jezuitskom vydavateľstve Dobrá kniha. „Všetci kolegovia sme civilní zamestnanci okrem riaditeľa, ktorý je jezuita. Sme druhé najväčšie vydavateľstvo kresťanskej literatúry na Slovensku,“ vysvetľuje. Biblia je stálicou vydavateľstva, pretože aj skúmanie tejto jedinečnej knihy napreduje. „Je to kniha kníh, najpredávanejšia kniha na svete, preklady sú dokonalejšie, aj to sa neustále vyvíja. Nové a nové vydania dávajú priestor zamyslieť sa, sledovať posun. Okrem Biblie vydávame duchovnú literatúru, históriu, filozofiu. Dôležitá je pre nás aj teologická literatúra, ktorá si nachádza mnohých čitateľov.“

Miro má vo vydavateľstve na starosti distribúciu. „Ideálne je, keď titul vypredáme do pol roka, ale niekedy to môžu byť tri roky. Potom by mal byť náklad vypredaný. Ale naši čitatelia zháňajú aj staršie vydania. Zavolajú nám trebárs, že niečo čítali pred dvadsiatimi rokmi a radi by sa k tomu vrátili. Pýtajú sa, či nám nejaké zabudnuté kusy nezostali alebo či nejakú takú knihu neuchovávame v archíve. Zvyčajne ich musíme sklamať. To ma priviedlo k myšlienke zriadiť antikvariát, v ktorom budú dominovať kresťanské knihy.“

Nechcené dedičstvo

Veľa kníh v Kláštornom antikvariáte pochádza z pozostalostí. „Chceme staršie publikácie vrátiť do života. Napriek tomu, že sme zameraní najmä na duchovnú literatúru, neodmietame ani iné tituly. Snažíme sa mať toho v ponuke čo najviac. Uvedomujeme si, že len z kresťanských kníh by sme neprežili. Veľa čitateľov má v obľube históriu, najmä históriu Trnavy a regiónu. Máme veľa patriotov,“ vysvetľuje majiteľ a zakladateľ. Zákazníci mávajú špecifické požiadavky. „Prišla pani a hľadala niečo špeciálne o trnavských krojoch. Žiaľ, nemohli sme jej pomôcť,“ dodáva Mirova manželka Anna Sokolovičová, ktorá sa zvyčajne stará o čitateľov. Jej rodina sa dostala do Trnavy vďaka jej babke, ktorá prišla ako učiteľka za prvej Československej republiky počešťovať Slovákov. Nakoniec to dopadlo naopak.

„Síce nikdy nehovorila spisovne po slovensky, ale bola tu spokojná,“ spomína Anna, ktorá pracovala na Trnavskej univerzite ako administratívna pracovníčka. Ľudia sa v súčasnosti poväčšine rýchlo zbavujú kníh, ktoré im zostanú ako dedičstvo. Niektoré tituly vyšli v desaťtisícových nákladoch a boli v každej rodinnej knižnici. Mladšia generácia k nim nemá až taký hlboký vzťah, menej číta tlačené texty a knihy považuje za lapače prachu. „Starých kníh je v súčasnosti prebytok, čitateľov už pomenej, ale knihy majú stále neopakovateľné čaro a my sa snažíme, aby si našli nový domov. Pri výkupe kníh sa však vždy dá nájsť niečo pekné alebo zaujímavé.“

Pokračovanie na ďalšej strane...