Jej tvár bola pre výrobky tou najlepšou reklamou. ESTÉE LAUDER hlásala, že každá žena môže byť krásna bez ohľadu na vek. Len tej kráse treba trošku pomôcť.

Bola vynikajúca obchodníčka a vo svojej dobe patrila k najkrajším ženám. Na vzhľad si vždy potrpela: „Keby sme žili v dokonalom svete, chceli by sme, aby nás hodnotili podľa krásy duše. Ale v tom našom, ktorý nie je perfektný, má pekná žena určité výhody.“ Estée bola veľmi ambiciózna, svoje sny nesnívala, ona si ich plnila: „Nie som úspešná preto, že som si to priala a čakala na zázrak, ale preto, že som na tom pracovala.“

Keď časom zistila, že kozmetika bude tou oblasťou, v ktorej sa chce presadiť a byť úspešná, mala jasnú predstavu, ako to dosiahnuť. Uvedomila si, že ženám záleží na tom, aby vyzerali celý deň upravene, ich pleť bola svieža a žiarivá, no sebe sa mohli popri práci a domácnosti venovať nanajvýš ráno a večer maximálne štvrťhodinu. Preto chcela vytvoriť prípravky, ktorými tento efekt dosiahnu. Podarilo sa jej to nadmieru: vybudovala celosvetovo úspešný kozmetický gigant. Za jej fenomenálnu obchodnú filozofiu ju v roku 1998 americký týždenník Time vybral ako jedinú ženu medzi dvadsať najvplyvnejších obchodných géniov 20. storočia.

A pritom ako malé dievčatko Estée túžila po hereckej kariére. Touto myšlienkou sa zaoberala až do sobáša v 30. rokoch minulého storočia. Potom sa zmierila s tým, že svoje meno neuvidí na filmových plagátoch, ale „iba“ na téglikoch krémov a fľaštičkách parfumov, a presedlala na voňavý svet. Bolo to šťastné rozhodnutie: založila kozmetické impérium a stala sa nielen uznávanou osobnosťou, ale aj jednou z najbohatších žien sveta.

HISTORICKÉ FOTOGRAFIE KRÁĽOVNEJ KOZMETIKY NÁJDETE V GALÉRII

Krásna matka

Estée Lauder vyšla zo skromných pomerov. Jej matka Rose pravdepodobne pochádzala z maďarského mestečka Sátoraljaújhely pri slovensko-maďarských hraniciach. Otec Maximilián Mentzer vyrastal v obci Holice, ktorá ležala pri Dunajskej Strede, aj keď tu sa pramene rôznia, pretože podľa iných mal české korene. Obidvaja rodičia boli zo židovskej rodiny. Rose sa v roku 1898 rozhodla, že z Rakúsko-Uhorska odíde aj s piatimi deťmi do Ameriky za manželom Abrahámom Rosenthalom, ktorý tam už nejaký čas žil a pracoval. Lenže ich rodinné šťastie netrvalo dlho. Rose sa zamilovala do majiteľa malého železiarstva Maximiliána, rovnako emigranta. Prvého manžela opustila a v 1905 sa zosobášili. Dcérka, ktorá sa im v New Yorku v roku 1908 narodila, dostala meno Josephine Esther, ale volali ju len maďarskou zdrobneninou Eszti, ktorú si ona neskôr upravila na Estée.

Mimochodom, Estée celý život tajila svoj vek, takže podľa niektorých informácií je možné, že sa narodila už v roku 1906. Jej matka Rose bola mimoriadne krásna žena, vždy elegantne upravená. Mala nádherné vlasy a jemnú pleť. O tú sa starala pravidelne, denne si na ňu nanášala množstvo krému. Peknú tvár a starostlivosť o zovňajšok zdedila Estée po nej. So súrodencami pomáhala v otcovom železiarstve, no viac ako práca v tomto obchodíku ju lákala lekáreň jej strýka chemika Johna Schötza. Fascinovali ju malé tégliky plné voňavých krémov, fľaštičky s parfumovanou vodou a olejmi, ktoré vyrábal. Strýko John ovplyvnil Estée až natoľko, že po skončení strednej školy sa rozhodla v oblasti krémov a prípravkov na tvár podnikať. Pod jeho vedením namiešala prvý pleťový krém a doma v kuchyni sa podľa jeho postupov pustila do výroby ďalších receptúr na rôzne druhy pleti.

Tie predala priateľkám a zožala úspech. Pokiaľ šlo o finančné pôžičky na rozšírenie výroby a priestorov, na rozdiel od konkurentiek bola veľmi opatrná a nechcela sa zadlžiť. Elizabeth Arden alebo Helena Rubinstein podnikali vo veľkom, no Estée sa držala pri zemi. Jej „laboratóriom“ bola naďalej kuchyňa a krémy predávala vtedy bežným spôsobom – podomovým predajom. Vďaka svojej peknej a čistej pleti bola chodiacou reklamou na vlastné krémy. Nenápadne rozbiehala obchod, z ktorého postupne vybudovala kozmetickú ríšu. To už stál po jej boku manžel účtovník Joseph Lauder, ktorý jej pomohol dostať sa až na podnikateľský vrchol.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia