Dve atómové bomby zhodené na japonské mestá HIROŠIMA a NAGASAKI ich v priebehu pár sekúnd zrovnali so zemou a o život pripravili státisíce ľudí, prevažne civilistov.

O ich použití rozhodol americký prezident Harry Truman. V Európe sa práve skončila druhá svetová vojna a od 17. júla do 2. augusta 1945 politici víťazných mocností rokovali v Postupime o mierových podmienkach. V Pacifiku však vojnový konflikt pokračoval. A to napriek tomu, že Američania počas šiestich mesiacov zhodili bomby na 67 japonských miest. Preto na spomínanej konferencii Harry Truman, Wiston Churchill a Josif Vissarionovič Stalin vypracovali Postupimskú deklaráciu, v ktorej navrhli podmienky na kapituláciu Japonska. Do dokumentu zakomponovali ultimátum, že ak Japonci podmienky neprijmú, Spojenci zaútočia na ich krajinu s cieľom úplne zničiť japonské ozbrojené sily a v nevyhnutnej miere zdevastovať krajinu.

Atómové bomby sa v deklarácii nespomínali. Američania ich zostrojili v rámci projektu Manhattan už v priebehu vojny a prvý pokus s atómovou superzbraňou uskutočnili pri Alamogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, tesne pred začiatkom konferencie v Postupime. Na tomto rokovaní dostal americký prezident od generála Leslieho Grovesa telegram: „Dieťa sa šťastne narodilo.“ Počas stretnutia Truman pred Stalinom spomenul existenciu novej bomby, no nedodal, že ide o atómovú. Sovietsky vodca informáciu prijal veľmi pokojne, akoby sa nič nebolo dialo, ale bolo to iba navonok.

Hneď večer poslal do Moskvy správu ministrovi vnútra Lavrentijovi Berijovi, aby okamžite urýchlil práce na sovietskej atómovej bombe. Bolo teda len otázkou času, kto ju ako prvý použije na ukončenie poslednej fázy druhej svetovej vojny v Tichomorí. Postupimskú deklaráciu zverejnili 26. júla. O dva dni japonský premiér Kantaro Suzuki na pokyn cisára Hirohita na tlačovej konferencii oznámil, že jeho krajina ju odmietne a ultimátum bude ignorovať. Vyjadril sa slovom „mokusacu“, čo znamená, že ním opovrhujú a odmietajú sa vzdať. Prezident Truman preto rozhodol o použití jadrových zbraní.

Čo sme to urobili?!

Prvú zhodil americký bombardér 6. augusta 1945 na Hirošimu, prístavné mesto na ostrove Honšu. Pár minút pred treťou hodinou ráno vzlietol z ostrova Tinian v Tichom oceáne a takmer po šiestich hodinách letu sa nachádzal nad cieľom útoku. Piloti s výnimkou veliteľa Paula Tibbetsa nevedeli, aký náklad vezú. Až keď sa objavilo japonské pobrežie, plukovník Tibbets cez palubný mikrofón oznámil: „Toto je záznam určený pre dejiny: zhodíme prvú atómovú bombu.“ Z výšky takmer desať kilometrov asi o 8.15 miestneho času začala padať k zemi atómová bomba pomenovaná Little Boy – Chlapček.

Jej pozvoľný pád trval približne 43 sekúnd a 600 metrov nad zemou explodovala. Posádka, ktorá sa snažila čo najrýchlejšie vzdialiť od miesta útoku, aby sa čím skôr vyhla silnej nárazovej vlne po výbuchu, zazrela len ohnivé inferno a obrovský rádioaktívny hríbovitý oblak. Ničivý dosah bomby bol približne 1,6 kilometra od dopadu a následný požiar zachvátil okruh jedenásť kilometrov. V zlomku sekundy mesto prestalo existovať. Prvé slová ďalšieho pilota bombardéra kapitána Roberta Lewisa zneli: „Panebože, čo sme to urobili?!“

V nemom úžase hľadela posádka na skazu pod sebou. V lietadle bolo uložených aj dvanásť kyanidových tabletiek; piloti si ich mali vziať, ak by misia nebola uspela. Bohužiaľ, opak sa stal skutočnosťou. V okamihu výbuchu bomba zabila asi 78-tisíc ľudí, padajúce trosky zranili takmer 38-tisíc osôb a nezvestných zostalo vyše 13-tisíc obyvateľov mesta. Do konca roka 1945 ich zomrelo na rádioaktívne ožiarenie, popáleniny a iné príbuzné diagnózy, ale aj pre nedostatok zdravotníckych zásob a personálu do 140-tisíc. Výbuch zničil alebo silne poškodil takmer všetky stavby v meste, v centre zostalo len dvadsať budov zo železobetónu. Mimo centra stáli domy a dielničky z dreva. Na jeho okraji boli priemyselné továrne postavené rovnako na drevených konštrukciách. Všetko zhorelo do tla.

Ako vyzerali ľudia zasiahnutí ohňom, porozprával americkému spisovateľovi Charlesovi Pellegrinovi Cutomu Jamaguči, jeden z tých, ktorí prežili: „Boli ako chodiace aligátory s hrubou zjazvenou kožou, lenže boli bez očí, bez tváre. Nekričali, pretože ich ústa nedokázali vydať žiaden zrozumiteľný zvuk. Namiesto toho neustále hlasno mrmlali. Tento hluk bol horší, než keby kričali.“ Cutomu patril k tým, ktorí prežili nielen atómový útok v Hirošime, ale aj v rodnom meste Nagasaki. V Hirošime bol na obchodnom rokovaní asi tri kilometre od epicentra výbuchu. Utrpel vážne popáleniny na ľavej časti tela a noc i nasledujúci deň musel stráviť v tomto meste. Deň pred druhým nukleárnym výbuchom sa vracal domov do Nagasaki. Opäť zažil výbuch atómovej bomby a pri hľadaní príbuzných ho ožiarila zvyšková radiácia. Bol obeťou, ktorá prežila dve jadrové explózie; zomrel v roku 2010 ako 93-ročný.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Matt Damon a Ben Affleck

Hollywoodski spolužiaci: Ktoré známe tváre spolu drali lavice?

Populárne články
Život ho poriadne preskúšal, no on sa do posledného okamihu nevzdal.

Tvrdé rany od života: Legendárny PAVOL MIKULÍK bol roky pred smrťou skúšaný láskou aj chorobou

Pri hesle, ktoré by si mala ctiť každý rodina. Hoci tá jej nebola kompletná, spoločne s mamou a sestrou to zvládli.

Miss Popoluška: Príbeh Kristíny Víglaskej dokazuje, že snívať možno kedykoľvek

Ilustračná snímka

Čo sme to vlastne videli? Dodnes tomu ani jeden z nás nerozumie...

Eva Longoria

Jedna zo Zúfalých manželiek sa dala na osvetu. EVA LONGORIA sa rozhovorila o...

Juraj Jakubisko

Juraj Jakubisko prezrádza detaily: Kedy sa dočkáme pokračovania Perinbaby?

Aj magnet časom zoslabne. Je to pravda?

Aj magnet časom zoslabne. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia