Peter Ličák

Z historického spišskosobotského námestia mal každý deň Vysoké Tatry ako na dlani, zrejme tam chodil aj do ľudovej školy. Jeho rodičia boli zámožní mešťania, otec vlastnil pivovar, v ktorom okrem piva vyrábal lieh a ocot. Podľa slov historika umenia Maroša Semančíka (45) z múzea na Kežmarskom hrade, ktorý sa už dve desaťročia intenzívne venuje historickému skúmaniu života a tvorby najvýraznejšej osobnosti tatranskej architektúry, o pivo z pivovaru jeho otca bol veľký záujem na celom Spiši, ale výnosným artiklom bol aj ocot, najlepšie sa predával v mestách a dedinách pod Magurou aj na Liptove. Pri listovaní v zažltnutých listinách natrafil aj na zaujímavosť: Gedeon sa narodil 10. mája 1854 a ešte v ten deň ho spišskosobotský kňaz Dominik Csermak pokrstil. Tak ako pri ostatných súrodencoch bol Gedonovi zároveň krstným otcom, čo bolo dosť nezvyčajné. Pár hodín po narodení krstili iba deti, ktorým hrozilo, že sa ďalších dní nedožijú.

Už pri našom prvom stretnutí pred desiatimi rokmi sa historik umenia od srdca rozčuľoval nad tým, koľko výmyslov, ba až absurdností sa o&nbsp;Majunkeho stavbách nachádza na všelijakých internetových stránkach, ktoré s&nbsp;vedeckým skúmaním histórie nemajú absolútne nič spoločné. Po tých rokoch, čo sa Maroš Semančík venuje životu a&nbsp;tvorbe Gedeona Majunkeho, mu nerobí žiadny problém výmysly a&nbsp;polopravdy, aj keď často dobre myslené, odlíšiť od overených, nepriestrelných faktov. Pri pátraní po Majunkeho životnom príbehu strávil nespočetné množstvo hodín medzi regálmi so škatuľami naplnenými historickými listinami v&nbsp;domácich i&nbsp;zahraničných archívoch aj vo vedeckých knižniciach. V&nbsp;Košiciach, Levoči, Spišskej Sobote, vo Viedni i&nbsp;v&nbsp;Budapešti. A&nbsp;keď porovnával získané fakty s&nbsp;tým, čo bolo o&nbsp;dvornom architektovi tatranských osád ľahkovážne napísané i&nbsp;povedané, vyšlo mu, že mnoho tvrdení sa zrodilo len v&nbsp;ľudskej fantázii a&nbsp;s&nbsp;realitou nemajú nič spoločné.

„Podľa Majunkeho projektov postavili pod tatranskými štítmi toľko budov, že nepotrebuje, aby mu pripisovali na konto aj tie, ktoré nenavrhol ani nepostavil. Na internete som sa napríklad s&nbsp;prekvapením dočítal, že je autorom známeho dreveného poľovníckeho zámočka vlastníka javorinského panstva pruského kniežaťa Christiana Krafta Hohenloheho-Öhringena v&nbsp;Tatranskej Javorine. A&nbsp;to nie je pravda. Tento omyl sa zrejme šíri na základe Majunkeho vyčíslenia nákladov za opravy zámočka, ktoré sa našli v&nbsp;archíve. Dočítal som sa kdesi aj to, že Majunke chodieval po inšpiráciu na hrazdové stavby do Álp, čo je takisto len mýtus,“ oddeľuje pravdu od mýtov historik z&nbsp;Kežmarku.

Podobné skúsenosti má riaditeľka Tatranskej galérie v&nbsp;Poprade Anna Ondrušeková. Táto kultúrna inštitúcia v&nbsp;čase lockdownu pripravila virtuálnu výstavu o&nbsp;živote a&nbsp;diele najznámejšieho tatranského architekta. „Viackrát som sa dočítala, že Majunke dával robotníkom na stavbe Téryho chaty signály zo Spišskej Soboty pomocou veľkého zrkadla. Aj vy ste to v&nbsp;jednom článku spomínali. Lenže jeden autor opisujúci túto komunikáciu sa mi v slabej chvíli priznal, že si túto historku iba vymyslel, lebo sa mu taký spôsob dorozumievania videl celkom reálny. Možno to naozaj tak bolo, ale nemožno vydávať domnienku za overený fakt. Kým to nepotvrdí niektorý historik, treba to brať iba ako dobre znejúcu neškodnú legendu,“ konštatuje uznávaná galeristka z&nbsp;Popradu.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ako 19-ročný začal Gedeon v&nbsp;roku 1873 študovať a&nbsp;získavať zá­klady technického aj umeleckého myslenia vo Viedni. Paralelne chodil na prednášky a&nbsp;na skúšky na dve vysoké školy. Do tajov architektúry vnikal na Stavebnej fakulte Vysokej školy technickej, v&nbsp;ateliéroch profesorov Theophila von Hansena a&nbsp;Friedricha von Schmidta na Akadémii výtvarných umení mu odhaľovali tajomstvá dobrej kresby a&nbsp;maľby. Na technickej univerzite mal povesť mimoriadne talentovaného študenta, na prednáškach sedel, ale skúšky robiť nemusel. Skúšať takého výnimočného študenta profesori považovali za stratu času, nevedeli si vôbec predstaviť, že by čosi nemal naštudované. V&nbsp;poslednom ročníku dokonca získal za súťažný návrh budovy akadémie vied zlatú medailu. Len ho trápilo, že sa toho nedožil jeho otec, ktorý v&nbsp;päťdesiatke podľahol týfusu.

Tento úspech mal nadanému študentovi priniesť ďalšie benefity: vláda mu sľúbila príspevok dvetisíc zlatých na financovanie ďalšieho štúdia. Ale ako to už u&nbsp;politikov často býva, ostalo len pri sľube. Až keď sa do veci zainteresoval vplyvný šľachtic gróf Emanuel Andráši z&nbsp;betliarskeho kaštieľa, ministerstvo školstva udelilo Gedeonovi Majunkemu na ďalšie vzdelávanie štipendium tristo zlatých. Tá suma mu však stačila iba na zaplatenie jedného semestra. S&nbsp;Viedňou i&nbsp;jej akadémiou výtvarných umení sa rozlúčil, prijal prvé pracovné miesto u&nbsp;svojho mecenáša grófa Andrášiho. Ako stavebný poradca mu pomáhal pripraviť prestavbu poľovníckeho kaštieľa v&nbsp;Betliari.

Keď Košicko-bohumínska železnica začala privážať cez svoje stanice v&nbsp;Poprade a&nbsp;Tatranskej Štrbe do Vysokých Tatier záplavy turistov, predvídavé vedenie Kežmarskej bankovej účastinnej spoločnosti rýchlo pochopilo, že so železnicou prišla do Tatier nová éra. Začal sa rodiť turizmus ako výnosné odvetvie, do ktorého sa oplatí investovať. Bankári sa rozhodli postaviť novú osadu Dolný Smokovec, projekt aj jej výstavbu zverili Majunkemu. Bankári ani Majunke iste netušili, že v&nbsp;tom okamihu z&nbsp;neho urobili nielen dvorného architekta Vysokých Tatier, ale aj stavebného podnikateľa. Majunke toto poverenie od kežmarských bankárov správne pochopil ako životnú šancu. Riadiť výstavbu novej osady z&nbsp;Viedne bolo veľkým rizikom, vrátil sa teda do rodnej Spišskej Soboty. Usadil sa v&nbsp;jednoposchodovom dome v&nbsp;dolnej časti sobotského námestia, v&nbsp;ktorom dnes sídli Slovenský Červený kríž.

A&nbsp;potom architekta Majunkeho zasypali objednávky na ďalšie stavby. Od Štrbského Plesa cez Vyšné Hágy, Tatranskú Polianku, Nový i&nbsp;Starý Smokovec, Tatranskú Lomnicu, Tatranskú Kotlinu až po Tatranskú Javorinu v&nbsp;Belianskych Tatrách. Projektoval kúpeľné domy, šesť kostolov, kaviarne, reštaurácie, sanatóriá, hotely, letohrádky, turistické domy. V&nbsp;jeho ateliéri sa zrodil aj projekt poľovníckeho kaštieľa pre knieža Christiana Hohenloheho, ale nie v&nbsp;Tatranskej Javorine, ako sa často nesprávne uvádza, ale vo Vyšných Hágoch. Majunkeho rukopis mala za jeho života v&nbsp;tatranských osadách až tretina stavieb, tento rekord už nemá šancu prekonať žiadny architekt. Z&nbsp;tridsiatky budov, ktoré naprojektoval i&nbsp;postavil, už mnohé zmietol čas. Pri Štrbskom plese neostala ani jedna, v&nbsp;Tatranskej Polianke neprežil Kaffehaus z&nbsp;roku 1893, Badehaus ani vily Marianna a Thermis, v&nbsp;Dolnom Smokovci sa dnešných čias nedožil kúpeľný dom ani vila Adler, v&nbsp;Tatranskej Lomnici zbúrali v&nbsp;roku 1975 Betlenház. Najhonosnejšou pamiatkou na Majunkeho je dnes zrekonštruovaný hotel Lomnica, postavený v&nbsp;roku 1893 v&nbsp;centre Tatranskej Lomnice, najvyššie položenou je Téryho chata v&nbsp;nadmorskej výške 2 015 metrov v&nbsp;Malej Studenej doline.

Jeden zo šiestich Majunkeho kostolov, ktoré navrhol vo svojom spišskosobotskom ateliéri pre Nový, Starý a&nbsp;Dolný Smokovec, Tatranskú Lomnicu a&nbsp;Tatranskú Javorinu, je dokonca považovaný za svetový unikát. Je to Kostol božského Spasiteľa v&nbsp;Dolnom Smokovci, ktorého výstavbu iniciovali pravidelní návštevníci tejto osady. Dobová tlač označila rímskokatolícky kostolík za majstrovské dielo drevenej konštrukcie. K&nbsp;svetovým unikátom zaradilo tento svätostánok nevšedné priestorové riešenie s&nbsp;bočnými loďami vysunutými nad úroveň terénu.

Najvýznamnejší Majunkeho projekt bol hotel Lomnica v&nbsp;Tatranskej Lomnici, ktorého výstavba pohltila 85-tisíc zlatých. Investorom hotela, ktorý mal v&nbsp;čase otvorenia v&nbsp;roku 1893 reštauráciu, kaviareň a&nbsp;28 izieb, bola Spišská úverová banka v&nbsp;Levoči. V&nbsp;hoteli s&nbsp;názvom Tátra-Lomnicz szálloda sídlila aj pošta, v&nbsp;suteréne boli byty pre personál. Cena za jednu noc v&nbsp;komfortných jedno- a&nbsp;dvojposteľových izbách sa pohybovala od jedného do troch forintov. Majunke v&nbsp;hrazdovej trojposchodovej stavbe skĺbil neorenesančný štýl s&nbsp;detailmi švajčiarskeho alpského štýlu. V&nbsp;susedstve luxusného hotela dalo vedenie kúpeľov v Tatranskej Lomnici postaviť pre menej náročných hostí menší hotel Lomnička. Čerstvú zeleninu do hotelovej kuchyne Lomnice dodávalo každé ráno záhradníctvo štátnych kúpeľov. Po skončení druhej svetovej vojny v&nbsp;hoteli sídlil národný výbor osady Tatranská Lomnica. Pravidelným návštevníkom hotela býval kráľ českých komikov Vlasta Burian.

Dvorný architekt Vysokých Tatier zanechal svoje stavby aj v&nbsp;iných končinách Spiša. Obohatili Turzovské kúpele v&nbsp;údolí nad Gelnicou, Kvetnicu pri Poprade, kúpele Baldovce, v&nbsp;Kežmarku postavili podľa jeho projektu Gymnázium P. O. Hviezdoslava. Všetky budovy, ktoré Gedeon Majunke navrhol, majú spoločnú črtu: boli naprojektované a&nbsp;postavené v&nbsp;symbióze s&nbsp;prírodou, ani jedna nepôsobí ako päsť na oko. A&nbsp;v&nbsp;tom je Majunkeho dielo ozaj výnimočné.

ARCHITEKT TATIER: Rekord Gedeona Majunkeho už nikto neprekoná

Peter Ličák

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

ARCHITEKT TATIER: Rekord Gedeona Majunkeho už nikto neprekoná

Peter Ličák

Súvisiace články

Silný súper spod Čergova: Hertnícki roľníci odolávali nátlaku štátnej moci vyše dve desaťročia

Bronzová pocta Kronerovi: Nápad na sochu filmovej postavy sa zrodil pri popíjaní piva

Spomienky na Popolušku: Vo Vyšných Ružbachoch zašli na pivo a ​celá krčma skamenela

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Spomienky na Popolušku: Vo Vyšných Ružbachoch zašli na pivo a celá krčma skamenela