Jozef Kollár

V roku 1920 americkí Slováci v Chicagu založili Tatra Film Corporation s cieľom nakrúcať filmy v starej vlasti. Jedným z hlavných aktérov bol Ján Závodný, majiteľ kina, rodák z Brezovej pod Bradlom. Výrobou filmu Jánošík poverili Daniela a Jaroslava Siakeľovcov, ktorí pochádzali z Blatnice. Nakrúcať sa začalo v lete 1921 v okolí Blatnice vo Veľkej Fatre. Na jeseň dokončili niektoré interiéry v Prahe. Film mal premiéru v Žiline 21. 11. 1921 a v Chicagu 1. 12. 1921. Dlhé desaťročia sa považoval za stratený. V roku 1995 toto dielo UNESCO zapísalo do svetového kultúrneho dedičstva. Vďaka Jánošíkovi sa Slovensko zaradilo medzi 10 prvých krajín sveta, kde nakrútili dlhometrážny hraný film.

Čo pre Slovensko znamená tento film

Nakrúcalo sa tri roky po 1. svetovej vojne. Uvedomoval si štáb, do čoho ide?

Z&nbsp;neskorších rozhovorov, ktoré podali tvorcovia filmu, vyplýva, že prvoradým cieľom bolo zarobiť. Vytvorili spoločnosť Tatra Film Corporation, do ktorej vložili vlastné peniaze a&nbsp;očakávali, že sa im ich vklady vrátia. To bol primárny zámer americkej verzie filmu. Sekundárny cieľ predstavoval národný element, ktorý bol zložitý. Jednak chceli upevniť identitu Slovákov v&nbsp;Chicagu, sprostredkovať im obrazy z&nbsp;ich rodného kraja. Tvorcovia si uvedomovali aspoň sčasti svoju priekopnícku rolu v&nbsp;slovenskej kinematografii. Veľmi príznačný je z&nbsp;tohto pohľadu rámcový motív celého filmu: turista prichádza na Slovensko, stretne baču a&nbsp;ten stotožní Jánošíka s&nbsp;turistom. Ako vraví Ute Rassloff, ide o&nbsp;zvláštny motív prisvojenia si cudzieho za svoje. Turista (americký Slovák alebo Čech, ktorého hrá Theodor Pištěk) prichádza na Slovensko a&nbsp;nachádza v&nbsp;cudzom kus seba.

Bol Jánošík prvý film na svete z&nbsp;kategórie ľudových hrdinov, ku ktorým patrí aj Robin Hood či Ivanhoe?

Po prvé, ide o&nbsp;otázku ľudového hrdinu a&nbsp;mýtu všeobecne a&nbsp;do tejto kategórie spadá aj western. V&nbsp;období okolo roku 1921 je už western plne etablovaný. Na druhej strane, konkrétne filmy, ktoré by zobrazovali podobného hrdinu, akým bol Juraj Jánošík, sa ozaj ťažko pred ním hľadajú.

V&nbsp;niektorých scénach cítiť vplyv už spomínaného westernu. Dá sa povedať, že sa tým tvorcovia snažili priblížiť vkusu amerických divákov?

Celkom určite. Na jednej strane western a&nbsp;americká kinematografia vplývali na tvorcov Jánošíka a&nbsp;na druhej strane sa nebránili a&nbsp;aj vedome sa snažili na tento vplyv nadviazať. Vplyv americkej alebo dokonca už hollywoodskej kinematografie je vo filme viditeľný.

Prvý Jánošík sa nebúril tak ako v&nbsp;ďalších filmoch o&nbsp;ňom, len poukazoval na krivdy a&nbsp;naznačoval sociálny útlak. Prečo nebol väčším rebelantom?

Už ním nepotreboval byť. Hrubo povedané, maďarský útlak a&nbsp;romantizmus je už ďaleko, do 2. svetovej vojny a&nbsp;bojov za slobodu tiež. Jánošík z&nbsp;roku 1921 sa sústreďuje na pozitívnu tvorbu identity, nie na jej diferenciáciu. Film spadá do takzvanej estetiky úžasu ranej kinematografie, v&nbsp;ktorej funkcia filmu spočíva v&nbsp;prinášaní okamžitých stimulov, ktoré si divák želá. Jeho ambícia nespočíva v&nbsp;tvorbe, tlmočení a&nbsp;sprostredkovaní hlbších hodnôt a&nbsp;posolstiev, ale v&nbsp;predostrení okamžitej zábavy. Tento zámer vládne svetovému filmu minimálne do roku 1907 a&nbsp;následne sa postupne vytráca. Film Jánošík nemal ambíciu sprostredkovať vysokú zábavu divadla, ale naopak, chcel byť skôr nízkou zábavou, ľudovou veselicou. Z&nbsp;niektorých titulkov vidieť, ako nabádal divákov na&nbsp;interakciu, spev. Film mala sprevádzať špeciálne zložená hudba z&nbsp;ľudových motívov, dominujú mu efektné krátke atraktívne zábery ako bozk Jánošíka s&nbsp;Aničkou, prestrelenie lana a&nbsp;podobne.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Do hlavnej úlohy vybrali českého herca Theodora Pištěka (otca neskoršieho oscarového kostýmového výtvarníka Theodora Pištěka ml.), ktorý bol objemnejší. Na Slovensku nenašli vhodného predstaviteľa? Podľa akých kritérií vyberali hrdinu filmu?

To je veľmi zaujímavá otázka. Priznám sa, že Pištěk predstavuje veľmi zvláštne ohnivko v&nbsp;reťazi tvorby a&nbsp;pre mnohých jedno z&nbsp;najslabších. Kasting, respektíve výber hercov, mal na starosti americký divadelník František Horlivý. Už v&nbsp;danom čase s&nbsp;výberom Pištěka nesúhlasil producent Jan Závodný. Myslím, že Theodor Pištěk súvisel nejako s&nbsp;dvomi momentmi. Jednak išlo o&nbsp;etablovanú hereckú hviezdu vo vtedajšej ČSR, tak­že predstavoval záruku kvality a&nbsp;tak trochu aj úspechu filmu. Po druhé, a&nbsp;to je moja osobná hypotéza, Pištěk poskytoval určitú oporu pre režiséra, čo sa týka najmä tvorby jednotlivých záberov. Faktom je, že štáb pociťoval problémy so scenárom, ktorý dokonca v&nbsp;čase nakrúcania nemali celý hotový. Pištěk svojimi „nápadmi“ usmerňoval nakrúcanie a&nbsp;myslím, že to trochu súvisí aj s&nbsp;tým, že sa film nechal ovplyvniť hrou Jiřího Mahena. No a&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade bol ochotný pracovať za málo peňazí a&nbsp;usmerňovať ostatných hercov.

Výtvarník Peter Stankovič koncom dvadsiateho storočia nakreslil komiks o našom ľudovom hrdinovi. Prečo sa rozhodol pre Jánošíka?
&nbsp;
"Mal som veľa komiksov zo západu, kde autori vytvárali hrdinov z postáv reálne žijúcich legiend, a tak mi napadol Jánošík. Veľmi sa mi páčil veľkofilm Paľa Bielika, ktorý vedel úžasne zachytiť vtedajšiu atmosféru, zvyky a život bohatej šľachty a poddaného ľudu. To ma dostalo, a tak som si tú tému tri roky pripravoval, pátral v archívoch v Bytči, v Tepličke nad Váhom, v Terchovej... Bola to zaujímavá práca, ale znechutil mi ju nezáujem hrdých Slovákov, ktorí len hovoria o svojej hrdosti, hoci ani nevedia, kde a prečo sa u nich vzala. Ale zbojstvo je v nich geneticky zachované."

Ľudový hrdina aj v komikse

Jánošíkovu milú Aničku hrala Mária Fábryová, ktorá stála pred kamerou prvýkrát a&nbsp;vraj sa jej veľmi bála.

Ano, vraví sa to, aj keď na jej prejave to osobne veľmi nebadám. Je však pravda, že neskôr už nikdy v&nbsp;žiadnom ďalšom filme nehrala.

V&nbsp;americkej verzii, ktorá bola kolorovaná, údajne Jánošík utiekol spod šibenice, aby sa film skončil happyendom.

Americká verzia sa od slovenskej značne odlišovala. Na filme pracovali dvaja kameramani (Beneš na slovenskej verzii, Daniel Siakeľ na americkej) a&nbsp;scény neboli snímané naraz len z&nbsp;odlišných uhlov. Z&nbsp;dochovaných častí filmu je zjavné, že sa niektoré scény pre druhú verziu znova aranžovali. Strih bol tiež riešený rôzne a&nbsp;rôznymi strihačmi. Takže filmy boli značne rozdielne. Otázka dvoch rozdielnych záverov je starý mýtus, ktorý vyvrcholil sporom medzi dvomi veľkými osobnosťami, režisérom reštaurovanej verzie Jánošíka Ivanom Rumanovským a&nbsp;nestorom slovenskej filmológie Petrom Mihálikom. Ten vo svojich dejinách píše: „Doteraz sa viedli a&nbsp;ešte stále vedú spory okolo záveru oboch verzií.“ Podľa Rumanovského Jánošík v&nbsp;americkom filme ujde spod šibenice, čiže film sa končil happyendom, na rozdiel od slovenskej verzie, kde Jánošíka popravia. Nezachoval sa obrazový materiál, ktorý by poprel alebo potvrdil túto tézu, preto pri rekonštrukcii záveru musíme vychádzať z&nbsp;písomných záznamov a&nbsp;výpovedí svedkov. Produkčný filmu Ján Závodný ako očitý svedok nakrúcania i&nbsp;premiéry v&nbsp;Chicagu poprel existenciu dvoch rôznych záverov. Podľa neho sa film skončil krátkou scénou súdu a&nbsp;popravou Jánošíka. Časť scény súdu sa zachovala v&nbsp;americkej kópii a&nbsp;poprava bola riešená nasnímaním tieňa zaveseného Jánošíkovho tela. Podľa nášho zistenia tam figuroval ešte tretí motív milosti, ktorú Jánošík neprijal.

Pre nízky rozpočet film nemal anglické titulky, a&nbsp;tak sa v&nbsp;USA premietal 1. 12. 1921 len pre amerických Slovákov v&nbsp;Chicagu. Ak by mal anglické titulky, mohol dobyť Ameriku?

Myslím si, že Siakeľovci neočakávali, že by film mohol mať väčší ohlas v&nbsp;USA. Môžeme sa však pokúsiť o&nbsp;špekuláciu. Za neúspech mne osobne hovoria predovšetkým tri faktory. Najdôležitejší je ten, že postava Jánošíka je pre amerického diváka neznáma a&nbsp;Siakeľovci sa o&nbsp;znalosť historického kontextu a&nbsp;krajiny opierali a&nbsp;pre úspech s&nbsp;ním počítali. Môj osobný názor je, že najužším hrdlom filmu je predstaviteľ Jánošíka, ktorý bol známy v&nbsp;pražskom prostredí, a&nbsp;tak mohol na seba viazať širokú základňu divákov, čo však neplatí o&nbsp;americkom prostredí. No a&nbsp;napokon proti filmu vystupujú aj čísla. USA v&nbsp;roku 1922 vyprodukovali 622 filmov, čo predstavuje skoro dva filmy denne. Myslím, že Jánošík by zrejme nebol tým filmom, ktorý by mal veľkú šancu na úspech. Bol prvým nízkorozpočtovým filmom novovzniknutej spoločnosti, kde vlastne všetci boli debutujúci autori, a&nbsp;prichádzal do amerického prostredia so slovenskou témou. To pre silne národne cítiacich Američanov asi nebolo veľmi atraktívne. A&nbsp;navyše, v&nbsp;tom čase v&nbsp;USA už fungoval naplno rozbehnutý vlak menom filmový priemysel na čele s&nbsp;továrňou na sny nazvanej Hollywood. Myslím si však, že Siakeľovci mohli skúsiť opatriť film anglickými titulkami a&nbsp;neuzamknúť ho len pre približne 300-tisícovú menšinu Slovákov v&nbsp;USA.

Peter Konečný, filmový kritik a šéfredaktor portálu Kinema.sk:
&nbsp;
"Tento film je mimoriadne dôležitý v našej histórii. Z môjho pohľadu je nielen prvým domácim celovečerným hraným filmom, ale ide aj o dielo s komplikovanou štruktúrou narácie, ktorá využíva aj spomienky v čase, dvojité flashbacky, paralelný dej, čo je v dobe jeho vzniku filmu odvážny krok. Rovnako je netradičné, že už pri nakrúcaní sa podľa všetkého počítalo s dvomi verziami filmu pre rôzne publikum.
&nbsp;
Pri prednášaní o Jánošíkovi vždy premýšľam, aké by to bolo vidieť tento film pred 100 rokmi, bez znalosti modernej kinematografie. Musel by to byť úžasný zážitok, pomerne náročný na celkové pochopenie rozprávania a s mimoriadne charizmatickým hlavným hrdinom a atraktívnymi lokáciami. Jánošík je unikátny aj v tom, na ako dlho sa stal jediným hraným celovečerným slovenským filmom. Druhý je až film Varuj z roku 1946. Čiže 25 rokov sa u nás nenakrútil ani jeden hraný celovečerný film a okolité krajiny sa nám v tomto období začali v oblasti kinematografie vzďaľovať."

Ďalší hraný film nakrútili až po 25 rokoch!

Tržby v&nbsp;československých kinách dosiahli skoro 19 miliónov korún, čo je slušný balík v&nbsp;porovnaní s&nbsp;nákladmi na film – 14&nbsp;500 dolárov. Podľa toho sa z&nbsp;bratov Siakeľovcov a&nbsp;producenta Závodného mohli stať boháči. Filmovali ďalej? Do čoho investovali?

To je veľmi zaujímavá otázka. Historický fakt je, že Tatra Film Corporation bola spoločnosť, ktorá podľa zakladajúceho firemného papiera mala plány nakrúcať drámy, veselohry, cestopisy a&nbsp;historické deje. Nikdy však po Jánošíkovi už nič nenakrútila a&nbsp;dokonca sa akcionárom zrejme nevyplatili ani ich vklady.

Film bol stratený, slovenská verzia sa nezachovala a&nbsp;o&nbsp;americkej sa dlho nevedelo. Až v&nbsp;roku 1970 priniesol Jan Závodný na Slovensko kópiu, ktorú mal desaťročia odloženú v&nbsp;garáži v&nbsp;Chicagu, a&nbsp;daroval ju SFU. Ako hodnotíte prvého Jánošíka z&nbsp;dnešného pohľadu?

Ide nepochybne o&nbsp;priekopnícke a&nbsp;zakladateľské dielo slovenskej kinematografie a&nbsp;v&nbsp;tomto zmysle ide o&nbsp;dielo nesmierneho a&nbsp;nevyčísliteľného významu pre Slovensko a&nbsp;jeho kultúru. Myslím si, že mýtmi a&nbsp;záhadami opradený filmový Jánošík nepovedal ešte svoje posledné slovo a&nbsp;že tento film bude prinášať radosť divákom a&nbsp;fascinovať bádateľov ešte dlhý čas.

Jánošík sa dočkal aj ďalších spracovaní. V roku 1935 nakrútil režisér Martin Frič prvého zvukového Jánošíka s Paľom Bielikom. Známy fešák a dlháň Bielik v rokoch 1962 až 1963 nakrútil dvojdielny farebný širokouhlý film s nehercom, lekárom Františkom Kuchtom v hlavnej úlohe. V roku 1975 sa Jánošík do­čkal aj kreslenej podoby v našom prvom dlhometrážnom animovanom filme s jánošíkovskou tematikou. Má názov Zbojník Jurko a jeho autorom je Viktor Kubal. Po tejto téme zatiaľ naposledy v roku 2009 siahla vo filme Jánošík – pravdivá história známa poľská režisérka Agnieszka Holland a jej dcéra, režisérka Katarzina Adamik. Jánošíka hral český herec Václav Jiráček.

Pred 100 rokmi vznikol legendárny film o Jánošíkovi. Americká verzia vraj skončila happyendom

Výber pre vás

Pred 100 rokmi vznikol legendárny film o Jánošíkovi. Americká verzia vraj skončila happyendom

Súvisiace články

ARCHITEKT TATIER: Rekord Gedeona Majunkeho už nikto neprekoná

Kráľovná kozmetiky: ESTÉE LAUDER krémy spočiatku miešala v kuchyni

Francúzsky Sinatra: CHARLESA AZNAVOURA odhovárali, aby sa stal umelcom

Výber pre vás