Peter Ličák

Naopak, na túto prezývku sú hrdí. „Lebo nám osviežuje historickú pamäť a&nbsp;pripomína hrdinstvo a&nbsp;odvahu našich predkov, ktorí sa počas najsmutnejších a&nbsp;najtragickejších udalostí v&nbsp;histórii našej dediny vzopreli vrchnosti počas cholerového povstania. Ale máme aj inú prezývku, vravia nám aj Perúni. Ale netuším, či podľa toho, že počas búrok tu poriadne bijú hromy, po našom perúni, alebo podľa toho, že keď sa domáhame pravdy či spravodlivosti, rýchlo vzplanieme,“ zamýšľa sa starosta Zámutova Stanislav Duda (62).

Obecný úrad a&nbsp;zámutovskú samosprávu vedie šiesty rok, starousadlíci ho poväčšine volajú Predseda. Starosta dediny so Slanskými vrchmi za humnami je majiteľom poľnohospodárskeho podniku Agrokondor, ako predseda vedie urbárske spoločenstvo i&nbsp;poľovnícke združenie Drina. A&nbsp;v&nbsp;oblasti turistického ruchu zastupuje pri rokovaniach s&nbsp;ministerstvami či štátnymi úradmi 13 obcí združených v&nbsp;Oblastnej organizácii cestovného ruchu Horného Zemplína a&nbsp;Horného Šariša. Hore na kopci nad dedinou šikovne premenil klasický rodinný penzión na seniorské centrum Gerion, ktoré hravo môže súťažiť so 4-hviezdičkovým hotelom. Starousadlíci vravia, že kto má toľko na starosti, zaslúži si pomenovanie Predseda. Preto mu ani inak nepovedia.

Lokalizácia: Prešovský samosprávny kraj, okres Vranov nad Topľou, región dolný Zemplín
Prvá písomná zmienka: 1399
Počet obyvateľov: 3 300
Vývoj nezamestnanosti v okrese v júni: 17,34 %

Zámutov

„Poľnohospodárstvu som sa upísal, keď v&nbsp;Čaklove poniže našej dediny skončilo poľnohospodárske družstvo. Bez práce a&nbsp;stáleho príjmu ostala taká menšia armáda Zemplínčanov, tak som sa odhodlal kúpiť v&nbsp;dražbe to, čo po družstve ostalo. Keď som dokázal postaviť na nohy poľnohospodársky podnik, povedal som si, že by som dokázal posunúť dopredu aj celú dedinu. Dvanásť rokov som pomáhal riešiť problémy Zámutovčanov ako poslanec obecného zastupiteľstva, mal som dosť dobrý prehľad aj o&nbsp;financiách, ktoré prúdili do obecnej pokladnice, aj o&nbsp;tom, ako boli používané, vedel som, čo by našim občanom uľahčilo život,“ povedal starosta obce.

Mal akurát dosť plnú nošu životných a&nbsp;podnikateľských skúseností na to, aby sa začal vážne zaoberať výzvou niekoľkých Zámutovčanov, ktorí ho nabádali, aby sa uchádzal vo voľbách o&nbsp;post starostu. Trafili na úrodnú pôdu, Stanislav Duda bol v&nbsp;kútiku duše presvedčený, že by to zvládol, a&nbsp;dokázal posunúť rodnú obec dopredu o&nbsp;výrazný krok. Šesť rokov potvrdilo, že neprecenil svoje sily, Zámutov dnes dokonca patrí vo Vranovskom okrese do top 5&nbsp;dedín, ktorým sa najlepšie darí. Ako sa nám zdôveril, do konca tohto volebného obdobia by chcel posunúť dedinu do najlepšej trojky. Za tie tri roky, čo Život prináša seriál Tak si tu žijeme, som spoznal v&nbsp;Košickom a&nbsp;Prešovskom samosprávnom kraji bezmála 40 primátorov a&nbsp;starostov, v&nbsp;mojom súkromnom rebríčku zámutovský starosta patrí do partie top 5 starostov na východnom Slovensku.

O&nbsp;tom, že je Zámutov pre ľudí, rodákov i&nbsp;prišelcov atraktívnou lokalitou, podáva výrečné svedectvo horný koniec dediny, dotýkajúci sa lesov Slanských vrchov. Má podobu moderného satelitu, ktorý tvoria zo tri desiatky nových domov, postavili si ich mladí Zámutovčania na rodičovských a&nbsp;starorodičovských pozemkoch, ale svoj domov tu našli aj Vranovčania či&nbsp;mladé rodiny z&nbsp;okolitých obcí. Kto pracuje vo Vranove nad Topľou, má to neďaleko, cestu stihne do desiatich minút.

„A&nbsp;bude ešte lepšie, pripravujeme rekonštrukciu kultúrneho domu, ktorý je domovom folklórnej skupiny Zamutovčan, žiaci základnej školy dostanú novú školskú jedáleň, za milión eur plánujeme postaviť budovu obecného úradu, vo výstavbe je bytovka s&nbsp;tuctom nájomných bytov. Často dostávam otázku, kde na to berieme peniaze. Odpoveď je veľmi jednoduchá: peňazí je dosť, len ten ich nemá, kto s&nbsp;nimi nevie hospodáriť. A&nbsp;my v&nbsp;Zámutove to vieme, nadarmo nepremrháme ani euro. Vládzeme z&nbsp;obecného rozpočtu podporovať aj činnosť členov Červeného kríža, drobnochovateľov, Jednotu dôchodcov, podporujeme 120 členov organizácie zdravotne postihnutých občanov aj futbalový klub. Peniaze v&nbsp;obecnej pokladnici chýbajú tým, ktorí s&nbsp;nimi nevedia hospodáriť,“ tvrdí starosta Zámutova.

Jedným dychom dodáva, že ak sa mu podarí splniť plány aspoň na 70 percent, bude spokojný. Akútne ho najviac trápia závory na ceste štátnych lesov vedúcej z&nbsp;dediny k&nbsp;svetoznámym opálovým baniam pod Dubníkom. „Všetky vlády tvrdili, ako im záleží na rozvoji agroturistiky, a&nbsp;11 kilometrov dlhú cestu k&nbsp;opálovým baniam dovolia zatvoriť. Ak sa chce turista ubytovaný v&nbsp;Zámutove k&nbsp;nim dostať, musí naokolo cez Prešov a&nbsp;Zlatú Baňu, a&nbsp;to je asi 80-kilometrová obchádzka. Začíname s&nbsp;vedením štátnych lesov ďalšie kolo rokovaní, dúfam, že tie nezmyselné závory otvoria, úradníci ani netušia, ako by tým prospeli turistickému ruchu,“ posťažoval sa nám Stanislav Duda.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

V&nbsp;pekárni rodiny Mižovovcov uprostred dediny nás privítali tak srdečne, ako sa len dá. Inžinier Jozef Mižov (66) vo vchode do pekárne so širokým úsmevom roztvoril ruky: „Život v&nbsp;našej rodine čítame dobrých 40 rokov, dá sa povedať, že je to ďalší člen našej veľkej rodiny, ani vo sne by mi nenapadlo, že raz príde redaktor Života urobiť reportáž do nášho obľúbeného seriálu aj do Zámutova, dokonca aj do našej pekárne. Tak tomu vravím prekvapenie ako hrom,“ potešil nás svojimi slovami Jozef Mižov.

Rodinnú pekáreň, z&nbsp;ktorej sa vôňa práve upečených bochníkov chleba šíri po celej ulici, otvorili s&nbsp;manželkou pred 23 rokmi. „Stál som na čele roľníckeho družstva v&nbsp;Čaklove, keď mu odbila posledná hodina, lebo komerčné banky nehorázne zvýšili úroky, ktoré družstvo nevládalo splácať. Uvažoval som, čo ďalej, čoho sa chytiť, chceli sme robiť niečo, čo by malo zmysel a&nbsp;kde by Zámutovčania našli dobrú pracovnú príležitosť. Nič rozumnejšie ako pekáreň nám nenapadlo, a&nbsp;tie dve desaťročia ukázali, že naša voľba bola dobrá,“ konštatuje pán Mižov. Mohol by si už užívať dôchodok, chodiť s&nbsp;vnúčatami po výletoch, tráviť s&nbsp;nimi letné horúčavy na brehoch priehradného jazera Domaša, lenže čo už, keď on ani manželka Anna nemajú povahy na leňošenie.

Pekáreň je skrátka ich život. „Keď sme začínali, dali sme prácu deviatim ľuďom, dnes v&nbsp;pekárni robí 24 Zámutovčanov. Najviac ma teší, že na chode pekárne sa podieľa aj päť mojich detí. Denne upečieme okolo 2 700 rôznych druhov chleba, k&nbsp;tomu aj knedle, buchty naplnené slivkovým lekvárom či zámutovské koláče. Na vianočné či veľkonočné sviatky pečieme až 15-tisíc kusov, máme 10 vnúčat, vtedy chodia aj ony pomáhať baliť koláče, lebo inak by sme nestihali,“ pochvaľuje si pracovitosť najmladších členov veľkej rodiny Jozef Mižov.

Ako niekdajší predseda roľníckeho družstva má veľkú obavu, či slovenské poľnohospodárstvo prežije, či o&nbsp;pár rokov nebudú poľnohospodári, farmári, pestovatelia ovocia patriť už len medzi zaniknuté profesie. „Na najúrodnejšej pôde stavajú zahraničné firmy fabriky, automobilky, nákupné megacentrá, ale dopestovať kvalitnú pšenicu na kamenistej pôde sa nedá. Aj preto naše chleby pečieme z&nbsp;maďarskej múky, Maďari ju pestujú na najkvalitnejšej pôde, navyše majú aj kvalitné mlyny, ktoré u&nbsp;nás až na pár výnimiek zanikli. Lebo taká nežičlivá bola poľnohospodárska politika štátu,“ posťažoval sa Jozef Mižov.

Tak ako patrí k&nbsp;histórii Zámutova sedliacke povstanie z&nbsp;roku 1831, ktoré vyvolala epidémia cholery na Zemplíne, tak sa do dejín tejto obce zapísala pred vyše polstoročím folklórna skupina Zamutovčan. Za jej zrodom stojí hudobný redaktor slovenského rozhlasu Ondrej Demo, ktorého výskum priviedol v&nbsp;roku 1964 aj do Zámutova. „Keď odišiel z&nbsp;dediny, napadla nám myšlienka, či by sme si aj my nemali založiť súbor, ktorý by prezentoval náš folklór, naše zámutovské piesne, ľudové tance, ľudové zvyky, ktorými žila naša dedina. A&nbsp;už krátko po založení folklórnej skupiny sa ukázali svetu na speváckej súťaži v&nbsp;Michalovciach. Domov sa vrátili s&nbsp;veľkou slávou, lebo ako spomínajú najstarší členovia folklórnej skupiny, na súťaži pobrali všetky hrnčeky pre víťazov,“ hovorí organizačný vedúci známej skupiny Marek Višňovský (44).

Vedenie folkloristov prevzal od otca pred osemnástimi rokmi, keď na obecnom úrade dostal na starosť kultúru, Marek má na starosti organizačné záležitosti, otec Štefan je umeleckým vedúcim folklórnej skupiny. „Dnes je síce medzi mladými menší záujem o&nbsp;šírenie a&nbsp;prezentovanie folklóru, než býval kedysi, ale aj tak má naša skupina zo 40 stabilných tanečníkov a&nbsp;spevákov. Keď skupina začínala s&nbsp;autentickými zámutovskými tancami, akými sú ženské a&nbsp;mužské karičky či chorovody, otec mal naporúdzi ako choreograf 40 tanečných párov, keď vyšli na pódium, bola to hotová tanečná smršť. Aj ja som bol dlho tanečníkom, ale keď pribudli roky aj nejaké kilá, prešiel som k&nbsp;spevákom, vravievam, že som postúpil do áčka,“ hovorí o&nbsp;svojom pôsobení vo folklórnej skupine Marek Višňovský.

Nielen Marek, ale ani jeho rodičia si život bez folklóru nevedia predstaviť. Folklór a&nbsp;šírenie odvekých ľudových zvykov a&nbsp;tradícií už pre nich nie je koníčkom na krátenie voľných chvíľ, ale životný štýl. „V&nbsp;mladosti sme spolu tancovali vo folklórnej skupine, tvorili sme jeden pár, išlo nám to v&nbsp;tanci, ide nám to vedno aj v&nbsp;živote. Vedenia folklórnej skupiny som sa ujal v&nbsp;poslednom roku minulého tisícročia. Aby sme mali autentické tance a&nbsp;originálne zámutovske piesne, navštevovali sme s&nbsp;manželkou najstarších obyvateľov našej dediny, aby nám ich pripomenuli. Spomienky Anny Rybarčákovej, Margity Olejárovej, Heleny Janokovej sa nedajú vyvážiť zlatom, bez nich by bolo mnoho ľudových zvykov a&nbsp;piesní nadobro upadlo do zabudnutia,“ hovorí folklorista telom i&nbsp;dušou Štefan Višňovský (70).

Začiatkom leta si manželia Višňovskí splnili dlhé roky snívaný spoločný sen – otvorili dom ľudových tradícií, ktorý je vďaka tisícke exponátov oknom do histórie Zámutova a&nbsp;života jeho obyvateľov. Iniciátorom tohto nápadu je pani Anna Višňovská (65). „Staré kroje, lajblíky, sukne, pedantne vyšívané ľanové obrusy, pletené deky na prikrývanie postelí, hlinené krčahy, ručne maľované smaltované hrnce, vedrá, poľnohospodárske náradie, ktoré kedysi mali v&nbsp;každom gazdovskom dome, zberám od začiatku sedemdesiatych rokov. Ľudia o&nbsp;tom vedia, sami ma volajú – poďte sa pozrieť, čo sme našli v&nbsp;maľovanej truhlici našej nebohej babky, možno sa vám to zíde. Aj sa zišlo, bez štedrosti Zámutovčanov by sme takú bohatú zbierku nikdy nedali dohromady,“ chváli svojich rodákov pani Višňovská.

V&nbsp;Zámutove žije aj vyše 1700 Rómov, v&nbsp;dedine sme na nich nepočuli jediné krivé slovo. V&nbsp;modernom komunitnom centre sa práci s&nbsp;rómskymi „čhavore“ venujú Eva Vasiľová a&nbsp;jej asistentka Martina Putoráková. „Najťažšie na práci s&nbsp;malými Rómami je získať si ich dôveru, ale keď sa nám to podarí, nemáme s&nbsp;nimi žiadne väčšie problémy, ani s&nbsp;ich rodičmi. Zámutovskí Rómovia nežijú v&nbsp;klasickej osade s&nbsp;polorozpadnutými chatrčami, vo svojich príbytkoch majú elektrinu, plyn, vodu, tak ako všetci Zámutovčania,“ vysvetľuje Eva Vasiľová. Teraz cez prázdniny vštepujú najmladším deťom hygienické návyky, aby prišli do školy lepšie pripravené. A&nbsp;počas školského roka deti smerujú zo školy rovno do komunitného centra, kde im tety rady pomôžu s&nbsp;úlohami i&nbsp;s&nbsp;vysvetlením učebnej látky, ktorú im zadali na domácu úlohu v&nbsp;základnej škole.

Rebeliáni: Prečo takáto zvláštna prezývka prischla obyvateľom Zámutova?

Výber pre vás

Rebeliáni: Prečo takáto zvláštna prezývka prischla obyvateľom Zámutova?

Súvisiace články

Ulice odhodlaných budovateľov: Mladých v DEDINE MLÁDEŽE pribúda. Čo im obec ponúka?

Príjemná obec Hontianske Tesáre sa drží hesla: Všade tam, kde sa dá žiť, možno žiť dobre

Odhodlaní bojovníci, vážni národovci, ale aj tanec a špás: Ako sa žije pod Bradlom?

Výber pre vás