Jaroslav Slašťan

Hoci sa odhaduje, že banícka osada na tomto území vznikla až na prelome 13. a&nbsp;14. storočia, začiatky baníckej činnosti v&nbsp;severnej časti chotára sa datujú už do roku 1006. Medzi historické názvy obce patrí Altgepürg (1536), Altengepürg (1563), neskôr Altgebirg, Veteres Montes a&nbsp;Altgebirge. V&nbsp;obci sa nachádza mnoho zaujímavých technických pamiatok, ale nielen tie sú dôvod, pre ktorý by ste si návštevu tejto krásnej obce nemali nechať ujsť.

Prvá písomná zmienka: 1536
&nbsp;
Lokalizácia: okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj
&nbsp;
Počet obyvateľov: 551 (275 mužov, 276 žien)
&nbsp;
Obyvatelia nad 60 rokov: 135
&nbsp;
Obyvatelia do 18 rokov: 105
&nbsp;
Vývoj nezamestnanosti – okres Banská Bystrica (vždy ku koncu roka):&nbsp;
<ul>
<li>2015 8,00 %</li>
<li>2016 6,25 %&nbsp;</li>
<li>2017 4,28 %&nbsp;</li>
<li>2018 3,38 %&nbsp;</li>
<li>2019 3,30 %</li>
</ul>

Staré Hory

Plány na rozvoj obce, riešenie odpadu, materská a základná škola, kultúrny život, aktivity v&nbsp;obci a&nbsp;športoviská, cintorín, priechody pre chodcov... To je len základný výpočet tém, ktoré sa po príchode do funkcie podujal riešiť prvý muž obce Marián Gajdoš (64). Do starostovského kresla zasadol po úspešnom pôsobení v&nbsp;IT sektore. Dnes svoje schopnosti a ľudské kvality ponúka miestnym obyvateľom.

„Obec nemá plniť len základné funkcie a&nbsp;služby. Chcem, aby ľudia, ktorí tu žijú, mali kde tráviť voľný čas, a&nbsp;chcem im poskytnúť aj možnosť a priestor na zapájanie do života v obci. Starostovanie nie je len úradnícka práca, vyžaduje si celého človeka. Je to práca s&nbsp;ľuďmi, medzi ľuďmi, pre ľudí. Treba mať myšlienky, plány, vízie a&nbsp;tie vedieť následne zrealizovať. Je to hľadanie finančne prijateľných, ale funkčných riešení. Je to pekná práca, ktorá ma teší a&nbsp;napĺňa,“ hovorí sympatický pán starosta.

„Okrem histórie, technických pamiatok, nádhernej a pôsobivej prírody žijú v&nbsp;obci ľudia ochotní a&nbsp;šikovní, odborne zdatní v&nbsp;rôznych profesiách, ktoré v obci vedia a&nbsp;sú ochotní uplatniť,“ dodáva na záver.

Okrem množstva iných záľub sa Ján Lepko (67) venuje zborovému spevu. Desať rokov je zbormajstrom Starohorského baníckeho spevokolu. Medzi jeho najväčšie zážitky patrí spievanie v&nbsp;Bazilike svätého Petra vo Vatikáne a&nbsp;v&nbsp;gréckom amfiteátri Epidauros.

„Popri mojej dlhoročnej pomoci v&nbsp;aktivitách pri starohorskej bazilike je najvýznamnejšia príprava a&nbsp;realizácia vianočného koncertu, zostaveného z&nbsp;ľudových aj umelých kolied, za účasti Starohorského baníckeho spevokolu a&nbsp;mládežníckeho zboru, ktorý sa koná už desať rokov 25.&nbsp;decembra,“ hovorí zbormajster. Obec Staré Hory je významné mariánske pútnické miesto nielen v&nbsp;rámci Slovenska, ale aj Európy. Banská činnosť v&nbsp;pôvodne baníckej osade ovplyvnila jej cirkevné dejiny.

„V&nbsp;15. storočí tu už stál menší kostol. ‚Magnetom‘, ktorý sem dodnes priťahuje ľudí, je však milostivá socha Panny Márie, umiestnená na hlavnom oltári. Počas poslednej fázy kuruckej vojny, okolo roku 1700, ju obyvatelia v&nbsp;strachu pred zničením približujúcimi sa vojskami sňali z&nbsp;oltára, zabalili a&nbsp;zakopali. O&nbsp;rok, po skončení hrozby, ju opäť vykopali a&nbsp;slávnostne preniesli na oltár. Na mieste, kde ju zakopali, vytryskol prameň čistej vody. Existuje množstvo doložených svedectiev o&nbsp;zázračných uzdraveniach pútnikov, ktorí tu prosili. Toto miesto napĺňa nesmierny pokoj a&nbsp;materinská láska,“ odhaľuje dejiny milostivého miesta Ján Lepko.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

„Môj starý otec Štefan&nbsp;Čillík mal ako poľovník a&nbsp;účastník SNP veľmi dobrý vzťah k&nbsp;prírode aj histórii. Už v&nbsp;útlom&nbsp;veku ma brával na prechádzky do okolitej prírody, ukázal mi staré banské diela v&nbsp;Richtárovej, Haliari, na Pieskoch a&nbsp;v&nbsp;Španej Doline. Spolu&nbsp;z&nbsp;otcom Ivanom Čillíkom, ktorý bol aj ocenený odznakom ministerstva hospodárstva Za zachovanie tradícií, sme sa stali členmi baníckeho bratstva Herrengrund v&nbsp;Španej Doline, čo nakoniec v&nbsp;roku 2013 vyústilo do založenia občianskeho združenia Haliar,“ začína rozprávanie Richard Čillík (49), ktorý v&nbsp;tomto združení zastáva&nbsp;funkciu podpredsedu.

„Po dlhej príprave sme v&nbsp;rodinnom dome v&nbsp;Starých Horách 4. decembra 2010 – v&nbsp;deň sviatku svätej Barbory, patrónky baníkov – otvorili malú expozíciu baníctva, zameranú na históriu starohorskej a&nbsp;severnej časti starohorsko-špaňodolinského banského revíru. Pomohli nám hlavne ľudia z&nbsp;obce, ale aj vedomosti odborníkov z&nbsp;oblasti geológie, archeológie a&nbsp;lesníctva. Za desať rokov sa nám tak spoločne podarilo vytvoriť dielo, na ktoré sme hrdí,“ hovorí Richard Čillík. Dnes tu nájdete vyše päťsto exponátov a&nbsp;každoročne sa tu zastaví vyše päťsto zahraničných návštevníkov&nbsp;z&nbsp;rôznych krajín.

„Naša základná škola je podľa mňa rozprávková a&nbsp;jedinečná. Na prvom stupni sú ročníky spojené, na druhom oddelené. Malú dedinskú školu rodinného typu dnes navštevuje 61 žiakov, ktorých učí osem učiteľov a&nbsp;jeden kňaz. Kolektív zamestnancov školy je malý, ale veľmi súdržný. Nadobúdam dojem, že priateľská atmosféra v&nbsp;kolektíve pomáha k lepším výkonom, nápadom či realizácii rôznych plánov, čo je veľmi fajn. Škola má vlastný školský klub, vlastnú jedáleň, množstvo záujmových krúžkov a&nbsp;priamo v&nbsp;nej realizuje činnosť základná umelecká škola,“ predstavuje školu Jana Lovásová (41).

Azda najväčším darom tejto školy je prostredie a&nbsp;možnosti exteriéru, ktoré ponúka. Potenciál okolia je obrovský, v&nbsp;tesnej blízkosti školy je krásny lesný chodníček, ekoučebne, oddychové zóny, hracie prvky. „Snažíme sa do procesu zapájať zručnosti, ktoré absentujú v&nbsp;dnešnom školskom systéme, a&nbsp;vytvárať deťom podmienky. Zriadili sme novú učebňu techniky, v&nbsp;súčasnosti budujeme cvičnú kuchynku a&nbsp;v&nbsp;nasledujúcich týždňoch sa chystáme pestovať kvety či priesady zeleniny.

Veľmi obľúbený je poľovnícky krúžok pod vedením pána školníka, skúseného poľovníka, ktorý deťom lásku k&nbsp;zvieratám a&nbsp;k&nbsp;prírode priam vštepuje, na súťažiach sú takmer vždy úspešné. Ďalším krúžkom je krúžok varenia, včelársky, novinársky, pohybové hry, spoločenské hry, aranžovanie. Privítali by sme vyšší počet žiakov, keďže financovanie školstva sa odvíja od počtu žiakov. Sme síce spádová oblasť pre obce Turecká, Motyčky a&nbsp;Donovaly, no počet detí stále nestačí. Trápi nás, že mnohí o&nbsp;nás nevedia, a&nbsp;keď prídu navštíviť školu, sú veľmi milo prekvapení. Preto sa snažíme školu viac zviditeľniť,“ hovorí pani zástupkyňa.

Jozef Priwitzer (72) sa celý život pohyboval v&nbsp;siločiarach lesníctva. Bol lesníkom, neskôr technológom v&nbsp; lesnom závode v&nbsp;Šášovskom Podhradí, ale aj pestovateľom či ekonómom na tunajšej lesnej správe, kde odpracoval roky. Neskôr zastával funkciu šéfa rekreačných zariadení podniku Štátne lesy v&nbsp;Banskej Bystrici. V rokoch 1994 až 1999 bol starohorským starostom. Aj dnes, na dôchodku, sa aktívne zapája do diania v&nbsp;obci.

„Som predseda tunajšej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov aj zástupca šéfa Starohorského baníckeho spevokolu. Venujeme sa baníckej ľudovej piesni, ktorá sprevádzala baníkov na ceste do práce i&nbsp;späť z&nbsp;práce. Obnovujeme tradície, vystupujeme na mnohých akciách a&nbsp;zúčastnili sme sa na úspešnej folklórnej šou Zem spieva,“ hovorí pán Priwitzer. Ďalšia tunajšia tradícia je paličkovanie.

„Dostalo sa sem s&nbsp;nemeckou kolonizáciou a&nbsp;neskôr sa z&nbsp;neho stalo doplnkové zamestnanie. V&nbsp;rodinách bolo často jediným zdrojom príjmov. Paličkovali nielen ženy, ale aj deti a&nbsp;muži. V&nbsp;roku 1894 tu založili čipkársku školu, ktorá pretrvala až do roku 1952. Pre Staré Hory je charakteristická pásiková čipka, ktorá sa používala nielen ako dekorácia v&nbsp;domácnosti, ale aj ako doplnok tradičného ľudového odevu,“ hovorí o&nbsp;tradícii výroby čipiek Tatiana Rovná (60).

Kultúrny život v&nbsp;obci každoročne otvárajú tradičným Starohorským plesom. „Na jar staviame máj, Deň matiek a&nbsp;Deň úcty k&nbsp;starším svojím programom spestrujú predovšetkým detičky z&nbsp;materskej a&nbsp;zo základnej školy. V&nbsp;deň detí organizujeme rozprávkový les s&nbsp;rôznymi postavičkami. Najväčším podujatím, ktoré z&nbsp;hľadiska histórie neodmysliteľne patrí k&nbsp;našej obci, sú oslavy SNP. Naša obec sa na bojoch priamo zúčastnila,&nbsp;v&nbsp;partizánskom bunkri nad Starými Horami sa vydával časopis Mor ho! a&nbsp;mnohí naši predkovia patrili k&nbsp;partizánom alebo im výrazne pomáhali. Mojím úsilím je zapojiť všetkých spoluobčanov do spoločenského diania v&nbsp;obci,“ hovorí o&nbsp;svojich plánoch obecná poslankyňa a&nbsp;predsedníčka kultúrnej komisie Tatiana Sitárová (56).

V&nbsp;obci žije, pracuje a&nbsp;tvorí aj výtvarník Vladimír Kadera (68). „Hľadal som miesto, kde je dobrá energia, slušní ľudia a&nbsp;pokoj. Po Španielsku a&nbsp;Paríži som ho našiel v&nbsp;Starých Horách. Pre moje umenie je typické štúdium starých majstrov a&nbsp;techník. Zaoberám sa energiami, ktoré vkladám do obrazov, a&nbsp;tak moje obrazy liečia. Vystavoval som v&nbsp;Nemecku, vo Švajčiarsku, v&nbsp;Izraeli, Chorvátsku, Maďarsku a&nbsp;v&nbsp;Česku. Moje obrazy vlastnia zberatelia po celom svete. Verím, že keď človek žije umením a&nbsp;poctivo pracuje, čas ukáže kvalitu tvorby,“ hovorí majster a&nbsp;my s&nbsp;ním môžeme len súhlasiť.

„Všetok môj voľný čas od detstva vypĺňa šport,“ začína rozprávanie vyštudovaný učiteľ telesnej výchovy Martin Ulehla (25), ktorý v&nbsp;minulosti hrával prvú a&nbsp;druhú dorasteneckú ligu vo futbale. Neskoršie operácie členka a&nbsp;kolena zmenili jeho sen o&nbsp;veľkom futbalistovi na sen stať sa špičkovým trénerom. Už štyri roky pôsobí ako tréner vo futbalovej škole Mareka Hamšíka Jupie v&nbsp;kategórii U10.

„Vždy hovorím, že šport má ľudí spájať. Preto sa snažím, aby futbal v&nbsp;našej obci naďalej pokračoval a&nbsp;spájal čoraz viac ľudí. Viete, v&nbsp;dnešnej dobe je veľmi ťažké, aby klub na dedine existoval. Málo hráčov, zlé finančné podmienky a&nbsp;niekedy samotná nečinnosť ľudí majú za následok, že v&nbsp;mnohých obciach sa už futbal nehráva. V&nbsp;našom klube pôsobím ako hrajúci tréner. Chcel by som zmodernizovať klub a&nbsp;zlepšiť samotné podmienky hráčom i&nbsp;divákom. Musím povedať, že s&nbsp;podporou obce a&nbsp;domácich ľudí sa nám to pomaličky darí,“ prezrádza Martin.

História futbalu v&nbsp;Starých Horách sa začala písať 15. júla 1933 založením klubu FC Staré Hory. Vtedajšími ihriskami boli haldy vyvážené zo šácht a&nbsp;štôlní alebo močariská. Dnes už klub ŠK Sokol Staré Hory hrá domáce zápasy na ihrisku, ktoré sa nachádza uprostred lesa. Igor Buček (58) sa od skončenia vysokoškolských štúdií aktívne venuje behu. Najskôr sa orientoval na cestné behy, neskôr zistil, že ho viac priťahuje beh po kopcoch.

„V&nbsp;tom čase sme mali starší dom v&nbsp;Starých Horách, ktorý som postupne rekonštruoval. Jedným z&nbsp;dôvodov, prečo ma to sem pritiahlo, je krásna okolitá príroda a&nbsp;výborné tréningové možnosti.“ V&nbsp;tom čase sa mu podarilo v&nbsp;behu dosiahnuť zopár úspechov doma aj v&nbsp;zahraničí. Vážne zranenie Achillovej šľachy mu na pár rokov znemožnilo naplno trénovať a&nbsp;pretekať. Po doliečení sa vrátil k&nbsp;ultra tratiam, trikrát absolvoval Ultra-Trail du Mont Blanc na 163 kilometrov s&nbsp;prevýšením 9&nbsp;400 metrov, kde v&nbsp;roku 2009 dosiahol 29. miesto v&nbsp;absolútnom poradí. Počas spoločných tréningov s&nbsp;priateľom Zdenkom Longauerom z&nbsp;Motyčiek často uvažovali o&nbsp;zorganizovaní domácich pretekov.

„To sa nám nakoniec podarilo v&nbsp;októbri 2015. Preteky sme nazvali Krížna krížom-krážom a&nbsp;o&nbsp;rok neskôr sme založili občianske združenie s&nbsp;rovnakým názvom, ktorého zakladajúcimi členmi okrem mňa so Zdenkom bol aj Maroš Berlecký. Dnes sú preteky registrované v&nbsp;medzinárodnej organizácii horských behov ITRA, čo podstatne zvyšuje ich kredit,“ je presvedčený Igor Buček. Ďalšia myšlienka, ktorá sa v&nbsp;tejto obci premenila na skutočnosť, vznikla pri spoločnom bicyklovaní Michala Lovása a&nbsp;Juraja Šváča.

Postupne sa pridali viacerí a&nbsp;svojpomocne s&nbsp;podporou nadšených Starohorčanov pripravili nultý ročník Pivatlonu. „Bohužiaľ, dva týždne pred podujatím nám tragicky zahynul kamarát Peter Čillík, ktorý sa spolupodieľal na organizácii. Preto sme sa rozhodli venovať tieto preteky jemu. A&nbsp;od nultého ročníka je to jeho memoriál,“ hovorí spoluzakladateľ pretekov Juraj Šváč. Pivatlon sú preteky v&nbsp;behu dvojíc, počas ktorého musia na piatich stanovištiach vypiť päť pív. Aj toto podujatie je spestrením dedinského života a&nbsp;približuje túto krásnu obec návštevníkom.

<h3>Lenka Kostová (23)</h3>
&nbsp;
Privítala by som viac možností na trávenie voľného času. Myslím tým absenciu spoločenských priestorov, kde by sme sa mohli stretávať, lebo život z každej stránky je tu veľmi obohacujúci, vždy sa tu niečo deje, celoročne je tu mnoho skvelých podujatí. Páči sa mi nedotknutá príroda, okolité prostredie prináša mnoho športových a&nbsp;oddychových možností.
&nbsp;
<h3>Jakub Sládeček (29)</h3>
&nbsp;
Je tu nádherné prostredie, asi najkrajšie z&nbsp;okolitých obcí. Žijem tu asi 25 rokov, venujem sa turistike a&nbsp;výletom. Môžem povedať, že mi tu nič nechýba. Sme vzdialení len pätnásť kilometrov od Banskej Bystrice, to je tiež veľká výhoda.
&nbsp;
<h3>Adriana Olejárová (41)</h3>
&nbsp;
Vzhľadom na situáciu, ktorá tu je, by som povedala, že nám chýba trochu ticha. Asi najväčším problémom je hlavná cesta, je tu frekventovaná premávka, mnohí by uvítali viac pracovných príležitostí. Som však rada, že tu mám prácu a&nbsp;nemusím dochádzať. Dvakrát do týždňa tu ordinuje všeobecný lekár, máme materskú i&nbsp;základnú školu, krásnu okolitú prírodu. Staré Hory by som nevymenila za iné miesto na život, som tu veľmi spokojná.

Tak si tu žijeme: Staré Hory sú ideálnym miestom na rozjímanie, modlitby i turistiku

Jaroslav Slašťan

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Tak si tu žijeme: Staré Hory sú ideálnym miestom na rozjímanie, modlitby i turistiku

Jaroslav Slašťan

Súvisiace články

Na vývoj Sabinova mal vplyv slávny film. Ako sa žije v oscarovom meste dnes?

V najbohatšej obci na Slovensku už ľuďom nie je čo sľubovať. Ako sa v nej žije?

Obec plná zaujímavých príbehov a ľudských osudov: V Bzenove ročne vykvasia 3 000 ton kapusty

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás