Tomáš Kubuš

Je iný než všetky ostatné miesta, ktoré v&nbsp;Iráne môžete vidieť. Nemá záhrady Širázu, nemá námestie Isfahánu či politické problémy Teheránu, ale má atmosféru, za ktorou zatúžite vyraziť hneď a&nbsp;zaraz. Jazd a&nbsp;jeho dejiny tvorili okolité púšte. Ak sa vyberiete na juh či na sever, vždy skončíte v&nbsp;púšti. Buď to bude Dašt-e Kavír alebo Dašt-e Lút. Obe vdýchli tomuto mestu dušu posiatu hlinenými uličkami, v&nbsp;ktorých sa budete strácať a&nbsp;opájať orientálnymi zákutiami.

<p>Historické mesto v Iráne, hlavné mesto rovnomennej provincie. Na jeho území s veľkosťou 131 štvorcových kilometrov žilo v roku 2011 takmer 500-tisíc obyvateľov. Vďaka mnohým náboženským stavbám Jazd získal titul domov zbožnosti. Za rozvoj vďačí sieti podzemných kanálov, ktoré doň privádzajú vodu z hory Šír Kúh. Mesto je cestou a železnicou spojené s Teheránom a ďalšími významnými iránskymi mestami. Má medzinárodné letisko. (Zdroj: Wikipédia)</p>

Jazd

Starý Jazd nie je veľký. Keby ste chceli, prešli by ste ho za polhodinku a&nbsp;možno aj menej, ale to by ste spravili veľkú chybu. Mesto má totiž unikátnu zbierku púšt­nej architektúry, ktorá vás zamestná pokojne aj na hodiny. Za Piatkovou mešitou s&nbsp;nádhernými minaretmi a&nbsp;vyzdobeným portálom sa odvíja príbeh starého mesta. Na jeho okraji nájdete legendárny hotelík Silk Road, teda Hodvábna cesta, ktorý vám chce naznačiť, že stále kráčate v&nbsp;šľapajach fantastických príbehov legendárnej trasy. Aj dnes si na nádvorí môžete posedieť pri poháriku čaju so šafranom či škoricou alebo si s&nbsp;cestovateľmi porozprávať príbehy, ako to bolo v&nbsp;časoch, keď sa Iránom kľukatil slávny hippie trail – pozemná cesta vedúca do Indie či Nepálu.

Hlinené centrum starého mesta pripomína na prvý pohľad labyrint. Všade sa rozlievajú ulice vyžarujúce jednoliatosť a&nbsp;kde-tu sa križujú, aby vás ešte viac zmiatli. Za vysokými hlinenými múrmi sa ukrývajú domy, do ktorých nemáte ako nahliadnuť, a&nbsp;všetko okolo vás má farbu piesku, hliny a&nbsp;okolitej krajiny. Ľahko sa tam stratíte, ale netreba sa báť, pretože vďaka tomu objavíte miesto tak, ako by ste ho možno nikdy nevideli. Hlinený labyrint mesta postavili spôsobom, aby v&nbsp;ňom mohli prežiť horúce letá, ktoré tieto končiny sužujú neraz štyridsiatimi piatimi stupňami Celzia. Vďaka hlinenej architektúre je vnútri príjemne, a&nbsp;tak sa ľudia môžu utiahnuť do svojho domu.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MESTA SO SILNÝM HISTORICKÝM ODKAZOM NÁJDETE V GALÉRII

Najzaujímavejšou časťou architektúry sú veterné veže zvané badgiry. Pripomínajú komíny s&nbsp;otvormi po stranách, ktoré zachytávajú vánok a&nbsp;menia ho na starobylú klimatizáciu. V&nbsp;Jazde by ste podobných veží napočítali desiatky, a&nbsp;ak ste boli v&nbsp;starom Dubaji, možno ste ich videli aj tam. Badgir je dômyselný nástroj. Ústi do miestnosti, a&nbsp;keď ste v&nbsp;nej, na vlastnej koži cítite, ako sa v&nbsp;nej vďaka nemu hýbe vzduch. V&nbsp;lete je to doslova záchrana pred horúcim stojacim vzduchom. Druhou typickou črtou starého Jazdu sú dvere ozdobené dvojicou klopadiel. „To vľavo je mužské, to napravo ženské,“ zasvätí ma do ich tajomstiev mladá Iránka Saba, ktorá rada sprevádza turistov. „Mužské je masívnejšie, väčšie, takže vytvára hrubší zvuk, zatiaľ čo ženské je tenšie,“ ukáže. „Vďaka tomu v&nbsp;dome vedeli, či prichádza muž alebo žena. Ak to bola ženská návšteva, ženy v&nbsp;dome sa nemuseli ukryť pred mužskými očami a&nbsp;mohli byť bez šatky. Ak prichádzal muž, ženy sa buď zahalili, alebo odišli do svojich miestností,“ ozrejmí tradície starého mesta.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Steny domov nemajú okná, pretože tie by lákali cudzích, aby do nich nazerali a&nbsp;videli to, čo by vidieť nemali. Život sa odohrával za dverami a&nbsp;múrmi, kde mali domáci svoje nádvoria, miestnosti, kde hodovali, sedeli, popíjali čaj alebo sa zhovárali. Nikto cudzí ich nevidel bez toho, aby bol pozvaný. Labyrint pokračuje hlbšie a&nbsp;hlbšie a&nbsp;do reálií sa primiešavajú malé mešity s&nbsp;neveľkým minaretom alebo občasné kupoly svätýň, ktoré cez deň zívajú prázdnotou. Po čase si uvedomíte, že staré mesto je akési neobyčajne prázdne. Nie sú tam takmer žiadne obchody, čajovne, iba kde-tu si všimnete hotel, ktorý vznikol prerobením tradičného domu, a&nbsp;tak sa cez deň labyrint vyprázdni a&nbsp;naozaj ste takmer sami. Len sem-tam tadiaľ prefrčí motorka alebo sa z&nbsp;ničoho nič vynoria deti, ktoré vás prišli pozdraviť. Je to krásny pokojný svet, aký v&nbsp;Iráne nemá páru.

Srdce starého Jazdu ukrývajú hlinené uličky a&nbsp;tie sú príjemným spestrením potuliek. Z&nbsp;ničoho nič sa ulice roztvoria do neveľkého námestia, a&nbsp;tak viete, že ste na mieste, pretože ste sa ocitli medzi Mauzóleom dvanástich imámov a&nbsp;Alexandrovým väzením. Patria k&nbsp;najznámejším miestam hlineného labyrintu a&nbsp;obe sú svojím názvom jemne bizarné. Mauzóleum dvanástich imámov nikdy nebolo hrobkou a&nbsp;Alexandrovo väzenie nepoznalo väzňov. Iránci radi pomenovávali miesta podľa tradície a&nbsp;ani tu nešlo o&nbsp;výnimku. Schádzam niekoľko schodov do Alexandrovho väzenia a&nbsp;ukryté kamenné nádvorie ústi do niekoľkých menších miestností. Kedysi bol tento priestor medresou, náboženskou školou, ktorú navštevovali najbystrejší chlapci z&nbsp;mesta či blízkeho okolia. Dnes je tam malé múzeum, no vidieť ho stojí za to. Hrobka je väčšinou zatvorená, no keď sa jej ťažké drevené dvere občas otvoria, na vnútornej strane kupoly si všimnete kaligrafické nápisy. Každý predstavuje meno niektorého z&nbsp;dvanástich imámov, a&nbsp;tak prídete na to, že jej meno odkazuje práve na tieto nápisy. Je jednoduchá, no overilo ju niekoľko storočí, a&nbsp;tak tu stojí dodnes a&nbsp;láka pohľady.

Na okraji námestia otvorilo svoje malé obchodíky niekoľko predavačov. Dostanete v&nbsp;nich krásne perzské koberce s&nbsp;nomádskymi aj mestskými motívmi, vybrať si možno z&nbsp;jemnej keramiky, hlinených ornamentálnych doplnkov, no ak vás unavilo slnko, osviežite sa aj skvelou šťavou z&nbsp;granátových jabĺk. Naproti sa nad starým domom dvíha obrovitánsky badgir. Bol jedným z&nbsp;najväčších a&nbsp;najluxusnejších v&nbsp;celom Jazde a&nbsp;dnes patrí butikovému hotelu Fahadan. Aj keď v&nbsp;ňom nebývate, môžete nahliadnuť dnu a&nbsp;užiť si jeho atmosféru na nádvorí s&nbsp;fontánou. Po blúdení v&nbsp;labyrinte je čas oddýchnuť si a&nbsp;toto je dokonalé miesto. Fontána svojou vodou osviežuje vzduch, sem-tam sa ozve škrekot papagája a&nbsp;sediac na drevenom tróne zvanom tacht, ktorý je potiahnutý kobercom, môžete vychutnať čierny čaj s&nbsp;nahrubo nasekaným cukrom alebo kávu s&nbsp;vôňou kardamómu. Hoci ste prišli na chvíľku, budete chcieť ostať dlhšie a&nbsp;oddychovať v&nbsp;zovretí rozprávkového nádvoria.

Najznámejšou stavbou celého Jazdu je okázalá Piatková mešita. Vidno ju z&nbsp;diaľky, tróni na konci hlavnej ulice a&nbsp;svojou históriou sa zakorenila tak hlboko, že patrí k&nbsp;najstarším stavbám mesta. Kedysi mal na jej mieste stáť posvätný chrám ohňa, a&nbsp;tak tam postavili mešitu, aby ukázali, ktoré náboženstvo bude dominantné. Do mešity vedú starobylé drevené dvere. Fascinujú vás obkladačky, malé farbené kamienky naukladané do mozaík, ktorými zaplnili všetky steny, a&nbsp;napokon vás dostane kupola. To už sedíte vyzutí na mäkkom koberci s&nbsp;hlavou v&nbsp;záklone a&nbsp;užívate si detaily perzskej architektúry. Peržania to jednoducho vedeli a&nbsp;ich umenie dodnes fascinuje svet.

Iránsky Jazd je síce konzervatívne mesto, ktorému dominuje islam, no má v&nbsp;sebe unikátne dedičstvo zoroastriánskeho náboženstva. Nemuselo chýbať veľa a&nbsp;bolo by sa stratilo, no pre­čkalo do dnešných dní a&nbsp;aj teraz v&nbsp;meste nájdete mnohých, ktorí dajú prednosť posvätnému ohňu pred mihrábom smerujúcim k&nbsp;Mekke. Vydať sa po stopách zoroastriánov je v&nbsp;Jazde skvelý zážitok. Stopovanie tohto prastarého náboženstva, o&nbsp;ktorom sa tvrdí, že je najstarším monoteistickým náboženstvom sveta, vás zavedie do obyčajnej štvrte, kde stojí navonok nezaujímavá stavba. Až pri bližšom pohľade spozorniete, pretože sa práve pozeráte na Ateškade, dôležitý chrám ohňa. Ukrýva sa za vysokým plotom, aby naň nebolo vidieť z&nbsp;ulice. Tesne pred chrámom je vodná nádrž, v&nbsp;ktorej sa zjaví odlesk fasády chrámu. Krásne privítanie. Výrazným symbolom chrámovej stavby, ako aj celého náboženstva je Faravahar, bytosť pripomínajúca muža s&nbsp;dlhými krídlami zvierajúceho v&nbsp;rukách obruč. Je nositeľom symboliky dobra aj zla, dobrých aj zlých skutkov a&nbsp;všetkého, čo vyjadruje toto tajomné náboženstvo.

Stačí pár schodov a&nbsp;ste dnu. Nebude tam tlačenica, možno pár zvedavých Iráncov či turistov, ale inak ste v&nbsp;chráme takmer sami. Zdobí ho len niekoľko obrazov, medzi ktorými vynikne ten, kde stojí prorok Zaratuštra. Najdôležitejšia a&nbsp;najposvätnejšia časť chrámu sa ukrýva za mohutným sklom. Za ním plápolá posvätný oheň zoroastriánov, ktorý horí nepretržite od roku 470! Samozrejme, nehorí na tomto mieste, pretože súčasný chrám Ateškade je pomerne nová stavba, no od 5. storočia plameň nezhasol. Ukrývali ho v&nbsp;jaskyniach, v&nbsp;horách, prechádzal púšte, zdobil nejeden chrám či svätyňu a&nbsp;vždy, keď sa blížilo nebezpečenstvo, oheň ukryli tam, kde mohol plápolať. Putoval krajinou, až napokon zakotvil v&nbsp;centre Jazdu. Zoroastriáni ho nesmú znečistiť, a&nbsp;tak sa oň starajú špeciálni kňazi s&nbsp;rúškom na tvári a&nbsp;rukavicami na rukách, ktorí doň prikladajú rituálne očistené drevo. Nič nenechávajú na náhodu. Stojíte v&nbsp;chráme, sledujete oheň a&nbsp;uvedomujúc si, čo všetko predstavuje, znenazdajky ucítite zimomriavky z&nbsp;tohto miesta.

Nazrite do vedľajšieho múzea zoroastriánskych tradícií, kde vás zaujmú snehobiele rúcha, a&nbsp;napokon sa vyberte za mesto, kde sa z&nbsp;roviny dvíha dvojica veží. Boli by to obyčajné pahorky, akých by ste v&nbsp;Iráne napočítali tisíce, no tieto si vzali pod krídla zoroastriáni a&nbsp;pretvorili ich na svoje monumentálne pohrebiská. Nesmeli totiž znečistiť ani zem, ani oheň, vodu či vzduch, a&nbsp;tak svojich mŕtvych nespaľovali ani nepochovávali do zeme. Kolobeh zoroastriánskeho života sa končil v&nbsp;podobných vežiach, ktoré dnes nik nenazve inak než veže mlčania. Dole pod vežami sa krčia hlinené ruiny niekdajšieho mestečka mŕtvych, kde žili kňazi a&nbsp;„hrobári“, teda ľudia, s&nbsp;ktorými v&nbsp;meste nikto nechcel mať nič spoločné. Práve oni mŕtve telo vzali hore do kamennej veže. Tam sa oň postarali dravé vtáky a&nbsp;telo rozobrali. Vďaka tomu sa neznečistil žiaden z&nbsp;posvätných elementov náboženstva. Dnes je tam veľavravné ticho. Veže mlčania podčiarkujú svoje meno. Kráčam zaprášenou krajinou na sklonku dňa, aby som vy­šliapal na pahorok s&nbsp;kamennou vežou. Niet tam ani živej duše, a&nbsp;tak akoby sa zapadajúce slnko len pre mňa skláňalo k&nbsp;obzoru nad mestom, z&nbsp;ktorého vytŕčajú kupoly a&nbsp;minarety. Má to svoje čaro – byť na tomto mieste a&nbsp;dozvedieť sa viac o&nbsp;náboženstve, ktoré sa takmer stratilo. Jazd ponúka veľa prekvapení!

K&nbsp;najpríjemnejším miestam iránskeho Jazdu patrí neveľké, no unikátne Námestie Amira Čakmaka. Z&nbsp;jednej strany ho lemuje križovatka, za ktorou sa začína bazárová štvrť mesta, a&nbsp;na druhej strane sa dvíha ikonická stavba pripomínajúca mešitu. Má pozoruhodné telo, dva minarety, a&nbsp;tak človeka láka, aby jej vtisol nálepku svätostánku. V&nbsp;skutočnosti ide o&nbsp;takijju, monumentálnu bránu slúžiacu ako kulisa k&nbsp;sviatku Ašúra. Ten sa koná každý rok a&nbsp;v&nbsp;šiítskom prostredí, akým je Irán, je mimoriadne dôležitý. Spomína sa pri ňom na Karbalu, kde v&nbsp;roku 680 prišiel o&nbsp;život imám Husajn, vnuk proroka Mohameda. Jazd býva v&nbsp;centre týchto osláv a&nbsp;na tomto námestí by ste vtedy ten dav spletený z&nbsp;tisícok hláv neporátali.

Námestie Amira Čakmaka však nedýcha len monumentalitou celého priestoru, ide o&nbsp;najživšie miesto celého Jazdu. Ráno je tam prázdno, cez horúcu siestu ste takmer sami. Ako však začne na mesto padať podvečer meniaci sa na šero prechádzajúce do tmy, námestie sa zaplní ľuďmi. V&nbsp;jeho rohu sa nachádza cukráreň Hajj Kalifa, kde už desiatky rokov predávajú tradičné lokálne sladkosti. Pripomínajú baklavu. Majú príchuť kokosového orecha, vlašských orechov, pistácií, šafranu aj ružovej vody a&nbsp;každý, kto do Jazdu príde, sa tam zastaví na nákup darčekov domov. Dajú vám ochutnať a&nbsp;potom je už len na vás, či si kúpite kilo alebo viac tých najlepších a&nbsp;naj­čerstvejších cukroviniek. 

Oproti cukrárničke nájdete bazárové obchodíky so šatkami, s&nbsp;textilom, topánkami či s&nbsp;ďalšími sladkosťami. V&nbsp;tomto meste naozaj neschudnete. Zaujímavým miestom na námestí je Múzeum vody, ktoré symbolizujú krásne veterné veže. Jazd, ležiaci na okraji púšte, mohol byť mestom, kde by problém s&nbsp;vodou rozhodoval o&nbsp;živote a&nbsp;smrti, ale Peržania nenechali nič na náhodu. V&nbsp;múzeu sa dozviete, ako pred stovkami rokov vybudovali podzemné kanály zvané kanáty, ktoré privádzajú vodu zďaleka a&nbsp;napájajú ňou dôležité oblasti mesta. Hoci je v&nbsp;ňom púštna klíma, záhrady v&nbsp;bohatých domoch Jazdu hrajú zeleňou.

Na námestí sa objavilo niekoľko stoličiek, stolov a&nbsp;popíja sa tam čierny čaj. Kto by nechcel sedieť za stolom, môže obsadiť lavičku alebo si sadnúť na trávnik a&nbsp;do pár minút sa objaví niekto, kto nalieva čaj z&nbsp;obrovskej termosky. Mnohí si pochutnávajú na zmrzline alebo ochutnávajú sladkosti nakúpené v&nbsp;okolí námestia. Obľúbený je aj melón a&nbsp;kde-tu si všimnete rodinku sediacu na zemi, ktorá ho vychutnáva. Akoby si na námestie všetci prišli užiť krásne chvíle s&nbsp;priateľmi, rodinou či s&nbsp;deťmi. Atmosféra je skutočne podmanivá a&nbsp;nechce sa vám odísť. 

Ak prejdete cez cestu, vojdete pod klenbu a&nbsp;tam sa začína bazár. Perzské bazáre mali na Hodvábnej ceste fantastickú povesť, a&nbsp;tak vás ich vábenie zláka aj dnes. Tu pod klenbami nájdete všetko potrebné pre domácnosť, ale aj oblečenie, zopár obchodíkov so zlatom, ovocie či zeleninu. Môžete sa tam túlať tak dlho, ako len budete chcieť, pretože jedna cestička sa pretína s&nbsp;druhou a&nbsp;tá sa odrazu ocitne v&nbsp;tretej. Nielen starý Jazd je podmanivý labyrint posiaty orientálnymi zákutiami. Aj v&nbsp;okolí bazárových štvrtí natrafíte na staré domy, ktoré dýchajú príbehmi bohatých obchodníkov.

Presne taký je hotel Malek-o&nbsp;Tojjar. Zvonka nenápadný, že by vám takmer nenapadlo vojsť za obyčajné drevené dvere. Za nimi je chodba vedúca k&nbsp;ukrytému nádvoriu, kde nájdete oázu pokoja. Z&nbsp;nádvoria sa vchádza do izieb, ktoré zdobia sklíčka farebnej mozaiky. Svoj malý kúsok raja si ukradnete aj na tachte, kde si môžete ľahnúť a&nbsp;opájať sa predstavami o&nbsp;tom, čo všetko sa tam dialo pred stáročiami. Pokojne sa v hoteli aj ubytujte, no keby aj nie, zájdite si tam aspoň na čaj alebo na večeru. Iránske kebaby budete spomínať aj doma a&nbsp;lepší čaj podfarbený škoricou na Hodvábnej ceste nenájdete! Jazd je nielen labyrint príbehov, ale aj labyrint nádherných spomienok.

Zoznámte sa s fascinujúcim iránskym mestom Jazd, ktorého dejiny tvorili okolité púšte

Výber pre vás

Zoznámte sa s fascinujúcim iránskym mestom Jazd, ktorého dejiny tvorili okolité púšte

Súvisiace články

V zakázanom svete: V oblasti Iraku, kde vládol Islamský štát, nájdete netušené poklady

Exotika na dosah: Maroko ponúka nefalšovaný arabský svet s návratom v čase

Poslední rikšiari z Kalkaty: V Západnom Bengálsku končí jedna tradícia

Výber pre vás