Hovorí sa, že v Maroku nemusí cudzinec nič hľadať, lebo všetko si nájde jeho. Či už v podobe útrap na ťavom chrbte a nezabudnuteľnej noci na Sahare, pekelných horúčav i chladného horského zážitku, alebo divokých trhovísk a fascinujúcich orientálnych pamiatok.
Pamätám si ten okamih, akoby to bolo včera. Stál som na vrchole opičej skaly v Gibraltári, pozeral som cez úzky prieliv a premýšľal o tom, aké je to na druhej, africkej strane. Vtedy sa v mojej hlave začal rodiť plán, ktorý som onedlho premenil na realitu. Kultúrny šok zažívam hneď po opustení letiskovej haly cestou do centra mesta. Je to môj prvý kontakt s arabským svetom a touto kultúrou. Všetko je celkom nové. Každá tvár, každá vôňa, každý zvuk, aj keď rachot motora starého auta je všade rovnaký. Šofér nám zastavuje pred veľkou bránou, ktorá je nielen vstupom do centra mesta Fez, ale aj k novým zážitkom.
- Maroko
Krajina s dlhým názvom Marocké kráľovstvo sa nachádza na severe Afriky. Jej pobrežie leží na okraji Atlantického oceánu, na severe prechádza cez Gibraltársky prieliv do Stredozemného mora. Na území Maroka s rozlohou 446 550 štvorcových kilometrov žije približne 32 miliónov obyvateľov, v miestnej populácii prevažujú najmä Arabi a Berberi. Hlavné mesto je Rabat, najväčšie Casablanca. Platí sa marockým dirhamom, úradný jazyk je arabčina. Významný článok miestneho hospodárstva tvorí poľnohospodárstvo, živí sa ním takmer polovica ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Blahodarná „whisky“
Európan sa ulakomí na tradičnú marockú „whisky“ veľmi rýchlo. Miestni takto šikovne nazývajú horúci čaj s veľkým množstvom čerstvej mäty a s cukrom. Počas rozpáleného letného dňa to na prvý pohľad môže vyzerať zvláštne, rýchlo sme si však túto chuť zamilovali. Je to ideálny a rýchly prísun energie. S batohom na chrbte a pri 40-stupňovej teplote tento nápoj potrebujem niekoľkokrát za deň. Okrem načerpania síl tak pri pohári tohto blahodarného nápoja neraz zažívame aj priateľské rozhovory s domácimi obyvateľmi, vyzvedajúcimi, odkiaľ prichádzame. Aj v takýchto príjemných konverzáciách je pre mňa čaro cestovania. Vysoké teploty sužujú Maroko počas celého dlhého leta, horúci vietor vanúci zo Sahary dokáže ortuť na stupnici vytlačiť ešte vyššie. Preto je celkom normálne uprostred dňa si len tak ľahnúť do tieňa a dať si krátky šlofík.
ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z TURISTICKY OBĽÚBENEJ SEVEROAFRICKEJ KRAJINY NÁJDETE V GALÉRIIVoňavé lákadlá
V takýchto podmienkach je zaručeným obnoviteľom síl na marockom tanieri cícerová polievka so zeleninou zvaná harira. Večer, keď slnko konečne zalezie za horizont a teploty sa aspoň ako-tak začnú tváriť priateľskejšie, padne vhod aj nejaké iné jedlo. Tradičným marockým gastronomickým dobrodružstvom, pripravovaným rovnakým spôsobom po dlhé roky, je tažín. Pozerám po stoloch domácich, ktorí ho musia priam zbožňovať, veď je takmer všade. Idem do toho teda aj ja a po chvíli konštatujem, že to bol dobrý nápad. Tažín má rôzne podoby a je typický pre celý sever Afriky plus Blízky východ. Jedlo zo zeleniny, občas aj s kúskami mäsa, ktoré sa podáva v tradičnej špicatej hlinenej nádobe, je pre Maročanov niečo ako halušky pre Slovákov. Lákadlom sú aj stánky, kde odšťavujú čerstvé a sladké pomaranče. Tu však treba dať pozor na to, aby bola šťava skutočne čerstvo pretlačená a nie vytiahnutá z chladiaceho boxu. Takto je totiž často zriedená kontaminovanou vodou a to je predpoklad, že pocítite žalúdočné problémy.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
