Peter Ličák

"A dnes sme silným súperom v súťaži o titul dedina roka,"&nbsp;ponorila sa do spomienok pani Anna Biľová.

Niekdajšia podoba Hertníka, ktorú nám živo vykreslila bardejovská rodáčka, nebola v&nbsp;tých rokoch na vidieku výnimočná, nad močovkou na ceste či v&nbsp;potoku sa nikto nepozastavoval, len málokomu to vtedy prekážalo. „Šak je to ľen valal, ňe mesto. Ta jake čudo, že všadzi kopa hnoja?“ dostalo sa odpovede kritikom, ktorí mali inú predstavu o&nbsp;tom, ako by mali dediny na Slovensku vyzerať.

Lokalizácia: Prešovský samosprávny kraj, okres Bardejov, región Šariš
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1351
&nbsp;
Počet obyvateľov: 1 020
&nbsp;
Nadmorská výška: 463 m n. m.

Hertník

A ani sa takým slovám v Hertníku nebolo možné čudovať, gazdovanie odjakživa patrilo k životu Hertníčanov. Hlavným zdrojom obživy tu bolo až do začiatku 20. storočia roľníctvo. Najhoršie sa hertníckym roľníkom vodilo v druhej polovici 16. storočia, stavy sedliakov sa každým rokom zmenšovali, mnoho roľníkov opúšťalo svoje pozemky, odsťahovali sa alebo upadli medzi nemajetných želiarov. Na prelome 19. a 20. storočia mnohí roľníci riešili svoju ťažkú situáciu odchodom do cudziny, najmä do Ameriky. Zo Sekčovského okresu, do ktorého patril aj Hertník, sa na konci 19. storočia vysťahovalo bezmála tritisíc ľudí. Ešte horšie časy prišli do dediny s prvou svetovou vojnou, sprievodným javom vojnového šialenstva bola bezohľadná rekvirácia potravín, koní a dobytka pre potreby armády. Po vojenských odvodoch ostali v dedinách pod Čergovom len starci, invalidi, ženy a ich drobizg. Do uniforiem c. k. armády obliekli aj gazdov z Hertníka, za cisára pána a jeho rodinu, ako vravieval dobrý vojak Švejk, položilo v ďalekom svete životy desať Hertníčanov.

„Na začiatku sedemdesiatych rokov, keď som sa po vydaji prisťahovala do Hertníka, bol môj svokor najväčším gazdom v dedine. Tunajší sedliaci statočne odolávali tlakom štátnej moci a štátostrany na kolektívne hospodárenie viac ako 20 rokov. V obci bol síce začiatkom päťdesiatych rokov založený výbor na založenie jednotného roľníckeho družstva, ale gazdov na kolektívne hospodárenie nedokázali presvedčiť. V roku 1957 tu vznikol štátny majetok, ale bol to taký chabý pokus, hospodáril len na 73 hektároch. Jednotné roľnícke družstvo bolo v Hertníku založené až v časoch tvrdej normalizácie v roku 1973, ale hneď ho pripojili k bartošovskému družstvu. Až keď roľníci prišli o svoje role, kone, statok, začali sa spred domov vytrácať hnojiská. Podoba obce sa začala meniť k lepšiemu, lenže tá zmena bola draho zaplatená stratou dedovizne, polí, lúk, pasienkov, lesov,“ rozhovorila sa vo svojom dome oproti kostolu a kaštieľu Anna Biľová (69). Svätostánok zasvätili svätej Kataríne Alexandrijskej, renesančný kaštieľ v jeho susedstve dal v polovici 16. storočia postaviť barón Šimon Forgáč.

Za radikálnu zmenu nepríťažlivej vizáže dediny patrí vďaka predovšetkým mladým, ktorí si začali podľa svojich predstáv prestavovať domy zdedené po rodičoch či starých rodičoch. Pani Biľová pridáva, že obec mala dosť veľké šťastie aj na starostov a poslancov, v tejto partii nebolo takých, ktorým bolo jedno, ako dedina vyzerá, ako sa v nej žije. Aj jej manžel stál na čele obce, ešte ako predseda miestneho národného výboru na polovičný úväzok. Cez deň pracoval v bardejovskom Agrostave, po večeroch úradoval na národnom výbore, pani Anna pracovala v spotrebnom družstve Jednota v Giraltovciach ako majsterka učňov v odbore kuchár-čašník. „Keď sme v nových časoch skončili s manželom s podnikaním, ja v reštaurácii a obchode, manžel v stavebníctve, začala som sa popri starostlivosti o pol tucta vnúčat venovať aranžovaniu a dekorovaniu. K tomuto koníčku som sa ešte zamlada inšpirovala v kostole počas omší. Keď niektorá žena sediaca predo mnou mala na sebe pekný pletený sveter, začala som počítať očká a riadky, a hneď večer som sa pustila do pletenia. Peňazí nebolo nazvyš, tak som dve dcéry i syna obštrikovala od hlavy po päty,“ hovorí o svojom hobby Anna Biľová. V kostole začala aj s aranžovaním kvetov na cirkevné sviatky, na Veľkú noc, na Vianoce, na Katarínu, na odpust. Keď dcéra Zuzana, ktorá pracuje na obecnom úrade, bola pred dvoma rokmi režisérkou dožinkových slávností, parádny dožinkový veniec samozrejme uvila mama.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Keď pani Biľová prízvukuje, že Hertník mal vždy šťastie na dobrých starostov, platí to aj o terajšej hlave obecnej samosprávy, poľnohospodárskom inžinierovi Jozefovi Semanekovi (59). Hertnícky rodák a veľký lokálpatriot vedie obecný úrad druhé volebné obdobie. Kým prvýkrát prevzal starostovské insígnie, robil agronóma na poľnohospodárskom družstve v susednom Osikove. „Nebol to pre mňa ťažký krok, za dva týždne úradovania som bol, ako sa vraví, v obraze. Nevhupol som do neznámeho prostredia, predtým som bol poslancom obecného zastupiteľstva, ako predseda jeho finančnej komisie som mal prehľad o každom eure investovanom do rozvoja obce, dobrý prehľad som mal aj o tom, čo ľudí najviac trápi, čo im v Hertníku chýba, čo by ich potešilo,“ rozhovoril sa starosta.

Ako nám v ďalšej debate prezradil, pri riešení každého problému, veľkého i malého, používa recept, ktorý sa mu osvedčil aj v práci agronóma. Spolieha sa na zdravý rozum. Špekulovanie a odkladanie riešení problémov situáciu ešte viac zamotajú, skomplikujú. „Cesta vedie tadiaľ, kde ukazuje zdravý gazdovský rozum. Toho sa držím roky a ešte ani raz ma zdravý úsudok nesklamal. Napríklad pri nástupe do funkcie starostu v roku 2014 som si okrem tradičných cieľov týkajúcich sa rozvoja dediny dal aj tak trochu nezvyčajnú úlohu – aby sa Hertníčania, starousadlíci, prišelci, pamätníci i mladí, viac stretávali. Nazdávam sa, že sa mi to aj podarilo. Kým život našej dediny neochromila pandémia, stretávali sme sa na obecnej zakáľačke, s veľkou úctou si pestujeme odvekú tradíciu fašiangov, naše chýrečné fašiangové plesy sa vždy končia až za svitania. Veľkou udalosťou pre celé okolie sú naše kultúrne letá v rekreačnom areáli pri rybníku a chate Koliba, každú nedeľu tam prídu stovky ľudí zabaviť sa pri vystúpení folklórnych súborov. Letá vítame jánskou vatrou, všetci dúfame, že tohto roku ju už budeme môcť zapáliť a tešiť sa pri nej na augustové oslavy 670. výročia najstaršej písomnej zmienky o Hertníku. Viete, prihlásili sme sa do súťaže o titul Dedina roka 2021, dúfam, že budeme patriť do skupiny najvážnejších kandidátov na zisk tohto titulu. Lenže obec, to nie sú len pekné domy, kvety v parkoch, dobré cesty, pokosené trávniky, ale atmosféru vdychujú dedinám hlavne ľudia, to, ako sa jeden k druhému správajú, akí sú susedia, ako si pomáhajú, či sa nehádajú pre hlúposti. A v tom nás len tak ľahko nepredbehnú,“ chváli Hertníčanov prvý muž obce.

Reč s Jozefom Semanekom sa zvrtla aj na prozaickejšiu tému. Aj na návrh nového stavebného zákona, ktorého autorom je podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý. „Je to zákon, ktorý maximálne skomplikuje život občanom. Osem obcí spod Čergova má spoločný stavebný úrad na Obecnom úrade v Raslaviciach, keď stavebníci postupujú v súlade so zákonom sú vybavení rýchlo, bez byrokratických prieťahov. Nechápeme, prečo to, čo funguje dobre, treba meniť. Len preto, aby si niekto dal do výkazu čiarku, že čosi aj robí, že neberie plat zadarmo? Uvidíte, aký z toho ešte bude chaos,“ prognózuje starosta Hertníka. Ako vraví, vláda a parlament sa radšej mali zaoberať byrokraciou, ktorá sprevádza podávanie žiadostí o eurofondy i verejné obstarávanie. „To je hotová džungľa, v ktorej sa podľa našich skúseností nevyznajú niekedy ani tí, ktorí tie superprekombinované pravidlá vymysleli…“ trpko dodáva Jozef Semanek.

Na konci vzorovej chatovej oblasti v ústí Veskej doliny, ktorou vedie lesná cesta a turistický chodník k obľúbenej turistickej chate Čergov v nadmorskej výške 917 metrov, kraľuje chate Koliba a rybníku inžinier Tomáš Harčarufka (31). Na baníckej fakulte košickej technickej univerzity vyštudoval manažment. Keď dostal od obecného úradu ponuku, či by si netrúfol viesť obecný rekreačný areál, kde by mal na starosti chatu i chov pstruhov v rybníku, dlho si hlavu nelámal, či do toho má vhupnúť, alebo nie. „Je to veru už desať rokov, čo som na túto ponuku vtedajšieho starostu prikývol. Keď som areál preberal, povedal som si, že raz z neho musí byť taký malý rekreačný skvost Hertníka. Tri roky som ho spravoval ako zamestananec obecného úradu, pred siedmimi rokmi mi obec dala chatu i rybník do prenájmu. Ľudia to tu majú radi, keď tu počas kultúrneho leta po nedeliach vystupujú folklórne súbory zo širokého okolia, zíde sa tu aj zo 600 návštevníkov. Je fuška o každého sa postarať, ale ten pohľad na spokojných ľudí mi za tú námahu stojí,“ vyznal sa nám Tomáš.

Pred troma rokmi začal v rybníku chovať pstruhy dúhové, bolo mu ľúto, že potenciál rybníka nie je stopercentne využitý. Dobrý nápad sa ujal, chytanie pstruhov na udicu je veľkou atrakciou najmä pre deti. A to, čo si s rodičmi ulovia, im Tomáš ugriluje. „Dúfam, že sa do začiatku leta na ústupe koronavírusu už nič nezmení, už teraz sa ma ľudia pýtajú, či si tohto roku posedia pri jánskej vatre, či bude v našom areáli kultúrne leto s folklórnymi skupinami, či sa môžu tešiť na chýrečný Annabál a na guláš, ktorý ponúkame Hertníčanom len za úsmev a slovo ďakujem,“ povedal pre Život Tomáš Harčarufka.

Turistika má v Hertníku zapustené silné korene, už v roku 1926 si postavili prešovskí turisti v sedle pod Čergovom drevenú útulňu, lenže po piatich rokoch im vyhorela. Ešte v tom istom roku sa s chuťou pustili do stavby kamennej chaty, turistom vyvážali na chatu batožinu a potraviny hertnícki furmani. Deväťdesiat rokov starý zápis v kronike chaty, ktorú dnes prevádzkuje pani Janka Lörincová, prezrádza, že chatu v hertníckom chotári dokonca navštívil turista z čínskeho Šanghaja. Oddiel hertníckych turistov, ktorý má viac ako 40 členov, dnes vedie starosta obce, dosť ho mrzí, že jeho členmi sú hlavne starší milovníci prírody, mládež o turistiku veľký záujem nemá.

Tomášovi občas pomáha v rekreačnom areáli pri rybníku s typický ženskými prácami mama Ľudmila (60). Stará sa o kvety, poupratuje reštauráciu i terasu chaty, natrhá trávu zajacom. Je rodáčkou z Hažlína, iného kúta Bardejovského okresu, ale pod Čergovom žije už takmer 40 rokov. V Bartošovciach, susednej dedine, si našla vo firme Vijofel, ktorú založili traja bratia, dobrú prácu, v baliarni mäsových výrobkov si odkrútila 16 rokov. „Hodinu cesty od rekreačného areálu smerom na vrch Čergov ukrývajú lesy kaplnku svätej Anny, ku ktorej sa raz ročne uberajú veriaci pútnici na omšu v zelenom lone Božej prírody. Stojí na mieste, ktoré je opradené viacerými povesťami, preto má pre Hertníčanov zvláštnu príťažlivosť. V roku 1830 usporiadal hertnícky farár Ján Trnka zbierku na jej stavbu, ale podarilo sa mu dať dohromady len 6 forintov. Roky sa veriaci chodili modliť iba k obrazu svätej Anny zavesenému na strome, až na začiatku minulého storočia drevorubači z Marmaroša postavili okolo obrazu drevenú kaplnku. Tá dnešná, murovaná, bola postavená až v tridsiatych rokoch 20. storočia. Chráni železnú sochu sv. Anny s Pannou Máriou, ktorú naši predkovia priviezli z Česka,“ porozprávala nám príbeh lesnej kaplnky pani Ľudmila Harčarufková.

Viac ako 55 rokov sa venuje čarovaniu s drevom Václav Choma (71). „Vyučil som sa v Bardejove za stolára, ale to bolo pre mňa len také východisko z núdze, veľmi som túžil venovať sa profesionálne rezbárstvu. Chcel som sa tajomstvám tohto umeleckého remesla naučiť v umeleckom družstve v Rajci, ale nezobrali ma. Na prijímacích pohovoroch som dobre obstál z matematiky i fyziky, ale pohorel som na jazykoch, na slovenčine i ruštine. Tak som sa nechtiac stal rezbárom samoukom a ruštinu som vôbec nepotreboval,“ hovorí o svojej ceste k rezbárstvu hertnícky rodák.

Prvé dláto mu vyrobil otec, prvú sochu s ním a s vreckovým nožíkom vydoloval z kúska lipového dreva počas pasenia kráv na lúke poniže Hertníka. Bolo to Božie srdce a odvtedy sa Václav Choma venuje vo voľných chvíľach rezbárčeniu s náboženskými motívmi. „Ja skrátka drevo milujem, je to úžasný materiál. Najradšej mám lipu, takzvaný kremeň, jemne sfarbený do ružova, to drevo samo človeka navádza, ako s ním treba narábať,“ povedal o svojom koníčku pán Choma.

Silný súper spod Čergova: Hertnícki roľníci odolávali nátlaku štátnej moci vyše dve desaťročia

Výber pre vás

Silný súper spod Čergova: Hertnícki roľníci odolávali nátlaku štátnej moci vyše dve desaťročia

Súvisiace články

Ruskí vojaci odvliekli do sibírskych gulagov trinásť obyvateľov obce MALÝ ŠARIŠ

Rarity horskej dediny: Na Králikoch pracujú na vytvorení lyžiarskeho raja

Trať nádeje: HRONSKÁ DÚBRAVA je viac než len významná železničná križovatka

Výber pre vás