„Cítime sa veľmi ukrivdení tým, že po celé stáročia sa za metropolu regiónu Šariš považuje Prešov. Keby bola na svete spravodlivosť, akože nie je, tak týmto prívlastkom by sa mali hrdiť Veľký a Malý Šariš,“ zavtipkovala partia domácich.

Nemysleli to vážne, ale nemusia byť ani ďaleko od pravdy. Ich dedina leží v mierne zvlnenej Šarišskej vrchovine, dokonca v doline Šarišského potoka, na dohľad od Šarišského hradu. Históriu rodnej dediny má v malíčku bývalá novinárka a dlhoročná kronikárka obce Gitka Pinčáková: „Keď som sa chcela dopátrať v archívnych dokumentoch či v kronike, ako a kedy prišla naša dedina k svojmu názvu, natrafila som na viacero verzií a hociktorá z nich môže byť pravdivá. Jedno je však isté – našej obci dal meno susedný Veľký Šariš. Predpokladá sa, že s pribúdaním obyvateľov v podhradí Veľkého Šariša a rozširovaním obhospodarovanej pôdy vzniklo nové sídlisko s rozlišujúcim prívlastkom Malý. Tak napríklad v roku 1248 názov obce bol Kis Sarus, o 200 rokov neskôr Kyssaros, v roku 1850 dedina mala nemecký názov Klein Scharosch, až od roku 1921 sme Malým Šarišom,“ načrela do histórie Gitka Pinčáková.

Nežičlivé roky

Prvá zachovaná písomná zmienka o dedine je v latinskej listine kráľa Bela IV. z roku 1248. „V tom čase naši poddaní predkovia odvádzali z povinného desiatku tri štvrtiny jágerskému biskupovi a jednu štvrtinu miestnemu farárovi. Belo IV. daroval biskupovi za jeho časť desiatku iné pozemky, a tak sa stal majiteľom našej obce. Malý Šariš ostal vo vlastníctve kráľov až do tridsiatych rokov 15. storočia. V tých rokoch patril medzi najväčšie dediny v Šarišskej stolici, obec mala dokonca vlastný kostol s farou, ktoré boli zrejme postavené už v 13. storočí,“ predstavila nám najstaršie dejiny Malého Šariša bývalá kronikárka obce.

Ani tejto dedine sa nevyhli časy, ktoré jej obyvateľom, či už gazdom, plátenkárom, čižmárom, garbiarom, tesárom, kolárom, lyžičkárom, kováčom, ukázali tú najnevľúdnejšiu tvár. Nedobré, nežičlivé až kruté roky zažili v stredoveku, za druhej svetovej vojny, ale nespravodlivosť pocítili aj za socializmu. Nepriazeň osudu postihla malošarišských roľníkov po potlačení Dóžovho povstania, keď upadli do nevoľníctva. Život im nestrpčovali len zemepáni, ale aj drancovanie počas tureckých výbojov, žoldnierskych a križiackych výprav. Aj preto sa v nežičlivom 16. storočí mnoho roľníkov z dediny odsťahovalo, mnohí prišli o svoje polia, skončili ako želiari závislí od veľkostatkárov.

„Napríklad v roku 1567 hospodárilo v Malom Šariši iba 21 domácností, osemnásť rodín bolo želiarskych, tie patrili veľkostatkárovi. Tak sa stalo, že na prelome 16. a 17. storočia bol Malý Šariš už len stredne veľkou dedinou obývanou výlučne poddanými. Ani 17. storočie nebolo k našim predkom láskavejšie, počas protihabsburských povstaní dedinu plienili raz cisárske, raz povstalecké vojská. Aj vtedy platilo, že násilie plodí násilie, v dedine vyrástol zbojník Andrej Hodza, ktorý bol v roku 1667 súdený za krádeže koní a okrádanie poľských obchodníkov na cestách. Osud takých hriešnikov sa zvyčajne zavŕšil na hore Šibeň, kde stála šibenica,“ hovorí o temnejšej histórii rodnej obce Gitka Pinčáková.

Malý Šariš

Lokalizácia: Prešovský samosprávny kraj, okres Prešov, región Šariš

 

Prvá písomná zmienka: 1248

 

Počet obyvateľov: 1770

 

Nadmorská výška: 295 m.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Diskusia