Vladimír Kampf

Zakladateľ antikvariátu v&nbsp;bočnej uličke centra Malého Ríma pracuje v&nbsp;jezuitskom vydavateľstve Dobrá kniha. „Všetci kolegovia sme civilní zamestnanci okrem riaditeľa, ktorý je jezuita. Sme druhé najväčšie vydavateľstvo kresťanskej literatúry na Slovensku,“ vysvetľuje. Biblia je stálicou vydavateľstva, pretože aj skúmanie tejto jedinečnej knihy napreduje. „Je to kniha kníh, najpredávanejšia kniha na svete, preklady sú dokonalejšie, aj to sa neustále vyvíja. Nové a&nbsp;nové vydania dávajú priestor zamyslieť sa, sledovať posun. Okrem Biblie vydávame duchovnú literatúru, históriu, filozofiu. Dôležitá je pre nás aj teologická literatúra, ktorá si nachádza mnohých čitateľov.“

Miro má vo vydavateľstve na starosti distribúciu. „Ideálne je, keď titul vypredáme do pol roka, ale niekedy to môžu byť tri roky. Potom by mal byť náklad vypredaný. Ale naši čitatelia zháňajú aj staršie vydania. Zavolajú nám trebárs, že niečo čítali pred dvadsiatimi rokmi a&nbsp;radi by sa k&nbsp;tomu vrátili. Pýtajú sa, či nám nejaké zabudnuté kusy nezostali alebo či nejakú takú knihu neuchovávame v&nbsp;archíve. Zvyčajne ich musíme sklamať. To ma priviedlo k&nbsp;myšlienke zriadiť antikvariát, v&nbsp;ktorom budú dominovať kresťanské knihy.“

Veľa kníh v&nbsp;Kláštornom antikvariáte pochádza z&nbsp;pozostalostí. „Chceme staršie publikácie vrátiť do života. Napriek tomu, že sme zameraní najmä na duchovnú literatúru, neodmietame ani iné tituly. Snažíme sa mať toho v&nbsp;ponuke čo najviac. Uvedomujeme si, že len z&nbsp;kresťanských kníh by sme neprežili. Veľa čitateľov má v&nbsp;obľube históriu, najmä históriu Trnavy a&nbsp;regiónu. Máme veľa patriotov,“ vysvetľuje majiteľ a&nbsp;zakladateľ. Zákazníci mávajú špecifické požiadavky. „Prišla pani a&nbsp;hľadala niečo špeciálne o&nbsp;trnavských krojoch. Žiaľ, nemohli sme jej pomôcť,“ dodáva Mirova manželka Anna Sokolovičová, ktorá sa zvyčajne stará o&nbsp;čitateľov. Jej rodina sa dostala do Trnavy vďaka jej babke, ktorá prišla ako učiteľka za prvej Československej republiky počešťovať Slovákov. Nakoniec to dopadlo naopak.

„Síce nikdy nehovorila spisovne po slovensky, ale bola tu spokojná,“ spomína Anna, ktorá pracovala na Trnavskej univerzite ako administratívna pracovníčka. Ľudia sa v&nbsp;súčasnosti poväčšine rýchlo zbavujú kníh, ktoré im zostanú ako dedičstvo. Niektoré tituly vyšli v&nbsp;desaťtisícových nákladoch a&nbsp;boli v&nbsp;každej rodinnej knižnici. Mladšia generácia k&nbsp;nim nemá až taký hlboký vzťah, menej číta tlačené texty a&nbsp;knihy považuje za lapače prachu. „Starých kníh je v&nbsp;súčasnosti prebytok, čitateľov už pomenej, ale knihy majú stále neopakovateľné čaro a&nbsp;my sa snažíme, aby si našli nový domov. Pri výkupe kníh sa však vždy dá nájsť niečo pekné alebo zaujímavé.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

V&nbsp;antikvariáte si môžete pri hľadaní knižných pokladov pochutiť na káve alebo ochutnať liturgické víno. Káva dobre padne aj pri stretnutiach milovníkov starých kníh a&nbsp;dišputách o&nbsp;histórii. Okrem kávy je k&nbsp;dispozícii skriňa s&nbsp;omšovými vínami. „Káva patrí k&nbsp;pohode a&nbsp;ku knihám. Náš zákazník si pri nej môže posedieť a&nbsp;začítať sa, ale aj degustovať liturgické vína. Omšové víno ku knihe je vyšší ‚level‘, ktorý si človek môže užiť v&nbsp;súkromí. Od nás si k&nbsp;literatúre môže odniesť fľašku zaručene dobrého prirodzene sladkého či nesladkého vína.“

Omšové vínka spĺňajú eko- aj biokritériá. Je zakázané čokoľvek do nich pridávať. Musia byť také, aké ich Pán Boh nadelil, nie také, aké si gazda zaželá a&nbsp;vysnívaný objem si nejako dorobí pomocou cukru alebo trebárs chémie a&nbsp;vody. Vinár, ktorý dorába omšové vína, prisahá biskupovi, že do nich nič zakázané nepridal, a&nbsp;ten mu vydá súhlas na distribúciu omšového vína. Výroba liturgických vín je podľa Kódexu kánonického práva povolená iba zo zdravých plodov viniča hroznového. Kryštáliky vínneho kameňa na dne fľaše nespôsobujú zhoršenie kvalitatívnych a&nbsp;chuťových vlastností.

Omšové a&nbsp;liturgické vína smeli v&nbsp;minulosti dodávať a&nbsp;predávať iba dôveryhodné osoby – praktizujúci kresťania, ale aj tieto usmernenia sa už v&nbsp;súčasnosti zmiernili dovozom liturgických vín prakticky z&nbsp;celého sveta. „Pre milovníkov ozaj sladkých vín tu máme likérovité vína zo Španielska, ktoré sú hustejšie a&nbsp;ťažšie s&nbsp;vyšším obsahom alkoholu. Treba s&nbsp;nimi zaobchádzať opatrne. Máme zastúpených aj niekoľko domácich výrobcov. V&nbsp;minulosti malo na Slovensku od biskupa povolenie iba jedno vinárstvo. Dnes je ich omnoho viac a&nbsp;výber je naozaj veľký.“ Omšové víno nemusí byť nevyhnutne biele. Pri liturgických slávnostiach sa však používajú biele odrody z&nbsp;praktických dôvodov, pretože kalich sa utiera do bieloskvúcich purifikatórií – obrúskov s&nbsp;vyšitým krížikom na utieranie kalichov.

Vráťme sa medzi knihy. Tam, kde je dnes Kláštorný antikvariát, bývalo skladisko kláštora, potom vydavateľstva. Ešte predtým to bola hospodárska časť kláštora, koniareň. Budova pochádza z&nbsp;18.&nbsp;storočia. Areál s&nbsp;kláštorom vybudovala rehoľa trinitárov pre svoje potreby, najmä pre novicov, ktorí v&nbsp;Trnave nachádzali vzdelanie na Trnavskej univerzite. V&nbsp;hlavnej miestnosti antikvariátu v&nbsp;minulosti parkovali koče. Stajne boli hneď vedľa v&nbsp;miestnostiach, ktoré nezaberá jedinečné kníhkupectvo.

Miro Sokolovič je rodák z&nbsp;centra Trnavy a&nbsp;patrí medzi oddaných patriotov. Má rád historickú Trnavu, preto mu priestor s&nbsp;historickým príbehom mimoriadne vyhovuje. „Trnavu niekedy nazývajú aj Malým Rímom, antikvariát s&nbsp;týmto zameraním sem jednoducho patrí,“ vraví. Preto ho ťahá už dva roky. „Dúfam, že nejako prežijeme. Nie je to jednoduché. Plánujeme usporiadať rôzne diskusné akcie, prezentácie kníh. Keď sme začínali, očakávali sme, že sa rozbehneme, hneď ako sa skončí korona. Lenže tej sa ani veľmi nechcelo skončiť a&nbsp;po nej prišli ďalšie ťažké časy. Ľudia zvažujú, čo si kúpia. Zatiaľ prežívame. Dúfam, že sa nám konečne podarí zorganizovať plánované stretnutia s&nbsp;autormi. V&nbsp;antikvariáte to znie, akoby sme chceli komunikovať so záhrobím, ale plánujeme besedy so súčasnými autormi, diskusie o&nbsp;biblistike, niečo k&nbsp;noci kostolov… Už sme boli súčasťou akcie Dňa rodiny a&nbsp;boli sme aj jednou zo zastávok trnavskej vínnej cesty.“ Okrem Kláštorného antikvariátu je v&nbsp;Trnave ešte jeden tradičný oproti nemocnici.

V&nbsp;poslednom čase sa nielen kňazi zaujímajú o&nbsp;Rímske misály. „Ľudia sa začali vracať k&nbsp;liturgiám, k&nbsp;tridentským omšiam.“ Tradičná omša rímskeho rítu je obsahom typických vydaní Rímskeho misála z&nbsp;rokov 1570 až 1962. Kňazi ju slúžia v&nbsp;cirkevnej latinčine. Je to omša spred vatikánskeho koncilu, ktorý liturgie priblížil ľuďom a&nbsp;kňazov od oltárov otočil smerom k&nbsp;veriacim. Pápež Ján Pavol II. opäť povolil veriacim a&nbsp;kňazom, ktorí majú záujem o&nbsp;omše podľa tridentského rítu, sláviť ich podľa misála z&nbsp;roku 1962. Potrebovali na to misál a&nbsp;povolenie od diecézneho biskupa. „Tak­zvané latinské omše akoby prišli do módy a&nbsp;ľudia k&nbsp;nim potrebujú latinsko-slovenské misály, aby im rozumeli. Už sme ich predali niekoľko,“ vysvetľuje Miro.

„Zberatelia novších vydaní Biblie sa zameriavajú aj na jeruzalemský preklad,“ vysvetľuje Anna Sokolovičová. „Biblia má dva hlavné preklady a&nbsp;niekoľko ďalších. Jezuiti vo svojom vydavateľstve vydávajú Bibliu s&nbsp;jeruzalemským prekladom (pôvodný preklad Antona Boteka). Náš antikvariát vyhľadávajú aj zberatelia pohľadníc, fotografií, listín.“ Žiaľ, niektorým zákazníkom nemôžu pomôcť. „Napríklad keď k&nbsp;nám prišiel pán a&nbsp;hľadal niečo o&nbsp;chove kôz. Je zvláštne, že sa na to ľudia dokážu pýtať už vo dverách, aj keď vedia, že sme zameraní na duchovnú literatúru. Napriek tomu skúšajú, či sa im nepošťastí, keď už idú okolo. Ale dokážeme uspokojiť čitateľov knihami o&nbsp;bylinkách a&nbsp;máme aj včelárske publikácie, niečo zo športu a&nbsp;kopu ďalších tém.“ Do Kláštorného antikvariátu sa dá zájsť aj po staré vinylové platne, aj keď nie sú prioritou obchodu.