Mária Mišovičová

S&nbsp;Édith Piaf sa zoznámil v&nbsp;čase, keď jej diagnostikovali rakovinu pečene. Do jej parížskeho bytu na Bulvári Lannes ho priviedol jeho kamarát a&nbsp;zároveň speváčkin tajomník Claude Figus. Claude ho nahovoril, aby ju požiadal, nech ho naučí spievať. K&nbsp;speváckej kariére pomohla Édith viacerým: objavila Yva Montanda, Georgesa Moustakiho, Charlesa Aznavoura...

Théo sa posadil do kúta na koberec a&nbsp;celý čas mlčal. Bol oblečený v&nbsp;čiernom a&nbsp;pripomínal jej ušľachtilé zviera. Nenabral hneď odvahu priznať pred veľkou hviezdou, že aj on by rád stál na pódiu. Édith zatiaľ skúšala s&nbsp;tajomníkom Claudom, ďalším adeptom na speváka, jeho piesne, ktoré mal nahrávať na platňu. Na svojho návštevníka úplne zabudla. Ale on na ňu nie. Bol u&nbsp;nej len chvíľu, no aj tá stačila, aby sa k&nbsp;nej chcel vrátiť.

Stretli sa v&nbsp;nemocnici v&nbsp;Neuilly. Édith Piaf tam priviezli vo februári 1962 s&nbsp;obojstranným zápalom pľúc. Keďže bola chorá a&nbsp;bez peňazí, takzvaní priatelia sa stratili a&nbsp;vládlo okolo nej ticho. Zostalo len zopár najvernejších. Preto ju prekvapilo, že ju prišiel navštíviť nejaký Théophanis Lambukas. Súhlasila, hoci ho nepoznala. Keď vstúpil, uvedomila si svoj omyl. Veď to bol Claudov kamarát a&nbsp;mlčiaci mladík, ktorý sedel u&nbsp;nej v&nbsp;izbe. Nepriniesol jej kvety, ale bábiku. Žene, ktorá ju nemala ani ako dieťa. Detstvo prežila na ulici, vystupovala tam so svojím otcom, pouličným artistom.

Keď namietla, že už nemá ten správny vek na bábiky, usmial sa a&nbsp;povedal: „To nie je obyčajná bábika, je z&nbsp;mojej vlasti, z&nbsp;Grécka.“ Tak sa aspoň čosi o&nbsp;ňom dozvedela. O&nbsp;sebe hovoril málo, zato pozorne počúval; s&nbsp;Édith sa rozprávali o&nbsp;jednoduchých bežných veciach. Začal ju navštevovať každý deň a&nbsp;vždy jej priniesol drobný darček. Až sa ho spýtala, či nemá žiadnu prácu, že môže chodiť denne. „Mám, ale viem si to zariadiť,“ odpovedal.

Typovala, že pred ňou skrýva nejaké tajomstvo. Vyšlo najavo, keď sa jej v&nbsp;jedno popoludnie spýtal: „Nechcete, aby som vás učesal?“ „Ste kaderník?“ V&nbsp;tvári zmenil mierne farbu a&nbsp;prikývol. Nasledovali ďalšie spoločné chvíle v&nbsp;nemocnici, rozhovory, čítal jej z&nbsp;kníh. Po prepustení z&nbsp;kliniky sa nič nezmenilo, stal sa u&nbsp;nej častým návštevníkom. Édith cítila, že sa blíži láska, no nevedela si predstaviť, že by ňou mohol byť tento mladý a&nbsp;krásny muž.

Chcela byť rovnako mladá a&nbsp;krásna ako on a&nbsp;nie troska, ktorou sa stala vinou choroby a&nbsp;predchádzajúceho bohémskeho života. Dlho si vykali, čo u&nbsp;nej nebývalo zvykom. Až po niekoľkých mesiacoch sa Théo priznal, že by chcel spievať. Hneď ho vyskúšala: dobre vyzeral, mal slušný hlas, tak prečo nie. Slávna diva ožila, našla opäť zmysel života, išla stvoriť speváka.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Théo Sarapo sa narodil v&nbsp;Paríži v&nbsp;roku 1936, ale pochádzal z&nbsp;gréckej pravoslávnej rodiny. Mal ešte dve sestry, otec vlastnil kadernícky salón. Nie je pravda, že boli chudobní, financie ich rodine nechýbali. Ako dieťa často a&nbsp;rád spieval, kúpil si mikrofón a&nbsp;opakoval hity Franka Sinatru. Učarovali mu aj pohyblivé obrázky. Celé predpoludnia aj s&nbsp;mladšou sestrou sedávali v&nbsp;kine, videli niekoľko filmov za sebou, neraz zabudli i&nbsp;na obed, čo im vždy dôrazne pripomenula mama.

Počas jednej rodinnej dovolenky, to už mal osemnásť, sa nechal nahovoriť na spevácku súťaž a vyhral. Popri obchodnej škole, ktorú navštevoval, spieval aj v&nbsp;miestnom amatérskom divadle. Na to, že by sa živil spevom, v&nbsp;tom čase ešte nepomýšľal. Mal pokračovať v&nbsp;rodinnej tradícii, po maturite na obchodnej akadémii chcel navštevovať kadernícke kurzy a&nbsp;otvoriť si vlastný salón.

Jeho plány narušila vojenská povinnosť. V&nbsp;deň dvadsiatych narodením odišiel na 33 mesiacov do Alžírska. Po návrate sa z&nbsp;veselého mladíka stal zamĺknutý, tichý človek, o&nbsp;vojne odmietal hovoriť. Absolvoval niekoľko kaderníckych kurzov a&nbsp;následne sa zamestnal v&nbsp;salóne v&nbsp;Paríži. V&nbsp;tom čase hľadala zakladateľka kozmetickej firmy Elisabeth Ardenová do svojej exkluzívnej prevádzky v&nbsp;New Yorku kaderníkov z&nbsp;Paríža.

Prihlásil sa aj Théo a&nbsp;patril k&nbsp;tým, na ktorých sa usmialo šťastie. Strávil niekoľko mesiacov vo vychýrenom meste umenia, no k&nbsp;rodine a&nbsp;jej podnikaniu bol pripútaný natoľko, že sa rozhodol vrátiť. To už mal 26 rokov a&nbsp;okrem profesie kaderníka začal rozmýšľať i&nbsp;nad dráhou speváka. Po náhodnom stretnutí s&nbsp;priateľom Claudom a&nbsp;neplánovanej návšteve u&nbsp;slávnej speváčky sa jeho osud radikálne otočil.

Na začiatku zmenila jeho meno: „Znie cudzo, ľudia si budú myslieť, že spievaš po grécky. Théo, to znie dobre, ale Lambukas... Budeš sa volať Sarapo.“ Sarapo v&nbsp;preklade z&nbsp;gréčtiny znamená milujem ťa. Bolo to jedno z&nbsp;mála slov, ktoré si zapamätala z&nbsp;krátkej milostnej epizódy s&nbsp;aténskym hercom. Potom sa zamerala na jeho hlas. Spočiatku znel „nosovo“. No nebola by to Édith, aby sa aj s&nbsp;touto „drobnosťou“ nepopasovala. V&nbsp;priebehu niekoľkých rokov spieval v&nbsp;tóne, ktorý znel jemne, až zázračne ticho.

Vekový rozdiel medzi nimi bol 20 rokov. Mohol byť jej synom a&nbsp;ona sa k&nbsp;nemu spočiatku aj tak správala, keď z&nbsp;neho kresala spevácku hviezdu. Traduje sa historka, že keď mal prvýkrát vystúpiť pred publikom, k&nbsp;čomu ho prinútila Édith, radšej ju požiadal o&nbsp;ruku, len aby oddialil koncert. Bolo to skôr dobrácke doberanie si Théa než skutočnosť. Ich pracovný vzťah prerástol do&nbsp;lásky a&nbsp;Théo ju skutočne požiadal o&nbsp;ruku. Ľúbil ju veľmi, miloval ju nevšednou, až románovou láskou.

Ani jeden nekričal do sveta milujem ju, ho, svoje city si nechávali pre seba, prejavovali si ich v&nbsp;súkromí. Théo nevnímal ich vekový rozdiel ani jej ruky poskrúcané od reumy či dopichané od množstva injekcií. Mala takmer päťdesiat, no v&nbsp;tvári vyzerala omnoho staršie. Vysoký fešák Théo a&nbsp;maličká, liekmi, drogami a&nbsp;alkoholom poznačená Édith tvorili bizarný pár. Tak ich videla verejnosť.

Ona ani on si nič podobné nepripúšťali, jeden druhému dávali lásku a&nbsp;boli šťastní. Théo sa jej v&nbsp;júli 1962 spýtal: „Chceš sa stať mojou ženou?“ Édith protestovala: „To nie je možné, som od teba omnoho staršia, moja minulosť je preplnená mužmi, škandálmi, čo na to povedia tvoji rodičia?“ Dozvedela sa to na druhý deň, čakali ich na obed. Édith celú noc nespala. Ona a&nbsp;snúbenica ich jediného syna? Žiadna rodinná dráma sa nekonala. Od začiatku si boli vzájomne sympatickí, obed prebiehal veľmi príjemne a&nbsp;Édith Piaf prvý raz pocítila šťastie v&nbsp;rodinnom kruhu.

Vzali sa v&nbsp;októbri 1962 na parížskej radnici a&nbsp;následne v&nbsp;gréckom pravoslávnom kostole. Okrem rodiny a&nbsp;priateľov okolie lemovali tisícky fanúšikov. Théo Sarapo v&nbsp;manželstve dospel nielen ľudsky, ale aj umelecky. Dojemne sa staral o&nbsp;chorú manželku, ktorá zasa pre neho písala piesne. Väčšinou ich spievali spoločne a&nbsp;mali úspech. V&nbsp;spolupráci s&nbsp;Michelom Emerom vznikol slávny hit À quoi ça sert Ľamour – Načo je láska, ktorý zdvihol zo sedadiel v&nbsp;slávnej Olympii nadšených návštevníkov.

V&nbsp;tejto mekke francúzskeho umenia vystupovali spoločne v&nbsp;roku 1962. Svoje premiérové turné nazvali Olympia 62. Zišli sa na ňom snobi, kritici, ľudia zo šoubiznisu, diváci. Najmä tí prví boli zvedaví na objav a&nbsp;manžela Édith Piaf. Keď vyšli na javisko, obecenstvo kričalo, hvízdalo, šalelo. Po každej sólo skladbe i&nbsp;duete im pripravilo ovácie. Vyhrali, Édith stvorila speváka Théa Sarapa. Začal nahrávať albumy, napriek zlému zdravotnému stavu Édith trvala na tom, aby pokračovali v&nbsp;turné po Francúzsku, Belgicku, Holandsku a&nbsp;Nemecku.

Plánovali vycestovať aj do hlavných miest Spojených štátov, lenže Édith rapídne ubúdali sily. V&nbsp;apríli 1963 dostala opuch pľúc a&nbsp;opäť sa ocitla v&nbsp;nemocnici. Päť dní bola v&nbsp;bezvedomí, keď sa prebrala, dva týždne mala záchvaty šialenstva. Jej manžel bol celý čas pri nej, býval v&nbsp;jej izbe, hoci ho nespoznávala. Utieral jej pot z&nbsp;čela, tíšil ju, keď celé dni a&nbsp;noci v&nbsp;záchvatoch spievala. „Toto si si nezaslúžil,“ bola prvá veta po upokojení psychického stavu. Théovi sa ju podarilo nahovoriť, aby si oddýchla na francúzskej Riviére a&nbsp;zotavila sa. Nebol to šťastný nápad. Prímorské ovzdušie bolo pre ňu silné a&nbsp;unavovalo ju. Ich manželská idyla sa chýlila ku koncu a&nbsp;vedeli to obaja.

Rok a&nbsp;dva dni po svadbe stál Théo nad hrobom svojej milovanej Édith. Zomrela doma, nadránom 11. októbra 1963 v&nbsp;jeho náručí na vnútorné krvácanie. Do poslednej chvíle jej dával lásku, ľúbil ju ako nikto predtým. Pred svadbou poznal jej zdravotný stav, lekári pred ním nič netajili. Vedel, že ich život budú sprevádzať trápenia a&nbsp;dlžoby, že jeho city k&nbsp;nej budú stáť nad telesnou láskou.

Napriek tomu sa s&nbsp;ňou oženil. Pre svoju nesmiernu lásku k&nbsp;nej obišiel aj zákon, len aby splnil jej posledné želanie. Chcela zomrieť v&nbsp;Paríži, no koniec svojho života trávila v&nbsp;prímorskom meste Grasse. Keď skonala, on i&nbsp;najbližšia rodina na 24 hodín zatajili jej smrť. Za ten čas ju v&nbsp;sanitke v&nbsp;noci previezli do Paríža. V&nbsp;prípade cestnej kontroly, hoci už nebohá, mala na tvári kyslíkový prístroj. Prevoz sa podaril, no neskôr Théo uviedol údaje okolo jej odchodu na večnosť na správnu mieru.

Na poslednej ceste ju spolu s&nbsp;ním odprevádzalo na parížsky cintorín Père-Lachaise vyše 40 000 ľudí, po uložení do zeme sa jej hrob stratil pod záplavou kvetov. Po jej smrti ho čakali dni plné nepríjemností. Zdedil dlhy vo výške 7 miliónov frankov, na Štedrý deň 1963 sa musel vysťahovať zo zadlženého bytu na Bulvári Lannes, všetky Édithine tantiémy i&nbsp;veľká časť jeho honorárov šli veriteľom. Aby sa udržal nad vodou, po období intenzívneho smútku sa ponoril do práce.

Vrátil sa na pódium, nahrával platne, vystupoval v&nbsp;televízii, dostal hlavnú úlohu vo filme Judex, nasledovali ďalšie úlohy na filmovom plátne. Neskôr mal niekoľko priateliek, no viac sa neoženil. Édith bola pre neho jediná. Jeho život vyhasol nečakane pri automobilovej nehode na konci prázdnin v&nbsp;roku 1970 neďaleko Limoges. Mal 34 rokov. Pochovaný je v&nbsp;rodinnej hrobke Gassionovcov, vedľa manželky Édith, rodenej Gassionovej, jej dcérky Marcelle a&nbsp;otca Louisa Gassiona.

Miloval najväčšiu francúzsku šansoniérku všetkých dôb: Manžel ÉDITH PIAF nikdy nič neľutoval

Mária Mišovičová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Miloval najväčšiu francúzsku šansoniérku všetkých dôb: Manžel ÉDITH PIAF nikdy nič neľutoval

Mária Mišovičová

Súvisiace články

VINNETOU a OLD SHATTERHAND boli pokrvní bratia. Aký vzťah mali ich hereckí predstavitelia?

Život bez skutočnej lásky: Zradili ju muži, morálne zlyhal aj jej slávny otec KARL MARX

Atómové peklo: Bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki ich v priebehu pár sekúnd zrovnali so zemou

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás