Jaroslav Slašťan

Je piatok, päť hodín ráno. Deň, keď máme mnohí už malý víkend, v&nbsp;práci ideme na 50 percent, ak vôbec. Pred Obecným úradom v&nbsp;Trnavej Hore zastane auto, vystúpi z&nbsp;neho starosta a&nbsp;odomyká obecný úrad. Sadá si k&nbsp;pracovnému stolu, zapína počítač, odpovedá na mailové správy a&nbsp;neskôr telefonicky vybavuje rôzne záležitosti. Kontaktuje firmu na prepchatie odtoku v&nbsp;školskej kuchyni, objednáva deväťtonové nákladné auto, ktoré má do obce priviezť zimný posyp. Ak sa ho zima opýta, čo robil v&nbsp;lete, predostrie jej veru dlhý zoznam. Ale tu sa pre občanov pracuje poctivo každý deň. Ďalší z&nbsp;telefonátov smeruje na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v&nbsp;Žiari nad Hronom, aby sa informoval vo veci cyklistických pretekov okolo Slovenska, ktoré majú viesť aj cez túto obec. Otázka znie, ktoré cesty má zabezpečiť a&nbsp;uzatvoriť a&nbsp;na akých úsekoch sa o&nbsp;to postará Policajný zbor.

Starosta mi hovorí, že nemôže robiť len od stola, občas sa musí aj pohrabať v&nbsp;odpadkoch. Je sedem hodín ráno a&nbsp;sadáme do obecného auta. Dnes majú na aktivačných prácach zamestnaného len jedného zamestnanca, 61-ročného Jaromíra. Ten spolu so starostom vysýpa nádoby na odpad, ktorých je v&nbsp;obci 23. Pri vysýpaní ma zaujme veľkokapacitný kontajner umiestnený neďaleko materskej školy.

„Máloktorá obec má na uloženie zimného posypu skladové priestory. Posyp sa tak skladuje v&nbsp;exteriéroch, často v&nbsp;hromadách popri komunikáciách alebo na stojiskách za intravilánom obcí. Odtiaľ sa podľa potreby v&nbsp;zime berie na použitie, teda na posyp ciest. Výroba takéhoto kontajnera bol môj výmysel. Špecifikácia pri zadávaní výrobných parametrov znela tak, aby sa doň vošiel nákladný automobil a&nbsp;strecha kontajnera sa dala otvoriť. Auto tam vojde, náklad vysype a&nbsp;je to bez roboty, žiadne lopaty a&nbsp;ďalšie mechanizmy. Kontajner som dal vyrobiť na mieru, urobil som prieskum trhu, nie každá firma dokázala našu požiadavku splniť. Nakoniec sme výrobu zadali jednej prešovskej firme. Ďalšou úlohou bolo zabezpečiť prepravu, pretože išlo o&nbsp;nadrozmerný náklad a&nbsp;musel som vybavovať povoľovacie konanie na zvláštne použitie pozemných komunikácií na vykonanie nadrozmernej prepravy. V&nbsp;Košiciach museli pridvihnúť električkové vedenie a&nbsp;závesné laná,“ priznáva Pavol Kravec.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Miera vytriedeného odpadu sa v&nbsp;posledných rokoch v&nbsp;obci výrazne zvýšila. Od nástupu starostu Pavla Kravca v&nbsp;roku 2015 sa jeho objem do roku 2019 výrazne zvýšil z&nbsp;22 percent na viac než 53 percent. A&nbsp;to aj vďaka viacerým opatreniam, ktoré postupne zaviedli. Išlo napríklad o&nbsp;otvorenie zberného dvora, posilnenie stojísk na triedený odpad, zavedenie triedeného odpadu aj v&nbsp;chatových oblastiach či zavedenie množstvového zberu odpadu. Rozhodli sa posilniť povedomie občanov o&nbsp;triedení odpadu aj prostredníctvom krátkeho seriálu zverejňovaného na sociálnej sieti, v&nbsp;ktorom obyvateľom vysvetľovali, ako správne triediť rozmanité druhy odpadu.

„Dnes v&nbsp;obci triedime 27 druhov odpadu. Obce majú povinnosť zabezpečiť zber a&nbsp;separáciu piatich základných druhov odpadu: plastov, kovových obalov, papiera, nápojových kartónov a&nbsp;skla. Je dokázané, že čím je väčšia vzdialenosť od bydliska občana a&nbsp;miesta, kde má uložiť separovaný odpad, tým je triedenie horšie a&nbsp;objem separovaného odpadu je nižší. Na sklo sme vytvorili zberné miesta s&nbsp;1100-litrovými kontajnermi, ostatné odpady berie firma našim občanom priamo spred dverí. Na výmenu dostanú prázdne vrecia na ďalšie použitie.“

Tomuto sa povie ústretovosť samosprávy a&nbsp;zberovej služby smerom k&nbsp;občanom. Zaujíma nás však opodstatnenosť niekoľkých stojísk s&nbsp;kontajnermi, ktoré sme si pri vysýpaní nádob všimli. „Tie sme vytvorili pre chatárov, chalupárov, pre tých, ktorí odchádzajú na dovolenku alebo plánujú dlhší pobyt mimo svojho bydliska. Štatistiky ukazujú, že v&nbsp;bežnom zmesovom odpade domácností je až 13 percent potravín a&nbsp;27 percent bioodpadu. Ako prvá obec na Slovensku sme v&nbsp;pilotnom režime zaviedli zber kuchynského odpadu, v&nbsp;troch častiach obce sme vytvorili zberné miesta na jeho zber. Za sedem mesiacov sa nám podarilo vyzbierať neuveriteľných osem ton kuchynského odpadu. Každý tretí deň ho chodia Technické služby mesta Žiar nad Hronom vyberať a&nbsp;následne ho vozia na energetické spracovanie do bioplynárne v&nbsp;Budči,“ hovorí Pavol Kravec.

Už v&nbsp;roku 2011 získala Trnavá Hora ocenenie Enviro samospráva a&nbsp;v&nbsp;roku 2019 za komplexnosť zavedeného systému nakladania s&nbsp;odpadom. Na otázku, prečo patrí odpad medzi priority obce, starosta odpovedá: „Keď sa ma pár mesiacov po nástupe na miesto starostu pýtali, čo je dôležité pri zabezpečení potrieb obce, povedal som, že všetko. Infraštruktúra, zásobovanie vodou, elektrifikácia, plynofikácia, kanalizácia, verejné osvetlenie. Ale úplne to najdôležitejšie je, aby mal občan kde odovzdať odpad zákonným spôsobom a&nbsp;aby sa odpad nehromadil v&nbsp;domácnostiach a&nbsp;na dvoroch.

Neverili by ste, aké veľké množstvo odpadu sa v&nbsp;domácnostiach kumuluje a&nbsp;čo všetko treba robiť pre jeho likvidáciu. V&nbsp;prenajatom objekte bývalej Lesnej správy Jalná sme zriadili zberný dvor odpadu, ktorý nie je predmetom zberu od dverí k&nbsp;dverám. A&nbsp;tak dnes majú kde občania odovzdať objemný netriediteľný odpad, ale aj drobný stavebný a&nbsp;kovový odpad, drevené palety, zvyšky farieb a&nbsp;chémie, starý nábytok či odpadové drevo. Hľadali sme spôsoby, ako nastaviť systém tak, aby každý druh odpadu mal občan kde odovzdať. Dnes dokážeme zbierať a&nbsp;roztriediť 27 druhov odpadu.“

Ďalšia vec, ktorú sa dnes starosta chystá vyriešiť, je pomoc miestnej rómskej komunite s&nbsp;odvozom dreveného odpadu do zberného dvora. Aj počas tejto aktivity využívam čas strávený so starostom na otázku týkajúcu sa ďalšieho ocenenia, ktorým je čestné uznanie udelené v&nbsp;rámci ceny Zlatý fénix, ktorou sa oceňujú najlepšie zreštaurované kultúrne pamiatky. Starosta hovorí: „Splnil som si celoživotný sen o záchrane národnej kultúrnej pamiatky – nášho farského kostola, ktorý desaťročia ničila vlhkosť. Pri manažovaní reštaurovania kostola som zažil tri roky pokory a poznávania rôznych fines tohto umenia, za čo ma minister kultúry ocenil udelením čestného uznania za osobný prínos a financovanie komplexnej obnovy Kostola svätého Jána Nepomuckého. Aj toto obdobie bolo akousi prípravou na terajšie starostovanie.“

Za jeden zo svojich najvýznamnejších postojov považuje starosta otvorený prístup k&nbsp;občanom a&nbsp;ich problémom, ktoré sa nie všetky dajú vyriešiť k&nbsp;spokojnosti. No základným princípom je okamžitá reakcia na žiadosti, pripomienky či podnety občanov a&nbsp;otvorenosť v&nbsp;poskytovaní informácií. Tej v&nbsp;dnešnej dobe pomáha aj komunikácia prostredníctvom internetu.

„Naša webová stránka sa pravidelne umiestňuje na prvých priečkach súťaže Zlatý erb, ktorá je súťažou o&nbsp;najlepší obecný web. Je to veľká zásluha správcu stránky Miroslava Bahledu, ktorý je profesionálny softvérista a&nbsp;pracuje pre zahraničnú firmu. Internet mi pomáha aj v&nbsp;komunikácii s&nbsp;poslancami obecného zastupiteľstva, ktorým operatívne posielam všetky dôležité informácie, vďaka čomu je naša spolupráca na výbornej úrovni a&nbsp;nie je medzi nami žiadne napätie a&nbsp;pocity, že im niečo zatajujem, ako to neraz sledujem v&nbsp;iných obciach. Okrem bežných rubrík má naša webová stránka aj rubriku, v&nbsp;ktorej máme celoslovenské prvenstvo, a&nbsp;volá sa Starostov infokanál.

Teraz sa trochu pochválim: ako prvý starosta na Slovensku som začal od roku 2015 zverejňovať svoje stretnutia a&nbsp;rokovania, čo v&nbsp;minulosti ocenila vo svojom blogu Transparency International a&nbsp;pred dvomi týždňami aj organizácia ZOMOS, ktorá hodnotí otvorenosť a&nbsp;modernosť riadenia samosprávy, udelením titulu víťaz súťaže za proobčiansky prístup, transparentné zverejňovanie a&nbsp;otvorenosť k&nbsp;občanom, ktorý presahuje aj primátorov miest. Pravidelná rubrika Stretnutia a&nbsp;rokovania starostu obce, v&nbsp;ktorej informujem, s&nbsp;kým som sa stretol, o&nbsp;čom som rokoval, aké sú problémy v&nbsp;obci, je nadpráca, ktorá vyžaduje systémovosť, čas aj námahu. Je to náročné aj na pamäť, zápisy robím dvakrát denne, na obed a&nbsp;večer, pretože na druhý deň by som mal už viac ako 50 percent stretnutí a&nbsp;rokovaní z&nbsp;,hlavového hardvéru‘ vymazaných. Na druhej strane, neraz takéto zápisy poslúžili na pripomenutie udalostí a&nbsp;faktov, čo je ich ďalšia pridaná hodnota,“ hovorí prvý muž obce.

Obec je náš domov – to bolo motto, s&nbsp;ktorým pred šiestimi rokmi Pavel Kravec vstupoval do predvolebnej kampane. „Držíme sa tohto motta dodnes a&nbsp;máme ho všade, na obecnej stránke, na vizitke, na rôznych materiáloch. Znamená to, že naším domovom nie je len náš dom, náš dvor, naša záhrada, ale aj naša ulica, verejné priestory a&nbsp;celá obec. Ak toto pochopíme, tak budeme vždy zaujímať správny občiansky postoj, bude nám záležať na tom, ako vyzerá naša ulica, mesto, a&nbsp;potom také bude celé naše Slovensko. Keď sa budeme takto správať, bude mať Slovensko inú tvár. Prekvapujú ma niektorí moji kolegovia starostovia, ktorí sa nezúčastňujú na regionálnych stretnutiach ZMO (združenie miest a&nbsp;obcí, takzvaný malý ZMOS, pozn. red.) alebo kremnického mikroregiónu, pretože je to fantastická príležitosť dozvedieť sa, čo riešia kolegovia v&nbsp;iných obciach, aké sú ich skúsenosti a&nbsp;názory.“

Počas dňa stráveného so starostom Trnavej Hory som pochopil, že táto funkcia pre neho znamená nové poznanie, nové výzvy a&nbsp;zúročenie celého osobného a&nbsp;odborného života pri vedení obce. Pavel Kravec hovorí, že receptom na úspech je poctivý prístup k&nbsp;občanovi. „Znamená to poskytovať mu to, čo očakáva. Dnes ľudia očakávajú maximálnu transparentnosť a&nbsp;otvorenosť v&nbsp;komunikácii, maximálnu otvorenosť v&nbsp;riadení obce. Chcú mať informácie, ako obec funguje, kde a&nbsp;na čo sa míňajú financie a&nbsp;na čom všetkom pracujem,“ hovorí starosta. Aj takýmto spôsobom samospráva Trnavej Hory približuje problémy obce svojim obyvateľom.

Recept na úspech: Ako vyzerá deň starostu jednej z najúspešnejších slovenských obcí?

Výber pre vás

Recept na úspech: Ako vyzerá deň starostu jednej z najúspešnejších slovenských obcí?

Súvisiace články

V znamení jednorožca: Čo spája bájneho tvora s jednou z najstarších slovenských obcí?

Do hôr! Krásna príroda láka mladých: Obec PITELOVÁ sa prebúdza k životu

Tak si tu žijeme: Staré Hory sú ideálnym miestom na rozjímanie, modlitby i turistiku

Výber pre vás