Jaroslav Slašťan

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1429 z listiny, v ktorej sa píše, že ju dal zadlžený kráľ Žigmund Luxemburský mestu Kremnica do zálohy za „istú sumu peňazí“. Hovorí sa tu o nej ako o „dedine Slovákov“ – Windischdorf alias Villa Sclavorum. Spolu s okolitými obcami patrila kráľovskej komore. História obce Horná Ves však siaha oveľa hlbšie do minulosti, o čom svedčí aj nález dvoch bronzových mečov z mladšej doby bronzovej, ktorý je datovaný do obdobia 10. až 9. storočia pred naším letopočtom. Najstarší údaj o počte obyvateľov je z roku 1450, keď tu žilo 160 obyvateľov, z toho bolo 50 baníkov. V rokoch 1841 – 1931 sa razila popod obec Hlavná dedičná štôlňa, ktorá má dĺžku 15 821 metrov a slúži na odvodnenie banských diel v okolí Kremnice. V období úpadku baníctva sa obyvateľstvo muselo preorientovať na prácu v lesoch, remeslá, povozníctvo alebo odchádzalo na sezónne práce do zahraničia.

Banskobystrický kraj, okres Žiar nad Hronom, orografický celok Kremnické vrchy
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: rok 1429
&nbsp;
Počet obyvateľov: 676, z toho 336 mužov a 340 žien
&nbsp;
Obyvatelia nad 60 rokov: 117
&nbsp;
Obyvatelia do 18 rokov:&nbsp;108
&nbsp;
Vývoj nezamestnanosti v okrese (vždy ku koncu roka):
<ul>
<li>2013 – 14,61 %</li>
<li>2014 – 13,34 %</li>
<li>2015 – 10,86 %</li>
<li>2016 – 8,6 %</li>
<li>2017 – 5,66 %</li>
<li>2018 – 4,24 %</li>
<li>2019 – 4,58 %</li>
<li>2020 (september) – 6,34 %</li>
</ul>

Horná Ves

Obec Horná Ves počas svojej dlhej histórie niekoľkokrát patrila pod mesto Kremnica. Do roku 1957 bola osadou Kremnice. Po roku 1957 sa osamostatnila pod názvom Horná Ves pri Kremnici. Od roku 1980 sa Horná Ves opätovne stala administratívnou súčasťou Kremnice. Po roku 1985 sa na jej zastavanom území začala realizovať vysokopodlažná sídlisková bytová výstavba, ktorou sa zmenila historická urbanistická i&nbsp;sociálna štruktúra obce. Po roku 1990, po zmene politických a&nbsp;spoločensko-ekonomických pomerov bola ďalšia plánovaná asanačná prestavba obce zastavená. Z&nbsp;plánovaného rozsiahleho sídliska sa tak dokončil a&nbsp;zobytnil iba menší celok troch osempodlažných sekciových bytových domov so 168 bytmi. Obec Horná Ves bola 1.&nbsp;júla 1997 nariadením vlády odčlenená od mesta Kremnica a&nbsp;začala žiť vlastný život.

„V&nbsp;roku 1997 som odišla na starobný dôchodok a&nbsp;hneď v&nbsp;tom roku prišla za mnou skupina miestnych občanov, členov petičného výboru, s&nbsp;tým, aby som im pomohla zriadiť obecný úrad. Občania si ma zvolili za starostku a&nbsp;začínali sme od nuly, nemali sme peniaze, priestory, písací stroj, kancelársky papier, proste nič. Nemali sme financie na zabezpečenie administratívy a&nbsp;bežného chodu obce ani na moju mzdu. Robila som starostku, ako sa hovorí, za vatikánsku menu, za ďakujem pekne. Pripadala som si ako žobrák.

Nikdy som sa netvárila, že všetko viem. Práveže naopak, povedala som pravdu, že neviem. A&nbsp;vždy sa našli takí dobrí ľudia, ktorí mi poradili. Museli sme zriadiť obecný úrad a&nbsp;zariadiť budovu a&nbsp;kancelárie, zabezpečiť rekonštrukcie a&nbsp;na to všetko treba peniaze, ktoré sme my nemali. Po dvoch týždňoch starostovania som sa rozhodla ísť osobne autobusom do Bratislavy a&nbsp;tam žiadať o&nbsp;finančnú pomoc. Mojou prvou zastávkou bolo ministerstvo vnútra, keďže pod obce patrili pod tento rezort. Odtiaľ ma poslali do Národnej rady SR, že poslanci práve majú zasadnutie, že tam mi pomôžu. Odtiaľ ma navigovali na ministerstvo financií. Tam mi jedna úradníčka povedala, že ak jej v&nbsp;pondelok donesiem rozpočet na posledný štvrťrok, pomôže mi.

Podotýkam, že to bolo v&nbsp;piatok a&nbsp;mala som na to víkend, dva dni. Celý život som robila v&nbsp;školstve, rozpočtové pravidlá a&nbsp;ekonomika mi nehovorili nič. Už cestou domov som rozmýšľala, kto mi pomôže. Jedna obecná poslankyňa bola ekonómka, druhá bola administratívna pracovníčka v&nbsp;neďalekej obci, tak som im večer telefonovala, že sa musíme v&nbsp;sobotu stretnúť a&nbsp;urobiť rozpočet na posledný štvrťrok. Nakoniec nám rozpočet na ministerstve uznali a&nbsp;dostali sme financie,“ hovorí prvá starostka obce po jej odčlenení od Kremnice Valéria Salayová (81).

Na čele obce stála v&nbsp;najťažších rokoch – v&nbsp;začiatkoch obecná pokladnica zívala prázdnotou. A&nbsp;že to neboli ľahké roky, sme pochopili z&nbsp;množstva jej spomienok, ktoré jej na tieto neľahké časy ostali v&nbsp;pamäti. Dnes bývala pani starostka vedie miestny klub dôchodcov Horničan, ktorý je aktívny už trinásť rokov. Za tento čas stihli navštíviť v&nbsp;činohre a&nbsp;operete desiatky predstavení, absolvovali niekoľko trojdňových zájazdov v&nbsp;zahraničí a&nbsp;mnoho jednodňových poznávacích zájazdov po Slovensku. Každoročne sa podieľajú na organizovaní fašiangov, MDŽ, stretnutí s&nbsp;cestovateľmi a&nbsp;so spisovateľmi, s&nbsp;oslávencami i&nbsp;jubilujúcimi občanmi obce. Zdravotnícku osvetu členom klubu zabezpečujú MUDr. Helga Niklesová a&nbsp;MUDr. Košťanová.

Pokračovanie na ďalšej strane...

V&nbsp;roku 2000 obec kompletne plynofikovali. V&nbsp;roku 2002 sa začala budovať kanalizácia a&nbsp;odvodňovací rigol, čím sa celá obec pripojila na čistiareň odpadových vôd. V&nbsp;roku 1999 sa začala rekonštrukcia kultúrneho domu a&nbsp;v&nbsp;tomto istom roku v&nbsp;objekte cintorína vybudovali kolumbárium. Po asanácii časti obce, ktorá pôvodne mala slúžiť na výstavbu ďalšej časti sídliska, sa v&nbsp;týchto miestach v&nbsp;roku 2003 budovali inžinierske siete. Tak obec ponúkla parcely na individuálnu bytovú výstavbu. V&nbsp;roku 2003 založili detský folklórny súbor Lipka,&nbsp;v&nbsp;roku 2007 hudobnú skupinu Vrštek a&nbsp;v&nbsp;roku 2007 klub dôchodcov Horničan.

„Keď som nastúpila po predchádzajúcej pani starostke Salayovej, bol tu poriadok. Bola dobrým hospodárom, doslova som našla plnú peňaženku, obec bola plynofikovaná, napojená na čistiareň odpadových vôd, bol vypracovaný program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, plán odpadového hospodárstva a&nbsp;všetky dokumenty, ktoré obec má mať. Takže skutočne bola obec v&nbsp;poriadku,“ spomína na začiatky starostovania Simona Holicová (55). „Nie sme obec ako každá iná, tým, že máme sídlisko, na ktorom bývajú dve tretiny obyvateľov obce, riešim problémy, ktoré majú v&nbsp;mestách. Napríklad parkovacie miesta alebo kultúrnu a športovú realizáciu.“

Hoci na vidieku zostávajú prevažne starší ľudia, sú obce, v&nbsp;ktorých je vekový priemer obyvateľstva pod celoslovenským vekovým priemerom. Patrí medzi ne aj Horná Ves. „Náš priemerný vek je momentálne 39,5 roka. Sme teda pomerne mladá obec. Obyvateľov do osemnásť rokov dnes máme 108. Nemyslím si však, že obce s&nbsp;nízkym vekovým priemerom to majú jednoduchšie. Dnes máme 676 obyvateľov, väčšina sa na sídlisko prisťahovala z&nbsp;mesta. Očakávajú takú vybavenosť a&nbsp;služby ako v&nbsp;meste, čo nie je v&nbsp;dedinských podmienkach jednoduché dosiahnuť,“ vysvetľuje starostka.

„Počas celého roka máme v&nbsp;obci množstvo podujatí od tých tradičných, ako je MDD, veľké fašiangovanie obcou, Mikuláš či koncoročná obecná zabíjačka, až po jedinečné, ako je tekvičkový večer, turnaj v&nbsp;Človeče, nehnevaj sa či turnaj v&nbsp;mariáši, ktorý usporadúva Vladko Širáň už dve desaťročia. Funguje tu posilňovňa a&nbsp;knižnica, v&nbsp;ktorej je takmer osemtisíc knižných titulov. V&nbsp;tomto roku sa v&nbsp;obci uskutočnila už po desiaty raz tradičná rozlúčka s&nbsp;letom pod názvom Hornoveské leto alebo koniec prázdnin.“

Obec vždy žila bohatým kultúrnym a&nbsp;športovým životom. V&nbsp;roku 1914 tu založili dobrovoľný hasičský zbor, o&nbsp;päť rokov neskôr potravinové družstvo a&nbsp;v&nbsp;roku 1921 ochotnícke divadlo. Najväčší úspech v&nbsp;športovej oblasti dosiahol rodák Ľubomír Majer, ktorý v&nbsp;auguste 1972 v&nbsp;Oklahome získal titul majstra sveta v&nbsp;parašutizme. Najobľúbenejším športom v&nbsp;obci je futbal. V&nbsp;roku 1939 vznikol futbalový ŠK Horná Ves, v&nbsp;roku 1948 už pod názvom ČSM Horná Ves vyhrali futbalisti krátkodobú okresnú súťaž. V&nbsp;roku 1957 hrávali pod názvom Sokol Horná Ves a&nbsp;od roku 1968 obec reprezentuje Inter Horná Ves.

Futbalová komunita je tu veľmi silná a&nbsp;sympatická, aj preto obec každoročne finančne podporuje futbal zo svojho rozpočtu. „Na futbalistov sa môžeme stopercentne spoľahnúť. Pomáhajú nám, keď treba, napríklad s&nbsp;úpravou terénu, počas povodní či rôznych obecných podujatí. V&nbsp;týchto dňoch si sami robia oplotenie, nečakajú, že im niečo padne do lona, ale snažia sa aj sami. S&nbsp;našimi futbalistami som veľmi spokojná a&nbsp;chcela by som ich snahu vyzdvihnúť,“ neskrýva nadšenie starostka.

Druhým najobľúbenejším športom v obci je cyklistika. Nájdete tu mnoho nadšencov a ich počet neustále rastie. Jedným z nich je Ivan Belička (60), ktorý žije v obci od roku 1992, keď dostal do užívania podnikový byt od svojho vtedajšieho zamestnávateľa. Začiatky jeho športových aktivít siahajú do roku 1984, v tom čase začal hrávať futbal v klube Inter Horná Ves. Ten hrával aktívne dve desaťročia, po jeho ukončení sa začal venovať cyklistike a v zime lyžovaniu. V duchu starého olympijského hesla „nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“ sa v súčasnosti aktívne zúčastňuje na cyklomaratónoch a bežeckých maratónoch po celom Slovensku, ale štartoval už aj v Rakúsku, Taliansku, Nemecku a dvakrát v Rusku.

„Pre mňa je úspechom prísť zdravý a s dobrým pocitom. Najviac ma bavia horské cyklomaratóny, ich náročnosť je rôzna, na Kysuciach som sa zúčastnil na maratóne, ktorý mal dĺžku 53 kilometrov a 1 900 nastúpaných metrov, tam je to masaker, ak sa človek nepripraví. Na maratóny sa pripravujem počas celého roka, v týždni si dávam kratší tréning trvajúci hodinu a pol, cez víkend sa ich snažím predĺžiť na tri až tri a pol hodiny. V roku 2013 sme s kamarátom Branislavom Procnerom začali organizovať preteky s názvom Hornoveský cyklopretek, začali sme na Deň otcov, úplne skromne s malým okruhom a niekoľkými pretekármi. S každým rokom sme sa preteky snažili zlepšiť a v tomto roku sme mali už ôsmy ročník a na štarte sme privítali 130 cyklistov. A to aj vďaka sponzorom, ktorí nám každoročne pomáhajú. Verím, že sa nám kvalitu darí zlepšovať a účastníci sú s organizáciou a traťami spokojní.“

Stáročia čakali miestni obyvatelia na svoj kostol, viac ako štyristo rokov patrili pod kremnickú farnosť, boli jej filiálkou. „Niektorí obyvatelia chodievali do kremnických kostolov, menšia časť navštevovala kostol v&nbsp;susednej Dolnej Vsi. V&nbsp;roku 2007, desať rokov po odčlenení od Kremnice, sa začal pripravovať územný plán obce. Zo strany veriacich vznikla iniciatíva, že by sa doň mala zahrnúť aj výstavba kostola. Boli široko-ďaleko poslednou dedinou, ktorá nemala kostol,“ hovorí súčasný správca farnosti Zdeněk Jozef Zoltánfi (54). V&nbsp;predchádzajúcich rokoch pôsobil vo Zvolene, v&nbsp;Partizánskom, v&nbsp;Detve a&nbsp;v&nbsp;roku 2012 prišiel do novozaloženej farnosti Horná Ves.

„Vtedajší kremnický farár Martin Dado sa spolu so starostkou zúčastnil na stretnutí s&nbsp;banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom, na ktorom ho poprosili o&nbsp;podporu tejto myšlienky. Biskup reagoval s&nbsp;nadšením a&nbsp;zároveň udelil súhlas na slúženie svätých omší v&nbsp;kultúrnom dome až do času, kým sa nepostaví kostol.“ Nasledovali prípravné práce, pričom najskôr museli získať vhodný pozemok. Pozemok cirkev kúpila od obce a&nbsp;samotnú stavbu kostola financoval biskupský úrad.

„Nový kostol mal byť pôvodne zasvätený Najsvätejšej Trojici, po blahorečení Jána Pavla II. však otec biskup Baláž navrhol, aby ho zasvätili práve tomuto pápežovi. Keďže však ešte neprebehlo svätorečenie, museli od Ríma žiadať špeciálne povolenie, pretože kostoly sa zasväcujú len svätým, nie blahoslaveným. Špeciálny dekrét z&nbsp;Ríma udelil takúto výnimku, a&nbsp;tak náš kostol ako prvý na Slovensku niesol titul blahoslaveného Jána Pavla II. Po neskoršom svätorečení sa titul kostola, ako aj názov farnosti upravili, nešlo však o&nbsp;zmenu, ale len o&nbsp;aktualizáciu,“ vysvetľuje miestny kňaz.

Kostol začali stavať v&nbsp;auguste. Už o&nbsp;necelých jedenásť mesiacov ho posvätil biskup Baláž a&nbsp;konala sa v&nbsp;ňom prvá svätá omša. V&nbsp;nedeľu 17. júla 2011 banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž konsekroval novopostavený Farský kostol blahoslaveného Jána Pavla II. v&nbsp;Hornej Vsi a&nbsp;za účasti sláviaceho spoločenstva požehnal aj budovu nového farského úradu.

<h3>Ingrid Širáňová (48)</h3>
&nbsp;
Moji rodičia pochádzajú z&nbsp;Hornej Vsi, ale keď som mala tri roky, odsťahovali sme sa do okresného mesta Žiar nad Hronom. Keďže som tu mala starých rodičov z&nbsp;otcovej i&nbsp;maminej strany, trávila som tu v&nbsp;detstve prázdniny. Našla som tu aj lásku, šťastne som sa zamilovala, a&nbsp;keď som mala osemnásť rokov, vydala som sa sem. Napriek tomu, že žijeme na sídlisku, sme jedna veľká komunita, poznáme sa navzájom, väčšina ľudí žijúcich v&nbsp;panelákoch sú pôvodní obyvatelia obce alebo tu mali predkov. Je tu pekná príroda, mnoho možností na výlety, hubárčenie a&nbsp;turistiku. Synovia doteraz hrávajú futbal a&nbsp;my celá rodina žijeme futbalom. Chýba nám dlho sľubovaný chodník, ktorý by mal prepojiť našu obec s&nbsp;Kremnicou, a&nbsp;multifunkčné ihrisko.

Vekový priemer obyvateľov HORNEJ VSI nie je ani 40 rokov. Čím obec láka mladých?

Výber pre vás

Vekový priemer obyvateľov HORNEJ VSI nie je ani 40 rokov. Čím obec láka mladých?

Súvisiace články

Rebeliáni: Prečo takáto zvláštna prezývka prischla obyvateľom Zámutova?

Hrad na inzerát: Nedobrovoľným hosťom tu bol aj gróf Móric Beňovský

Spoločnými silami: Nedožery-Brezany vznikli spojením dvoch samostatných obcí

Výber pre vás