Tento týždeň sú to presne tri roky, čo sme návštevou Papradna začali šesť strán Života zapĺňať seriálom Tak si tu žijeme – osudmi, príbehmi, radosťami i starosťami zaujímavých ľudí.

Do štvrtého roku seriálu vstupujeme netypicky – sólo návštevou hradu, ktorý sa sedem storočí týči na skalnom brale nad Starou Ľubovňou. Život na hrade má stále neopakovateľné čaro. Hoci v jeho parádnych komnatách a sieňach už nežijú ľudia s modrou krvou, obklopení plebsom z podhradia, desiatkami sluhov, komorníkov, hradnej stráže, život na hrade Ľubovňa dnes nie je menej zaujímavý, než býval za čias, keď toto skvostné, dobre opevnené sídlo bolo v rukách kráľov či slávnych uhorských alebo poľských šľachtických rodov. Je len iný. Dnešné kapitoly histórie hradu píšu nemenej zaujímaví ľudia.

Hrad Ľubovňa

Lokalizácia: Prešovský samosprávny kraj, okres Stará Ľubovňa, región Spiš

 

Vznik: 13. storočie

 

Nadmorská výška: 548 m n. m.

 

Najľahší výstup: od železničnej a autobusovej stanice v Starej Ľubovni

Splnený sen

Do galérie hradných pánov sa zapísali Drugethovci, Horváthovci, Lubomirskovci, Raiszovci, Zamoyskovci. Dnes je hradným pánom s dekrétom riaditeľa Ľubovnianskeho múzea historik PhDr. Dalibor Mikulík (46). Rodák zo Starej Ľubovne vraví, že keby ho bol minul život na hrade, považoval by to od osudu za veľkú krivdu. „Bol som typické sídliskové dieťa, s kamarátmi sme si radi stavali bunkre, lákalo nás všetko tajomné, záhadné. A tým najzáhadnejším, najtajomnejším v našom meste bol hrad. V mestskej knižnici som si požičiaval len knihy s tajuplnými príbehmi z minulosti.

Mojou najobľúbenejšou spisovateľkou bola Marija Jurić Zagorka a jej Gričská čarodejnica a Plamene inkvizície. Fascinovali ma predstavy o tmavých kazematách, celé hodiny sme s kamarátmi vydržali snívať o tom, aké poklady by sme mohli objaviť v podzemí hradu. A keď som sa dozvedel, že v temnici na hrade väznili grófa Mórica Beňovského, neskoršieho kráľa Madagaskaru, láska a obdiv k histórii u mňa vyhrali na celej čiare. Potom prišla éra kvalitných historických filmov, aj to bola pre moju dušu dobrá inšpirácia. Takže história nadobro vstúpila do môjho života,“ vyznal sa Životu novodobý hradný pán.

Dalibor Mikulík si na hrade Ľubovňa plní sen už osemnásty rok. Osem rokov bol jeho kastelánom, desať rokov ho vedie ako riaditeľ Ľubovnianskeho múzea. „Keď som sa stal kastelánom, veľa som toho o spravovaní takého rozsiahleho hradného komplexu nevedel. Kastelán bola neodmysliteľná funkcia na každom hrade, z dnešného pohľadu to bol manažér, ktorý sa majiteľovi hradu zodpovedal za jeho bezproblémový chod. Zo spoločenského hľadiska to bola prestížna funkcia. Kasteláni mali pod palcom aj vojenské posádky hradov, boli pravou rukou majiteľov hradov. Kastelanus dominus bola príjemná práca. Teraz ako riaditeľ musím oveľa viac bojovať s byrokraciou a papierovaním, ale za tie roky som sa s tým naučil žiť,“ hovorí o svojom pôsobení na hrade Ľubovňa Dalibor Mikulík.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Znovuobjavovanie Slovenska

Keď pred desiatimi rokmi prevzal vedenie hradu a Ľubovnianskeho múzea, stanovil si métu zvýšiť ročný počet návštevníkov na stotisíc ľudí. To mu vyšlo, dnes hrad láme rekordy, vlani si jeho expozície a skanzen ľudovej architektúry Šariša a Spiša prišlo pozrieť 214-tisíc platiacich návštevníkov. V predposlednú augustovú sobotu zaparkovalo na parkovisku v polovici hradného kopca viac ako 474 osobných áut a autobusov, na nádvorí hradu zase viac ako 70 detských kočíkov. Riaditeľ múzea sa smeje, že ak to takto bude pokračovať, asi budú musieť postaviť kočikáreň. „Klobúk dole pred Slovákmi, ktorí v tejto koronasezóne zachraňujú turistický ruch. Prišlo obdobie znovuobjavovania Slovenska,“ komentuje Dalibor Mikulík rekordnú návštevnosť hradu.

Aj keď hrad už desiatky rokov nepatrí žiadnemu šľachtickému rodu, jeho riaditeľ i historici stále udržiavajú priateľské kontakty s potomkami Lubomirskovcov, Raiszovcov i Zamoyskovcov. „Práve vďaka stretnutiam s potomkami týchto šľachtických rodov sa nám podarilo objasniť mnoho neznámych faktov z bohatých dejín hradu. A ich veľkorysosť pri poskytovaní informácií či historických dokumentov a predmetov nám umožnila inštaláciu stálych expozícií, ktoré sa detailne venujú životu ich predkov s modrou krvou,“ konštatuje šéf hradu Ľubovňa.

Pridáva, že všetci potomkovia šľachtických rodov, s ktorými sa stretol, sú veľmi príjemní ľudia s veľkou, zdedenou noblesou. Azda najväčšie prekvapenie zažil, keď na hrad prišli dva manželské páry z amerického štátu Ohio a predstavili sa, že sú potomkovia Raiszovcov, ktorí žili na hrade Ľubovňa v 18. storočí. Ich predok Juraj Raisz Ill. Lublovári kúpil hrad v roku 1818, keď si v Bratislavských novinách prečítal inzerát na jeho predaj.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Matt Damon a Ben Affleck

Hollywoodski spolužiaci: Ktoré známe tváre spolu drali lavice?

Populárne články
Odlíšiť chrípku od koronavírusu a iných respiračných ochorení bude tento rok výzva.

Chrípka má vždy čím prekvapiť. Ako jej nedať šancu?

Choreograf a režisér Ján Ďurovčík s manželkou.

Dočkal sa! JÁN ĎUROVČÍK sa tesne pred 50-tkou stal otcom. Aké meno dostal jeho vytúžený syn?

Soňa Skoncová prežíva najkrajšie obdobie svojho života. Je tehotná.

BABYBOOM V TOP STARE! Dve moderátorské hviezdičky sa pochválili tehotenským bruškom

„Ku každému vzorcu treba konkrétne príklady z reálnych životných situácií, na čom stroskotáva aj väčšina mojich študentov,“ hovorí docent Ján Šebo.

Kam s peniazmi v ťažkých časoch? Možno vám napovie Oranžová obálka

Do legendárnej marikovskej postele sa pýtali takmer všetky nevesty v 50. a 60. rokoch minulého storočia.

Noblesa a uvoľnenie: Nevesty sa tešili na svadobnú noc v malej posteli v Besnom

Napriek hendikepu sa CHANG a ENG BUNKEROVCI dokázali v živote presadiť.

Najznámejší siamskí bratia nikdy nemali deti. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia