Vladimír Kampf

Narodil sa 25. augusta 1786 v&nbsp;Štrasburgu vo Francúzsku. Zomrel 29.&nbsp;februára 1868 vo francúzskom meste Nice. Kráľom Bavorska bol v&nbsp;rokoch 1825 až 1848. Nevládol až do smrti. Počas búrlivej jari a&nbsp;po milostnom romániku s&nbsp;tanečnicou Lolou Montezovou 20. marca 1848 abdikoval v&nbsp;prospech svojho syna Maximiliána&nbsp;II. Priznaných detí mal deväť. Z&nbsp;niektorých sa stali vládcovia, iní si len užívali život. Mimochodom, Ľudovít I. bol od roku 1810 zosobášený s&nbsp;Teréziou von Sachsen-Hildburghausen. Pri príležitosti ich svadby zorganizovali prvý slávny pivný festival Oktoberfest v&nbsp;Mníchove.

Ľudovít I. Bavorský bol akčný panovník od samého začiatku. Ešte ani poriadne nezľahol hrob jeho otca Maximiliána I., po ktorom zdedil trón, a&nbsp;už sa pustil do veľkej prestavby Mníchova, aby mu dal na tú dobu moderný klasicistický vzhľad. Vzápätípridával ďalšie a&nbsp;ďalšie smelé projekty. Kľúčovou postavou v&nbsp;jeho staviteľskom odhodlaní bol dvorný architekt Leo von Klenze. V&nbsp;Mníchove dokončil kráľovu rezidenciu a&nbsp;kostol v&nbsp;klasicistickom slohu. Tvoril v&nbsp;Regensburgu, Berlíne, Kelheime aj v&nbsp;Petrohrade. Po oslobodení Grécka od Turkov odišiel do Atén, kde pracoval na novej výstavbe mesta, ktoré bolo v&nbsp;troskách. V&nbsp;tom čase tam bol kráľom Oto&nbsp;I., jeden zo synov Ľudovíta I.

VIAC FOTIEK K ČLÁNKU SI POZRITE V GALÉRII...

Jedným z&nbsp;priestorov, v&nbsp;ktorom sa návštevníkovi – mravčekovi v&nbsp;gigantickom priestore, podlomia kolená, je Sieň oslobodenia v&nbsp;Kelheime. Bavorské mesto takmer so 16-tisíc obyvateľmi leží na sútoku Altmühlu a&nbsp;Dunaja. Altmühl je prvou časťou umelej plavebnej cesty Rýn – Mohan –&nbsp;Dunaj. Kruhovú halu nad riekami stavali medzi rokmi 1842 až 1863 ako pripomienku Napoleonovej porážky. Sieň oslobodenia (Befreiungshalle), slávnostne otvorili na päťdesiate výročie bitky v&nbsp;Lipsku 18. októbra 1863.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Vstupnú bránu a&nbsp;štíty bohýň víťazstva vo vnútornom priestore odliali z&nbsp;ukoristených francúzskych diel. Architekt Leo von Klenze si&nbsp;doslova užil hru so svetlom zo svetlíkov v&nbsp;hornej časti stavby. Svetelné efekty sa posúvajú po mramorovej podlahe a&nbsp;po stenách, až z&nbsp;toho behajú zimomriavky po chrbte. Tridsaťštyri bohýň v&nbsp;hale symbolizuje počet štátov, ktoré v&nbsp;roku 1815 založili nemecký spolok. Z&nbsp;toho vzišla Nemecká spolková republika. Pôdorys stavby je zvonka 18-boký polygón s&nbsp;osemnástimi sochami z&nbsp;dunajského vápenca.

 Sú vysoké šesť metrov a&nbsp;predstavujú nemecké kmene a&nbsp;regióny. Okolo klenby má stavba vonkajšiu ochodzu s&nbsp;nádherným panoramatickým výhľadom nielen na mesto, ale aj na dunajský kaňon. Dostať sa k&nbsp;výhľadu je fyzicky náročné a&nbsp;nie je to nič pre klaustrofobikov. Hore vedie úzke točité schodisko. Do vnútornej galérie je to 82 schodov. Ďalších 40&nbsp;na galériu. Prednedávnom dokončili výťah pre invalidov a starších návštevníkov. Sieň oslobodenia zaujala aj nemeckých nacistov v&nbsp;období pred druhou svetovou vojnou a počas nej. Usporiadali tam mohutné fakľové pochody, počas ktorých sa utvrdzovali vo vlastnej jedinečnosti.

Druhá megastavba, v&nbsp;ktorej sa&nbsp;podlamujú kolená, je o&nbsp;40&nbsp;kilometrov nižšie po prúde Dunaja. Valhala (Walhalla) je inšpirovaná severskou vikinskou povesťou. Bájny Asgard je mytologický domov severských bohov. Odtiaľ pozeral na svet z&nbsp;majestátneho trónu Hlidskjalf najvyšší z&nbsp;bohov Odin. Správy o&nbsp;dianí na zemi mu prinášali havrany Hugin a&nbsp;Munin. Valhala bola sídlom udatných. Za sprievodu valkýr tam prichádzali padlí bojovníci pripraviť sa na poslednú kľúčovú bitku v&nbsp;histórii. Valkýry sú krásne, ale nebezpečné ženy ozbrojené štítmi, oštepmi a&nbsp;chránené prilbami. 

Do bitiek tiahnu na okrídlených koňoch a&nbsp;podľa Odinových pokynov riadia boj, strážia vojakov alebo ich nechávajú padnúť. Majú moc oživiť tých, ktorí zahynú, a&nbsp;určovať víťazstvo. V&nbsp;časoch mieru obsluhujú a&nbsp;rozptyľujú padlých bojovníkov v&nbsp;ich sídle vo valhale. Duše padlých vojakov hodných valhaly sú einherjovia. Aby tých krkolomných označení nebolo málo, časť padlých si užíva Fólkvang, domov krásnej bohyne Freye. Jej meno dalo anglický názov piatku (Friday). Pôvodne to bol Freya’s&nbsp;day. Tieto povesti majú pôvod asi kdesi v&nbsp;Nórsku. Zostali zapísané v&nbsp;stredovekých rukopisoch, v&nbsp;básni Eiríksmál z&nbsp;10.&nbsp;storočia a&nbsp;v&nbsp;poetickom prozaickom diele Edda z&nbsp;Islandu.

Nápad vybudovať neoklasicistický pamätník v&nbsp;štýle mytologickej valhaly vraj dostal, ako inak, kráľ Ľudovít&nbsp;I. Bavorský. Vôbec neriešil krutosť Vikingov, očarila ho práve poetickosť severských bájí a&nbsp;ich možno germánsky pôvod. Chrám dal postaviť kúsok od Regensburgu v&nbsp;dedinke Donaustauf v&nbsp;rokoch 1830 až 1842, teda pred Sieňou oslobodenia, a&nbsp;dal doň uložiť prvé busty významných postáv európskych dejín spomedzi Germánov. Veľkolepý palác pre najväčších Nemcov pripomína aténsky Parthenón. Mal prispieť k&nbsp;národnej hrdosti a&nbsp;postupnému zjednoteniu menších nemeckých štátov do jedného celku.

Adolf Hitler a&nbsp;ľudia okolo neho pamätník Valhala prehliadali. So zemou ho nezrovnali napriek tomu, že niektorí Germáni, ktorých tam uctievali, boli reálne Židia. Ľudovít I. sa neobmedzoval, svojich Germánov bral zoširoka a&nbsp;niekedy mu to národnostne naozaj ani veľmi nesedelo. Prvé busty zostali na mieste a&nbsp;časom pribúdali ďalšie, ktoré by Hitlerovi ani náhodou nevoňali. Po smrti pridali Alberta Einsteina. Čestné miesto tam má povojnový kancelár Konrad Adenauer, je tam ajčeský vojvodca Albrecht z&nbsp;Vald­štejna.

Kľúčovou osobou, od ktorej sa všetko odvíja, je náčelník kmeňa Cheruskov Arminius, ktorý zjednotil germánske kmene. Spoločne sa pustili do úspešného boja proti Rimanom. Je tam aj ostrogótsky kráľ Theodorich Veľký, francúzsky panovník Chlodvik&nbsp;I., svätý Bonifác, Mikuláš Kopernik či flámsky maliar Peter Paul Rubens, ktorý sa narodil vo Vestfálsku. Našlo sa miesto aj pre tucet žien. Jednou z&nbsp;nich je Mária Terézia. Ďalšie významné osobnosti môže v&nbsp;súčasnosti určovaťbavorská vláda. Tá si doteraz trúfla pridať 31 významných postáv dejín. Na mape sveta je aj obec s&nbsp;menom Walhalla, ktorú založili v&nbsp;19.&nbsp;storočí nemeckí emigranti v&nbsp;Spojených štátoch amerických.

<strong>VYPOČUJTE SI NOVÝ DIEL PODCASTU DOBRÉ JEDLO PRE ZDRAVIE</strong>