Vladimír Kampf

Zavolal mi kamarát z&nbsp;cirkusu Aleš, že im telefonovali policajti z&nbsp;Ranča pri Žiline. Lev napadol, roztrhal a&nbsp;začal žrať nezlomného a&nbsp;nepoučiteľného chovateľa Jozefa. Komedianti sa snažili poradiť, ako zahnať šelmy tak, aby sa stiahli. Statný lev si nakoniec ustlal na roztrhanom tele, akoby si chránil čerstvú korisť, s&nbsp;ktorou ešte neskončil. Kto chce vidieť viac náhodne nafilmovaných útokov šeliem, môže si ich vyhľadať na YouTube. Sú tam len tie „miernejšie“, takmer nekrvavé a&nbsp;nie je ich málo.

Principál cirkusu Aleš Antonín Aleš senior Jozefa poznal. „Polícia si nevedela rady. Stavali sme šapito v&nbsp;Ružomberku a&nbsp;nedokázali sme im na diaľku poradiť, čo majú robiť, aby odlákali či zahnali svorku. Skúšali sme im poradiť aby behali okolo výbehu s&nbsp;mäsom a&nbsp;skúsili šelmy prilákať tam, kam potrebujú. Alebo aby im ponúkli rovno živú kozu, ktorú by isto neodmietli. Čert ju ber. Ľudský život je predsa cennejší,“ mieni skúsený cirkusant. Sám býval v&nbsp;manéži za mrežami so svorkou levov. „Účinne funguje aj prúd vody. Zvieratá spoľahlivo zaženie. Odporučili sme policajtom, nech zavolajú hasičov s&nbsp;cisternou.“

Po chvíli policajti volali znova. Vraj ten pán už asi nežije... „Vtedy som si uvedomil, aká je to tragédia. Vraj mal odtrhnutú nohu, zohavenú tvár a&nbsp;rozobraté brucho… Môj syn, drezér, ktorý po mne prebral žezlo, ho spolu s&nbsp;kolegom boli pozrieť pred troma týždňami, keď sme stáli v&nbsp;Žiline, a&nbsp;hovorili mu, nech medzi tie šelmy nechodí. Zdalo sa im, že si o&nbsp;nešťastie koleduje. Ich výstrahy zľahčoval, že sú to predsa jeho mačičky, ktoré ho dobre poznajú. Počuli sme aj, že išiel do výbehu s&nbsp;mäsom. Ak to je pravda, je to tá najväčšia hlúposť, akú mohol urobiť.“ V&nbsp;cirkusoch dobre vedia, že drezér nemôže zostať ani pri tréningu so zvieratami sám. „Veľké kamenné cirkusy majú na prípadný zásah vodné delá, v&nbsp;cirkusových stanoch sú v&nbsp;pohotovosti chlapi s&nbsp;hasiacimi prístrojmi. Aj tie zaženú útočiacu svorku.“

So šelmami sa podľa Aleša dá hrať tak do piateho roku života, neskôr je to s&nbsp;nimi horšie, začínajú byť náladové a&nbsp;komótne. Vtedy sú ešte nevyspytateľnejšie. „Dôležité je udržať si vzájomný rešpekt, ktorý chovatelia často podceňujú. Nechápem, ako niekto môže ponúkať návštevníkom hladkanie a&nbsp;olizovanie ruky so šľahačkou tigrami. Veď to je šialené. Na navodenie nebezpečnej atmosféry a&nbsp;dramatickosti sme tu my. Vieme, ako na to. Napriek tomu sa v&nbsp;cirkusoch stávajú nehody, keď sa šelma zahryzne do krotiteľa. Pri Žiline to bol horor. Je to ďalší tromf pre ochranárov a&nbsp;pseudoochranárov. Už som čítal komentáre, že tak mu treba, ale chudák lev, lebo ho bude bolieť žalúdok...“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Nebolo to po prvý raz, čo sa šelma na tomto ranči pustila do človeka. Jeden z&nbsp;takýchto útokov sa podarilo zaznamenať inému návštevníkovi na video. Žena si chcela odvážne a&nbsp;veľmi nerozumne pohladkať prerastenú pruhovanú cicu. Tá neváhala a&nbsp;do jej láskavej ruky sa zahryzla.

Aj v&nbsp;českej obci Chvojenec tiger vážne zranil ženu, ktorá chcela pohladkať prerastenú mačičku súkromného chovateľa niekoľkých druhov šeliem. Lekári zachraňovali to, čo jej z&nbsp;ruky zostalo. Veľa podobných nerozumných hladkaní s&nbsp;nešťastným koncom zostáva pred médiami skrytých. Koľko ich je, nikto neráta. Hladkať šelmy sa nevypláca a&nbsp;vchádzať im do výbehu je doslova ruská ruleta.

Nielen cirkusanti, ale aj občania z&nbsp;okolitých domov sa neraz sťažovali a&nbsp;s&nbsp;hrôzou sledovali, v&nbsp;akých podmienkach má Jozef mačičky. O&nbsp;štandardoch, ktoré musia spĺňať moderné zoologické záhrady, sa dalo hovoriť len ťažko. V&nbsp;mizerných podmienkach choval takmer dve desiatky šeliem. Jozef dokazoval vzťah k&nbsp;zvieratám tým, že sa s&nbsp;mláďatami prechádzal medzi návštevníkmi, kým susedia sa chytali za hlavu a&nbsp;boli v&nbsp;strehu, či mu niekedy nejaké nebezpečné dospelé zviera neujde. Necítili sa bezpečne. Chovateľ dokazoval, že jeho mačičky sú rozumné stvorenia, aj tým, že si trúfol vojsť medzi ne...

V&nbsp;areáli Ranča pri Žiline je okrem zverinca reštaurácia, rôzne atrakcie pre deti či sobotné poľské trhy. Okrem levov a&nbsp;tigrov sú súčasťou zverinca domáce zvieratá, lama, opice, výr skalný, papagáje, bažanty, pávy… V&nbsp;areáli je veľa odstavených vrakov áut, nákladiakov, sem-tam náves aj zvyšky kolotočových atrakcií.

Pred Jozefom bol Michal. Ani on si nedal povedať a&nbsp;napriek varovaniam chodil medzi svoje levy. Najprv mal chov levov vo Zvončíne pri Trnave. Tam okúsil, aké je to, keď sa doňho pustia napohľad milé mačky. Michal našťastie prežil. Utiekol do unimobunky, odkiaľ si zavolal pomoc. Zachránená korisť mala veľa hryzných poranení na končatinách, ktoré museli lekári ošetriť v&nbsp;operačnej sále.

To bolo v&nbsp;roku 2012. V&nbsp;roku 2019 bol už Michal aj s&nbsp;levmi presťahovaný do Zděchova na Morave a&nbsp;ďalší útok neprežil. Napriek tomu, že policajti neváhali a&nbsp;párik šeliem zastrelili, aby sa lekár ku koristi dostal čím skôr, už mu nebolo pomoci. Michalov otec sa s&nbsp;jeho smrťou nedokázal zmieriť. Presviedčal, že jeho syn nemohol byť medzi levmi dobrovoľne, že ho tam niekto nahnal…

Mimochodom, chov levov v&nbsp;Zděchove veterinári opakovane nepovolili. Úrady nedokázali v&nbsp;chove zabrániť ani množstvom pokút. Aj Michal išiel v&nbsp;ústrety vlastnej smrti. Odborníci ho upozorňovali, že jeho chov je rizikový.

Po Jozefovej smrti a&nbsp;likvidácii dvoch šeliem zostalo pri Žiline šestnásť tigrov a&nbsp;levov. Veterinári a&nbsp;štátna správa pre ne hľadajú nové útočisko. Nájdu ho len ťažko, pretože o&nbsp;tigre a&nbsp;levy z&nbsp;nekontrolovaných súkromných chovov zoo zvyčajne záujem nemajú.

Donedávna Ranč pri Žiline lákal návštevníkov na šelmy. Niekoľko dní po tragédii spoza plota hnali novinárov a&nbsp;fotografov kameňmi.