Zavolal mi kamarát z cirkusu Aleš, že im telefonovali policajti z Ranča pri Žiline. Lev napadol, roztrhal a začal žrať nezlomného a nepoučiteľného chovateľa Jozefa. Komedianti sa snažili poradiť, ako zahnať šelmy tak, aby sa stiahli. Statný lev si nakoniec ustlal na roztrhanom tele, akoby si chránil čerstvú korisť, s ktorou ešte neskončil. Kto chce vidieť viac náhodne nafilmovaných útokov šeliem, môže si ich vyhľadať na YouTube. Sú tam len tie „miernejšie“, takmer nekrvavé a nie je ich málo.

Najväčšia hlúposť

Principál cirkusu Aleš Antonín Aleš senior Jozefa poznal. „Polícia si nevedela rady. Stavali sme šapito v Ružomberku a nedokázali sme im na diaľku poradiť, čo majú robiť, aby odlákali či zahnali svorku. Skúšali sme im poradiť aby behali okolo výbehu s mäsom a skúsili šelmy prilákať tam, kam potrebujú. Alebo aby im ponúkli rovno živú kozu, ktorú by isto neodmietli. Čert ju ber. Ľudský život je predsa cennejší,“ mieni skúsený cirkusant. Sám býval v manéži za mrežami so svorkou levov. „Účinne funguje aj prúd vody. Zvieratá spoľahlivo zaženie. Odporučili sme policajtom, nech zavolajú hasičov s cisternou.“

Po chvíli policajti volali znova. Vraj ten pán už asi nežije... „Vtedy som si uvedomil, aká je to tragédia. Vraj mal odtrhnutú nohu, zohavenú tvár a rozobraté brucho… Môj syn, drezér, ktorý po mne prebral žezlo, ho spolu s kolegom boli pozrieť pred troma týždňami, keď sme stáli v Žiline, a hovorili mu, nech medzi tie šelmy nechodí. Zdalo sa im, že si o nešťastie koleduje. Ich výstrahy zľahčoval, že sú to predsa jeho mačičky, ktoré ho dobre poznajú. Počuli sme aj, že išiel do výbehu s mäsom. Ak to je pravda, je to tá najväčšia hlúposť, akú mohol urobiť.“ V cirkusoch dobre vedia, že drezér nemôže zostať ani pri tréningu so zvieratami sám. „Veľké kamenné cirkusy majú na prípadný zásah vodné delá, v cirkusových stanoch sú v pohotovosti chlapi s hasiacimi prístrojmi. Aj tie zaženú útočiacu svorku.“

So šelmami sa podľa Aleša dá hrať tak do piateho roku života, neskôr je to s nimi horšie, začínajú byť náladové a komótne. Vtedy sú ešte nevyspytateľnejšie. „Dôležité je udržať si vzájomný rešpekt, ktorý chovatelia často podceňujú. Nechápem, ako niekto môže ponúkať návštevníkom hladkanie a olizovanie ruky so šľahačkou tigrami. Veď to je šialené. Na navodenie nebezpečnej atmosféry a dramatickosti sme tu my. Vieme, ako na to. Napriek tomu sa v cirkusoch stávajú nehody, keď sa šelma zahryzne do krotiteľa. Pri Žiline to bol horor. Je to ďalší tromf pre ochranárov a pseudoochranárov. Už som čítal komentáre, že tak mu treba, ale chudák lev, lebo ho bude bolieť žalúdok...“

Pokračovanie na ďalšej strane...