Brezová pod Bradlom je miesto mnohých tvárí. Zdobia ju busty a sochy významných rodákov. Na mestečko má kto dozerať. Historickými osobnosťami sa to tam doslova hemží a ďalšie možno vyrastajú práve teraz.

Milan Rastislav Šte-fánik vyrastal v neďalekých Košariskách. Nad jeho kolískou bol údajne kríž zo šibenice, na ktorej popravili farára Vilka Šuleka, účastníka povstania v roku 1848. Ostatky prvého československého ministra vojny sú uložené v mohyle spolu s ďalšími troma letcami, ktorí zahynuli pri havárii lietadla na bývalom letisku vo Vajnoroch. Štefánikovo srdce a mozog uložili do urny nad neho. Mohyla na Bradle je hrob jedného z najvýznamnejších Slovákov, ktorý sa osobne poznal s ďalšími významnými mužmi z Brezovej pod Bradlom a okolia.

Brezová pod Bradlom

Ľudia sa do mesta nikdy príliš nehrnuli. Život tam nebol ani nie je jednoduchý.

 

Prvá písomná zmienka: 1262. Dve darovacie listiny uhorského kráľa Bela IV. sú najstarší dochovaný písomný doklad. Brezová potom akoby načas spustla. Ďalšia písomná zmienka je až z roku 1568. To však neznamená, že by na mieste medzi týmito dvoma letopočtami nič nebolo. V Brezovej našli stopy jednoduchého opevnenia z 15. storočia.

 

Lokalizácia: Mesto leží zastrčené na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Je vzdialené 13 km južne od Myjavy, 17 km východne od Senice a 28 km západne od Piešťan. Preteká ním Brezovský potok.

 

Počet obyvateľov: 4 768 (k 31. 12. 2019)

Údolie bojovníkov

Matúš Valihora (43) je správca múzea ďalšej slávnej osobnosti, architekta Štefánikovej mohyly Dušana Samuela Jurkoviča. „Jurkovič sa narodil v Turej Lúke, ktorá je dnes súčasťou mesta Myjava. Jeho rodičia pochádzali z Brezovej pod Bradlom. Do Turej Lúky odišli po tom, ako tam jeho otec dostal prácu notára aj so služobným bytom. Do Brezovej sa rodina vrátila, keď mal päť rokov. Dušan Jurkovič je pochovaný na tunajšom cintoríne v pamätníku, ktorý sám navrhol,“ hovorí M. Valihora.

„Jurkoviča kreovalo prostredie, v ktorom vyrastal, a ľudia okolo neho. Bol Štefánikov priateľ. Jeho ujcom bol Jozef Miloslav Hurban, prvý predseda Slovenskej národnej rady, slovenský spisovateľ, novinár, politik, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť povstania v rokoch 1848 – 1849.“ Podľa mestského muzeológa sú za množstvom osobností tohto kraja podmienky, v ktorých žili. Kým obce naokolo živilo poľnohospodárstvo, tu to bolo horšie. Museli prísť kopaničiari, ktorí dokázali zužitkovať kopcovitý terén. Napriek tomu nemali taký ľahký život.

Krajinu pod Bradlom osídľovali evanjelici. Rekatolizácii sa dokázali ubrániť napriek tomu, že prišli o všetky kostoly okrem jedného v obci Prietrž. Ľudia počas náboženského útlaku bojovali za slobodu vierovyznania. Zapájali sa do protihabsburských povstaní. Národné hnutie sa tu začalo rozvíjať od 19. storočia. „Ľudia boli vždy odhodlaní bojovať proti útlaku a za slobodu. Buď to bol boj za náboženskú slobodu, alebo boj za národnú slobodu,“ dodáva.

FOTOGRAFIE Z BREZOVEJ POD BRADLOM NÁJDETE V GALÉRII

Obyvatelia Brezovej pod Bradlom neboli len vážni bojovníci. Známy sváko Ragan, veselý garbiar (spracovateľ koží) z románu Ela Šándora mal reálnu predlohu. „Martin Lacko bol majster garbiarskeho cechu. Mal krutý životný osud. V jeden deň mu zomreli dve dospelé deti. Stratu syna chorého na srdce neprežila ani jeho dcéra. Zomrela od žiaľu. Martin Lacko chodil predávať tovar po okolitých jarmokoch. V tom čase pôsobil vo Vrbovom bankový úradník Elo Šándor. Zoznámil sa aj s Lackom, ktorý sa stal predobrazom sváka Ragana. Samozrejme, všetky skutky literárnej postavy nie sú len príhody jediného človeka. Autor do svojho diela zamontoval aj príbehy iných Brezovčanov. Radšej ich premenoval, aby ho neukameňovali.“

M. Valihora zdôrazňuje, že z Brezovej pod Bradlom pochádzajú aj ďalšie významné osobnosti našej štátnosti. Napríklad diplomat Štefan Osuský, ktorého vylúčili pre jeho postoje zo všetkých škôl v Uhorsku. „Počas prvej svetovej vojny ho americkí Slováci vyslali do Európy, kde sa zapojil do odboja. Bol naším špičkovým diplomatom. Pod Trianonskou mierovou zmluvou je okrem vtedajšieho ministra zahraničných vecí Edvarda Beneša podpísaný aj on.“

Ján Papánek bol ďalší diplomat, ktorý v čase druhej svetovej vojny pôsobil v USA v exilových službách. „Bol jedným zo štrnástich autorov Charty OSN a naším zástupcom v tejto organizácii. Po nástupe komunistov k moci u nás bol jedným z diplomatov, ktorí proti týmto udalostiam protestovali na pôde medzinárodnej organizácie.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Megaluxusná loď vyráža dych.

Nehorázny luxus a kopa iných bizarností. Fúúú... Tak TOTO ste ešte nevideli

Populárne články
Veronika Remišová: Ministerka pre investície a rozvoj

Veronike Remišovej hekli počítač aj telefón: Na záškodnícke akcie je vraj zvyknutá

Život dobrodružného námorníka na pustom ostrove bol prvé mesiace ťažký.

Skutočný Robinson: Vyriekol želanie, ktoré sa mu splnilo, a strávil štyri roky osamote

Paris Hilton

Veľký trapas PARIS HILTON: Čím si rozhnevala priateľov?

Ilustračná snímka

Tak na toto nie sme zvyknutí: Prezidentka prekvapila nezvyčajným outfitom

Megaluxusná loď vyráža dych.

Nehorázny luxus a kopa iných bizarností. Fúúú... Tak TOTO ste ešte nevideli

Zápalkové hlavičky obsahujú fosfor. Je to pravda?

Zápalkové hlavičky obsahujú fosfor. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia