Dá sa z&nbsp;nich vyčítať, čím prechádzali, v&nbsp;akom prostredí žili a&nbsp;čo ich obklopovalo. Afrika je destinácia, ktorá ponúka naozaj pestrú galériu aj v&nbsp;tých najzapadnutejších kútoch púští a&nbsp;nehostinných krajín.

Národný park Matobo bol vďaka svojim pokladom zapísaný do zoznamu UNESCO v&nbsp;roku 2003 a&nbsp;je len zlomkom rozľahlého územia s&nbsp;rovnomenným názvom, ktoré pokrýva 44&nbsp;500 hektárov náhornej plošiny. Legendárna krajina pohoria Matobo ponúka neočakávaný pohľad na pôvodné kultúry, utajené divy a&nbsp;neutíchajúcu krásu. Nájdete tu obrovské žulové solitérne kupoly zvané „whaleback“, vystupujúce z&nbsp;okolitej krajiny a&nbsp;pripomínajúce chrbty veľrýb na morskej hladine, ledabolo pováľané balvany, lesnaté údolia, ale aj hlboké rokliny… Terajší ráz krajiny juhovýchodne od Bulawaya sa formoval niekoľko miliónov rokov z&nbsp;pôvodných rozľahlých plání. Jeden by povedal, že príroda sa tu vyšantila a&nbsp;veselo vykonštruovala dramatickú krajinu, takú ojedinelú v&nbsp;Južnej Afrike.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z NEHOSTINNEJ, ALE  FASCINUJÚCEJ KRAJINY NÁJDETE V GALÉRII

Matobo je skomolenina slova z&nbsp;vendčiny „matombo“, čo znamená kamene. Pohorie pomenovali predkovia Kalangov a&nbsp;Vendov, ktorí sú pôvodnými domorodcami tejto krajiny. V&nbsp;reči Kalangov znamená hory, kopce, pohoria. Mnoho jednotlivých kopcov má názov podľa niektorej legendy alebo tradície. Či už meno dal zuluský kráľ Mzilikazi, alebo stará legenda o&nbsp;pôvodných obyvateľoch. Niektoré zdroje tvrdia, že pohorie Matobo si právom zaslúžilo meno, ktoré v&nbsp;preklade znamená holá hlava. Vydávame sa do hlbín pohoria, prechádzame krížom-krážom po prázdnych rozbitých cestách medzi „holými hlavami“ a&nbsp;„veľrybími chrbtami“. Zhora na nás pozerá matka s&nbsp;dieťaťom, skôr deťmi. Balansujúce kamene v&nbsp;tvare ženy, nesúcej na chrbte dieťa uviazané v&nbsp;šatke, sa stali symbolom najstaršieho parku v&nbsp;Zimbabwe. Už začiatkom 20. storočia bola časť rozľahlého pohoria uznaná ako národný park. Vplyv klímy a&nbsp;erózie vymodeloval zo žulových kopjí fantastické tvary.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Túlame sa parkom, uvoľnení a&nbsp;bez myšlienok na európsky stres, oddávame sa africkému pokoju a&nbsp;kúzlu, popúšťame uzdu fantázii. Pred nami sa zrazu objavuje slon, ťava, hrad, svietnik alebo hríby. Záleží na fantázii každého z&nbsp;nás. U&nbsp;Grahama a&nbsp;Bianky, našich spolucestovateľov, je fantázia značne popustená, celkom nás bavia tým, čo ich ranný džoint a&nbsp;africká krv vymyslia. Graham je vnuk známeho experta na dávnu históriu a&nbsp;skalné kresby v&nbsp;celej oblasti bývalej Rodézie (Zimbabwe, Zambia a&nbsp;Malawi).

Dlhujem vysvetlenie slova „kopje“. Kopje v&nbsp;afrikánčine, reči Juhoafričanov, znamená detská hlava. Týmto výrazom nazývajú balansujúce kamene, ktoré naozaj v&nbsp;množstve prípadov pripomínajú malú hlavu. Matobo je skutočnou hračkou prírody. Pred mnohými tisíckami rokov sa roztavená hornina tlačila na povrch, kde chladla, tvorila kopce a&nbsp;vrcholy. Zdola sa však neustále tlačila ďalšia roztavená hornina, ktorá vnútri postupne chladla. Tým sa tvorili vrstvy. Mäkké vrstvy sa neskôr odlupovali vplyvom počasia, akoby sa lúpala cibuľa, až zostali len tvrdé žulové balvany a&nbsp;formácie, ktoré vidíme teraz.

Vysoké skalnaté kopce zadržiavajú dažďové mraky, čo má pre oblasť pozitívny prínos, je tu väčšie množstvo zrážok ako v&nbsp;okolí. Vďaka tunajšej mikroklíme je krajina rozmanitá s&nbsp;veľmi sviežou a&nbsp;buj­nou vegetáciou. Zaisťuje dostatok potravy a&nbsp;vody pre divú zver. Kedysi dávno tu žilo veľké množstvo zveri. Zvieracia populácia sa niekoľkokrát obnovovala, či už po nájazde pytliakov, alebo vplyvom iných faktorov. Žilo a&nbsp;aj dnes by tu malo žiť nespočetné množstvo antilop vrátane antilopy konskej, dikdikov, impál, paviánov, hadov, ale aj predátorov a&nbsp;mnoho ďalších druhov. Milujeme safari a&nbsp;ešte viac nás baví hľadať zvieratá v&nbsp;nepriepustnom buši alebo v&nbsp;korunách stromov.

Leopardy a&nbsp;nosorožce neprekážajú

Štatistiky hovoria o&nbsp;parku s&nbsp;najväčšou koncentráciou leopardov aj nosorožcov. Sem-tam na nás vykukne z&nbsp;hladkého balvanu antilopka skalná alebo sassa, zahliadneme hlavy žiráf, týčiace sa nad akáciami, cez cestu prebehne stádo impál. Zrazu na pláni spása trávu párik nosorožcov tuponosých. Žijú tu oba druhy – tuponosý aj dvojrohý, len uvidieť dvojrohého je viac o&nbsp;šťastí. Druhy od seba rozoznáte nielen podľa papule, tuponosý má širokú a&nbsp;plochú a&nbsp;dvojrohý tvarovanú do špičky (určuje, čím sa vlastne živí), ale aj podľa stavby tela a&nbsp;veľkosti uší, tuponosý je mohutnejší s&nbsp;dlhými ušami (má lepší sluch a&nbsp;zlý zrak) a&nbsp;dvojrohý má výrazne prepadnutý chrbát a&nbsp;menšie guľatejšie uši. Na safari sa oplatí odlepiť oči od zeme a&nbsp;zahľadieť sa na oblohu, bohatý vtáčí život vynahradí ukrývajúce sa cicavce, ale aj navedie k&nbsp;nejakej pozemnej aktivite. Orol Verreauxov, orliak jasnohlasý a&nbsp;ďalších viac ako 50 druhov krúži nad balansujúcimi kameňmi a&nbsp;hľadá potravu.

Cieľom v&nbsp;Matobo nie je zver, ale poklady, ktoré tu zanechali pôvodní obyvatelia. Jaskyne, previsy a&nbsp;výbežky kedysi dávno slúžili Sanom, Khoikhoiom a&nbsp;neskôr aj kmeňom etnika Bantuom. Tí žili v&nbsp;súlade s&nbsp;prírodou vo veľmi úrodnej oblasti. Nielen pre Sanov, ale aj pre bantuské kmene má Matobo spirituálny význam a&nbsp;silu, dodnes sú niektoré miesta veľmi uctievané a&nbsp;rešpektované. Ceremónia a&nbsp;spirituálne stretnutia sa tam stále odohrávajú. Okrem Zimbabwe sa nachádzajú stovky, tisíce miest, kde sa Sanovia zdržiavali a&nbsp;zanechali po sebe správy. Najväčšia koncentrácia zanechaného posolstva je práve v&nbsp;tejto oblasti a&nbsp;rozpráva o&nbsp;živote spred 13-tisíc rokov. 

Rozmanitá a&nbsp;bohatá krajina, skaly a&nbsp;skalky tvoria ideálne zázemie na ich nenáročný život lovcov zberačov. Maľby sa nachádzajú na veľmi rozličných miestach a&nbsp;v&nbsp;rôznych lokalitách, čo je samozrejmé, lebo sa sťahovali za potravou. Ale podľa čoho si miesta vyberali? Takmer každá jaskyňa alebo previs sa nachádza v&nbsp;inom prostredí. Raz je to najvyššie miesto veľrybieho chrbta s&nbsp;nádherným výhľadom na okolie, inokedy zase zapadnutá trhlina v&nbsp;skalisku, ale aj hlboká roklina, odkiaľ nikam nevidieť. Tak čo ovplyvňovalo Sanov vo výbere dočasného zázemia? Samozrejme, je ťažké dnes odhadovať, ako krajina vyzerala pred tisíckami rokov, za dlhý čas prešla mnohými premenami. Čo sa dnes nachádza na vysokej skale, mohlo byť kedysi na plošine.

Na prezretie všetkých krováckych galérií by nám nestačilo pár dní, a&nbsp;tak viac času trávime v&nbsp;tých v&nbsp;našom okolí. Najznámejšou jaskyňou je Pomongwe, kde je k&nbsp;dispozícii aj malé múzeum. Tam vedú naše kroky. Je najlepšie prístupná pre návštevníkov, ale, bohužiaľ, je aj v&nbsp;najhoršom stave. V&nbsp;60. rokoch 20. storočia sa maľby snažili ošetriť a&nbsp;na konzerváciu použili olej. Nebola to vhodná voľba. Okrem toho sú cez cenné maľby rôzne nápisy a&nbsp;podpisy napríklad nejakého majstra Stevena, ktorý chcel oznámiť svetu, že videl kresby. 

Pomalému miznutiu malieb a&nbsp;rytín pomáha aj erózia, postupné olupovanie vrstiev kameňa i veľmi agresívne výkaly verného a&nbsp;populačne rozrasteného obyvateľa skalísk – damana juhoafrického. Tak mi napadá, vedeli ste, že daman je pravdepodobne najbližší príbuzný slona? Že nie a&nbsp;že vás to prekvapilo? Aj mňa. Štruktúra zubov a&nbsp;kostí aj posadenie genitálií tomu napovedajú. Maľby sú neuveriteľným bohatstvom, cez ktoré môžeme nakuknúť do života dávnych civilizácií. Škoda, že je medzi nami stále veľa tých, ktorí také dedičstvo nerešpektujú a&nbsp;svojimi odkazmi a&nbsp;podpismi sa nadobro negatívne začlenili do skupiny skalných umelcov.

Mapu máme naštudovanú a&nbsp;vyrážame v&nbsp;ústrety väčším galériám. Nswatugi, White Rhino Shelter, Gulubahwe, Bambata (Bamata), Weno, Silozvane, Nanke sú názvami jaskýň a&nbsp;previsov. Aj tieto si ponechali pôvodné mená. K&nbsp;jednej z&nbsp;nich ideme malebnou krajinou posiatou dedinkami s&nbsp;krásne dekorovanými domčekmi. Parkujeme uprostred skaly a&nbsp;vydávame sa kroviskom po úzkej ceste nahor, škriabeme sa po oblej žule uhladenej vetrom a&nbsp;dažďom, ale za tú námahu to stojí. Zadýchaní lezieme do jednej z&nbsp;najkrajších jaskýň, ktorá sa z&nbsp;vysokého veľrybieho chrbta škerí na okolie posiate malebnými dedinkami. Ponúka sa nám nádherný výhľad do okolia, odkiaľ možno vidieť, ako krajina pohoria Matobo vyzerá. V&nbsp;ďalekých končinách z&nbsp;ráznej krajiny vykukujú balansujúce kamene, kopje a&nbsp;už spomínané veľrybie chrbty. Silozwane je jedna z&nbsp;najlepšie položených jaskýň s&nbsp;výrečnou galériou kresieb.

Vstupujeme do jaskyne, pohľad padá na veľké, asi jeden a&nbsp;pol metra vysoké mužské postavy obklopujúce žirafu. Okolo je rušno. Žirafy, antilopy, mnoho mužov, lovci vyrábajúci šípy, ženy pripravujúce jedlo a&nbsp;blízko deti rôznych veľkostí. Všímame si, že hlavy zvierat väčšinou pozerajú na rovnakú stranu, neskôr sa dozvedáme, že pohľad zvierat udával smer, kde sa nachádza voda. Na pravej strane nás zaujmú tri plaziace sa čudné hady so srnčou hlavou, nesúce na chrbte zver aj osoby. Skúmame stenu podrobnejšie, kresby sú niekoľkokrát prekreslené, ale nachádzame lietajúce mravce, vtáky, ba i ryby. Tunajší život musel byť skutočne veľmi bohatý. Kresby sú väčšinou okrové alebo biele, niekedy aj čierne, Sanovia používali oker, mäkký kameň, prípadne minerál alebo uhlík z&nbsp;ohňa. Hadov bude v&nbsp;okolí veľa, ale prečo sa práve tie dostali na steny?

Hada nachádzame aj v&nbsp;ďalšej jaskyni Gulubahwe, ktorá je skrytá za hustým bušom. Tentoraz tu dominuje obrovský masívny pytón (boa) so zvlneným telom. Na sebe opäť nesie množstvo postáv, šakaly a&nbsp;paviány. Domnievame sa, že had bol pre Sanov určitým vtelením boha, ktorý bol nositeľom života. Okolo hada je mnoho ďalších kresieb, veľké postavy so širokými plecami a&nbsp;s&nbsp;malinkou hlavou napodobňujúcou zlého boha. Pár z&nbsp;nich má iba jednu nohu. Kresby sú v&nbsp;inom duchu, niektoré jaskyne prezentujú skôr spirituálne scény z&nbsp;bežného života. Sedíme, prezeráme maľby a&nbsp;snažíme sa predstaviť si, ako naozaj krajina vyzerala kedysi dávno, koľko zveri tadiaľ migrovalo a&nbsp;ako miestni obyvatelia harmonicky žili s&nbsp;okolím.

Zimbabwe: Po stopách dávnych civilizácií a odkazov z ich skalných kresieb

Výber pre vás

Zimbabwe: Po stopách dávnych civilizácií a odkazov z ich skalných kresieb

Súvisiace články

Najmenej navštevovaná krajina sveta je rajom, ktorý ponúka až neuveriteľné paradoxy

Exotika na dosah: Maroko ponúka nefalšovaný arabský svet s návratom v čase

Na juhu Afriky, kde ženy nepoznajú mydlo a na vlasy si dávajú blato a hovädzí tuk

Výber pre vás