Zvieratá pred súdom: Sviňu prepustili, slona obesili, medveď dostal doživotie...

Zvieratá pred súdom: V dejinách stredoveku nájdeme viacero bizarných príkladov

Stredoveká justícia súdila a odsudzovala aj zvieratá: Čím sa previnili?

Jaroslav Slašťan

K&nbsp;týmto procesom dochádzalo v&nbsp;celej západnej Európe. Najstarší písomne zaznamenaný proces so zvieratami pochádza z&nbsp;Francúzska, kde v&nbsp;roku 1120 biskup Barthélemy prehlásil myši a&nbsp;húsenice, ktoré napadli polia, za prekliate a&nbsp;exkomunikoval ich. Nasledujúci rok podobné stanovisko zaujal k&nbsp;muchám. Od 14. storočia početnosť podobných prípadov rástla, napríklad v&nbsp;roku 1516 biskup mesta Troyes Jacques Raguier nariadil kobylkám, ktoré zaplavili vinice v&nbsp;oblasti Villenauxe, aby opustili jeho diecézu do šiestich dní, inak ich stihne exkomunikácia.

Exkomunikácia, jeden z&nbsp;najväčších trestov, aké môže udeliť katolícka cirkev, hrozila aj slimákom v&nbsp;diecéze vo Valencii v&nbsp;roku 1543 a&nbsp;húseniciam v&nbsp;Brenoblezskej diecéze v&nbsp;roku 1575. V&nbsp;tomto prípade oficiál – súdny vikár (vicarius iudicialis) pred prenesením rozsudku o&nbsp;exkomunikácii láskavo húseniciam ponúkol, aby odtiahli na nejaké neobrábané územie, ktoré by im bolo špeciálne vyhradené. Podobné ponuky však niektorému hmyzu boli predkladané aj v&nbsp;17.&nbsp;a&nbsp;18. storočí. Asi najzaujímavejšie vyznieva cirkevný proces proti chrobákovi nosánikovi čiernemu (Otiorhynchus coecus) vo francúzskom St. Juliene v&nbsp;roku 1545.

Cirkev uvrhla nosánika do kliatby za to, že sa opakovane dopúšťal škôd na viniciach. Pri tomto súdnom procese boli prítomní i&nbsp;obhajcovia, ktorí bránili nosánikovo právo množiť sa a&nbsp;užívať si všetko to, čo mu „Pán Boh nadelil“. Obžaloba však poukazovala na jeho prehrešok proti poriadku sveta a&nbsp;prírody, na vrchole ktorej stojí predsa človek. Z&nbsp;rokov 1266 až 1586 je známych len vo Francúzsku viac ako 60 procesov, v&nbsp;ktorých pred súdom na lavici obžalovaných sedeli zvieratá.

Niektoré z&nbsp;nich sú dobre zdokumentované, ale oveľa väčšia skupina je známa len vďaka nepriamym zmienkam zaznamenaných najčastejšie v&nbsp;účtovných záznamoch. Pretože kým bolo zviera odsúdené, bolo väznené (väzba zvieraťa mohla trvať týždeň až tri týždne), počas tohto času kŕmené a&nbsp;bolo treba platiť žalárnika, kata a&nbsp;jeho pomocníkov, tesárov, murárov a&nbsp;iných remeselníkov, ktorí postavili popravisko a&nbsp;pripravili nástroje na&nbsp;vykonanie trestu. Všetky tieto sumy boli starostlivo zaznamenané v&nbsp;účtovných knihách súdnej moci alebo notára, a&nbsp;to aj s&nbsp;upresnením vykonanej práce.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Niektoré archívne záznamy z&nbsp;procesov neupresňujú zločin, ktorého sa zviera dopustilo. V&nbsp;roku 1405 obesili v&nbsp;Gisors býka za jeho „neprávosti“, v&nbsp;roku 1735 v&nbsp;Clermont-en-Beauvaisis zastrelili oslicu za to, že „nedobre prijala“ svoju novú paniu. Najvážnejšie však boli prípady usmrtenia dieťaťa alebo dospelého, k&nbsp;súdom sa pre tieto zločiny dostávali býky, kravy, kobyly, kone, psy, barany a&nbsp;prasce. Začiatkom roku 1386 v&nbsp;meste Falais v&nbsp;Normandii došlo k&nbsp;udalosti, pri ktorej trojročná prasnica oblečená do pánskeho odevu (vesta, nohavice a&nbsp;biele rukavice na predných končatinách) bola ťahaná kobylou z&nbsp;hradného nádvoria až na popravisko v&nbsp;predmestí Guibray.

A&nbsp;to pred davom obyvateľov mesta a&nbsp;okolitých dedín, ako aj množstvom prasiat (nariadená bola prítomnosť toho istého druhu), ktorým mal pohľad na popravu slúžiť ako&nbsp;ponaučenie. Kat prasnicu zmrzačil tým, že jej odťal rypák a&nbsp;poranil stehno. Následne jej nasadil masku s&nbsp;ľudskou tvárou a&nbsp;zavesil ju za zadné nohy na vidlicu špeciálne vyrobenú na túto udalosť. V&nbsp;tejto pozícii bola ponechaná až kým neskonala. Kruté divadlo sa však týmto neskončilo, kadáver prasnice bol priviazaný ku kobyle, ktorá s&nbsp;ňou niekoľkokrát obišla celé mesto.

To, čo z&nbsp;nej zostalo, bolo hodené na hranicu a&nbsp;spálené. Celá táto udalosť bola na objednávku failaiského vikomta (kráľovského richtára) Regnauda Rigaulta namaľovaná na stenu v&nbsp;miestnom Kostole Najsvätejšej Trojice, aby „sa uchovala v&nbsp;pamäti“. Táto verejná poprava zvieraťa, ktoré sa dopustilo ťažkého zločinu a&nbsp;následne bolo odsúdené na&nbsp;smrť svetskou mocou, bol trest za to, že prasnica zabila v&nbsp;prvých januárových dňoch nemluvňa. Trojmesačné dieťa sa volalo Jean Le Maux, majiteľa prasnice sa vypátrať nepodarilo.

O&nbsp;pár rokov neskôr, v&nbsp;roku 1394 bol zas v&nbsp;Mortain, taktiež v&nbsp;Normandii, brav vláčený za koňom a&nbsp;obesený za to, že zabil a&nbsp;skonzumoval polovicu malého dieťaťa, a&nbsp;to dokonca v&nbsp;piatok, ktorý je pôstnym dňom. Známy je aj prípad prasnice, ktorá bola obesená 10. januára 1457 vo francúzskom regióne Burgundsko v&nbsp;obci Savigny, pretože pred Vianocami zabila päťročného chlapca Johana Martina. V&nbsp;dnešnej dobe by sa takýto incident riešil okamžitým utratením zvieraťa. V&nbsp;15. storočí však nie, prasa šlo pred súd aj so svojimi šiestimi mláďatami.

Na súde bol prítomný sudca, dvaja žalobcovia, obhajca a&nbsp;osem očitých svedkov. Úloha prasiatok bola nejednoznačná, keďže boli ešte mladé, matka im šla zlým príkladom a&nbsp;navyše ich nik nevidel útočiť na chlapca. Pre tieto dôvody boli nakoniec oslobodené. V&nbsp;roku 1462 v&nbsp;Boreste bola na slobodu prepustená sviňa, ktorá zožrala dieťa v&nbsp;čase, kým boli jeho rodičia v&nbsp;kostole. Súd ju oslobodil po tom, čo sa ju nepodarilo obesiť, pretože šibenica opátstva „spadla z&nbsp;dôvodu prehnitosti“.

V&nbsp;procesoch figuroval delikvent, žalobca, obhajca, sudca aj rozsudok. Obhajcovia sa mnohokrát snažili „vysekať“ zvieracích obžalovaných a&nbsp;proces tak naťahovali donekonečna. Presláveným advokátom bol Barthélemy de Chasseneuz (1480 – 1541), burgundský obhajca zvierat, známejší pod menom Chassenée, ktorý sa stal pre svoje právne zručnosti známym po celom Francúzsku. Kariéru začal v&nbsp;roku 1508 ako kráľovský richtár v&nbsp;Autunu a&nbsp;skončil ako predseda provensalského parlamentu v&nbsp;Aix, čo bol významný súdny dvor. Všemožne využíval právne kľučky na prieťahy v&nbsp;súdnom konaní a&nbsp;neskôr o&nbsp;tom vydal viacero kníh.

Možno sa vám to bude zdať zábavné či iracionálne, ale v&nbsp;tých časoch si mohol dobrý obhajca vybudovať slušnú reputáciu a&nbsp;kariéru aj v&nbsp;súdnych procesoch so zvieratami. V&nbsp;jednom procese Chassenée obhajoval potkany, ktoré boli obvinené z&nbsp;toho, že zjedli a&nbsp;zničili jačmeň. Na oddialenie procesu použil niekoľko šikovných manévrov a&nbsp;v&nbsp;jednom bode presvedčil sudcu, že pre jeho klientov je príliš nebezpečné prísť na pojednávanie v&nbsp;stanovený deň, keďže v&nbsp;okolí je mnoho mačiek. O&nbsp;vážnosti procesov so zvieratami svedčí aj to, že na ne vynakladali nemalé prostriedky, čas aj financie. Zmena nastala s&nbsp;vlnou humanizmu, keď sa začal meniť vzťah ľudí k&nbsp;zvieratám a&nbsp;odsudzovať kruté správanie k&nbsp;nim.

Celebrita cirkusu Charlieho Sparksa mala len 22 rokov, ale vážila až 4&nbsp;500 kilogramov. Reč je o&nbsp;samici slona indického, ktorú pomenovali Mary. Bola veľmi nadaná, v&nbsp;manéži prekvapovala obecenstvo hrou na hudobné nástroje, zvládala basketbalové kúsky a&nbsp;spolu s&nbsp;ostatnými cirkusovými slonmi predvádzala vláčik. Nechýbala na žiadnom plagáte, keď cirkus prechádzal ulicami, kráčala v&nbsp;čele sprievodu. Tak to bolo aj 12. septembra 1916 v&nbsp;Kingsporte v&nbsp;štáte Tennessee. Tréner slonov Walter Eldridge nemal žiadnu prechádzajúcu skúsenosť s&nbsp;prácou zo zvieratami. Ale to nebránilo principálovi cirkusu Sparks World Famous Shows v&nbsp;tom, aby ho zamestnal.

Nikto netušil, že Mary trpela bolestivým zápalom pod jedným zo zubov. A&nbsp;práve do tohto citlivého a&nbsp;bolestivého miesta ju Eldridge udrel. Slonica sa okamžite rozbesnela, uchopila Waltera chobotom, hodila ho o&nbsp;stánok s&nbsp;limonádou, a&nbsp;následne ho udupala. Vydesení ľudia sa v&nbsp;panike dali na útek, skúsený majiteľ cirkusu však slonicu upokojil. Verejnosť žiadala jej smrť a&nbsp;Sparks, aby neprišiel o&nbsp;zisky, sa im rozhodol vyhovieť. Rozhodovalo sa medzi popravou strelnou zbraňou, elektrickým prúdom a&nbsp;otravou jedom. Do úvahy prichádzalo aj jej rozdrvenie, prípadne roztrhanie dvomi lokomotívami. Nakoniec padla voľba na obesenie.

Slonicu odviezli do blízkeho Erwinu, kde mali k&nbsp;dispozícii stotonový žeriav na zdvíhanie železničných vagónov. Kruté predstavenie prilákalo viac ako 2&nbsp;500 divákov. Krátko po 16. hodine jej navliekli okolo krku reťaz, ktorú žeriav ťahom napol a&nbsp;odlepil predné nohy zvieraťa od zeme. Vykonávatelia trestu však Mary zabudli odopnúť zo zadnej nohy reťaz, ktorou ju pre istotu pripevnili ku koľajniciam. Pri dvíhaní žeriavom bola slonica napnutá tak, že začala vydávať hlasné bolestivé zvuky. S&nbsp;praskotom jej povolili kĺby a&nbsp;pretrhli sa nielen šľachy, ale aj reťaz, ktorá ťah nevydržala. Pád spôsobil slonici zlomeninu panvy. Prvý pokus sa nepodaril, druhý už bol úspešný. Prítomný veterinár skonštatoval smrť.

Ale vráťme sa zo stredoveku do dnešných dní, v&nbsp;ktorých sa nám verejné procesy zo zvieratami, ich tresty, popravy či exkomunikácie zdajú pritiahnuté za vlasy. V&nbsp;Kazachstane si svoj doživotný trest od roku 2004 odpykáva medvedica Kaťa. Na doživotie ju odsúdili po tom, čo zranila dvoch ľudí. Majiteľ cirkusu v&nbsp;meste Kostanaj ju získal ešte ako mláďa a&nbsp;roky ju ako turistickú atrakciu držal v&nbsp;klietke. Svojich „zločinov“ sa medvedica dopustila v&nbsp;kempe Belaja Jurta. Keď ju chcel 11-ročný chlapec nakŕmiť a&nbsp;priblížil sa ku klietke, schmatla ho za nohu. Následkom útoku utrpel vážne poranenie dolnej končatiny a&nbsp;traumatický šok.

V&nbsp;tom istom roku napadla Kaťa aj muža pod vplyvom alkoholu, ktorý si s&nbsp;ňou chcel podať ruku. Napriek varovným tabuliam prestrčil cez mreže ruku, čo ho stálo zranenia s&nbsp;trvalými následkami. Tieto dva incidenty, ktoré sa odohrali v&nbsp;relatívne krátkom období, prevádzkovateľov kempu prinútili k&nbsp;tomu, aby sa medvedice zbavili. Keďže ju zoologické záhrady a&nbsp;útulky odmietali prijať, skončila vo väzení. Tu má klietku, ktorú skonštruovali špeciálne pre ňu. Riaditeľ väznice vyhlásil, že starostlivosť o&nbsp;Kaťu ich takmer nič nestojí, pretože ju kŕmia zvyškami po väzňoch.

Zvieratá pred súdom: Sviňu prepustili, slona obesili, medveď dostal doživotie...

Súvisiace články

VINNETOU a OLD SHATTERHAND boli pokrvní bratia. Aký vzťah mali ich hereckí predstavitelia?

Miloval najväčšiu francúzsku šansoniérku všetkých dôb: Manžel ÉDITH PIAF nikdy nič neľutoval

Atómové peklo: Bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki ich v priebehu pár sekúnd zrovnali so zemou

Výber pre vás