Mária Mišovičová

<p>Šokovaný krásou nástenných kresieb údajne svojmu sprievodcovi ešte povedal: <em>„Všetko vynašli.“</em> Mal na mysli perspektívu kresieb, výtvarnú techniku, takmer dokonalý bestiár, ktorý za svetla pochodní navodil ilúziu, že zvieratá vychádzajú zo stien a pohybujú sa. Akési prvé náznaky animácie, ktorú vynašli o tisícročia neskôr. Štýl pravekých umelcov pripomínal Picassovi pointilizmus, pri ktorom obrazy vznikali nanášaním farieb v podobe bodiek.</p>
<p>Na nedostupných miestach si vtedajší umelci pomohli lešením, našli sa po ňom jasné známky. Na osvetlenie „pracoviska“ vymysleli lampu. Tvorila ju hrudka tuku umiestnená v&nbsp;dutom kameni podobnom miske a&nbsp;rastlinný knôt. Pri tvorbe používali štetce, práškové farby... Paleta farieb siahala od žltej cez najrozmanitejšie odtiene červenej a&nbsp;hnedej až po čiernu. Získavali ich z&nbsp;oxidov minerálov. Žltá a&nbsp;červenohnedá boli z&nbsp;oxidu železa, tmavohnedá z&nbsp;mangánu. Minerály roztĺkali v&nbsp;kamennej miske a&nbsp;na plochu ich nanášali štetcami z&nbsp;peria či zo zvieracej srsti alebo maľovali rukami. Zrazený jaskynný vápenec na stenách vytvoril hladký a&nbsp;svetlý povrch, ideálny podklad pod maľby. Sintrová vrstva, akási vápenná pena, spôsobila, že maľby sa uchovali vo výbornom stave.</p>

<h3>Pes objaviteľ</h3>
<p>Jaskyňu Lascaux s&nbsp;prehistorickými kresbami, ktorá tak uchvátila známeho španielskeho maliara, objavili v&nbsp;roku 1940 úplnou náhodou štyria chlapci pri dedinke Montignac na juhozápade Francúzska. Kamaráti Marcel Ravidat, Jacques Marsal, Georges Agnel, Simon Coencas si počas hier ani nevšimli, že sa im zatúlal pes. Keď to zistili, pustili sa ho hľadať, no v&nbsp;blízkom okolí nebol. Utekali popri rieke Vézère, ale nenašli ho ani na jej brehu. Už im zostal jedine neďaleký kopec – vyškriabali sa naň. Pri schádzaní z&nbsp;neho druhou stranou našli psa pred otvorom v&nbsp;skale. Zvedavé deti vošli opatrne dnu a&nbsp;uvideli jaskyňu s&nbsp;najkrajšou galériou umenia staršej kamennej doby.</p>
<p>Fascinujúce farebné kresby boli staré približne 17-tisíc rokov. Pred užasnutými zrakmi detí akoby ožili mamuty, bizóny, divé kone, tury, jelene, divé mačky, nosorožce... Okrem nich boli na stenách rôzne abstraktné maľby, rytiny alebo načrtnuté čierne kontúry zvierat. Najznámejší z&nbsp;nich je nepochybne mýtický jednorožec z&nbsp;Lascaux. Stáda býkov či koní sú často majstrovsky zachytené v&nbsp;pohybe, zrejme na úteku pred lovcami. Kto z&nbsp;turistov popustil uzdu fantázii, mohlo sa mu zdať, že začul aj imaginárne dunenie čriedy.</p>
<p>Najväčšie zobrazené zviera je býk a&nbsp;maľba meria asi päť a&nbsp;pol metra. Najmä pri obrazoch býkov cítiť priam ich hmatateľnú živosť. „Boli sme ohúrení a&nbsp;zmätení zároveň, nič také sme nečakali. Bolo to, akoby sme našli zlatý poklad,“ povedal na margo objavenia malieb v&nbsp;roku 2015 pre rozhlasovú stanicu France Bleu Périgord posledný žijúci zo štvorice vtedajších chlapcov Simon Coencas. Zomrel o&nbsp;päť rokov neskôr, vo februári 2020, vo veku 93 rokov.</p>
<p>Po objavení jaskyne sa deti hneď pobrali za svojím učiteľom Leónom Lavalom. To bolo 12.&nbsp;septembra. Ten sa šiel do jaskyne pozrieť o&nbsp;sedem dní a&nbsp;vzápätí pochopil, že je to výnimočné dielo. Už o&nbsp;dva dni nato, 21. septembra, sa v&nbsp;jaskyni začal výskum. Na začiatku sa ho ujal archeológ a&nbsp;antropológ Henri Breuil, známy aj ako katolícky kňaz abbé Breuil. Neskôr sa výskumu jaskyne venovali ďalší bádatelia. O&nbsp;tom, aký poklad sa nachádza v&nbsp;podzemí pri dedinke Montignac, vedela len hŕstka zainteresovaných, až do konca druhej svetovej vojny to bolo tajomstvo. Prví návštevníci si ju mohli prezrieť až v&nbsp;roku 1948.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Najstaršia mapa kozmu</h3>
<p>Jaskyňa Lascaux podobne ako ostatné neskôr objavené v&nbsp;tom regióne nebola zrejme nikdy obývaná. Vtedajší ľud takéto vyhĺbené miesta v&nbsp;skalách vnímal skôr ako kultové, posvätné, v&nbsp;ktorých sa vykonávali rituály či náboženské obrady. Prípadne sa v&nbsp;nich podľa archeológov schádzali lovci. Pravekí obyvatelia do vzdialených častí jaskyne nevstupovali, žili bližšie pri vchode a&nbsp;hlboko do nej vchádzali len zriedkavo.</p>
<p>Hlavný priestor jaskyne Lascaux je vysoký päť metrov a&nbsp;široký dvadsať. Okolo sa nachádza viacero menších galérií. Zvyčajne sedem. Na stenách je asi šesťsto rytín a&nbsp;1&nbsp;500 malieb a&nbsp;kresieb zvierat. Väčšina z&nbsp;nich má veľké rozmery, okolo päť metrov a&nbsp;len výnimočne sú na nich zachytené ľudské postavy. Vedci si doteraz nad mnohými motívmi lámu hlavu, druhovo sa im podarilo zaradiť zvieratá len zo šesťsto obrazov. Spomínané menšie časti, galérie, dostali svoje pomenovania: Býčia sieň, Axiálny výklenok, Chodba, Loď, Sieň mačkovitých šeliem, Apsida, Šachta. Býčia sieň je oválna sála ozdobená štyrmi praturmi. Najväčší z&nbsp;nich meria viac ako päť metrov. Na ňu nadväzuje Axiálny výklenok. To je chodba dlhá asi 50 metrov a&nbsp;na jej stenách sú veľmi nahusto nakreslené kone, bizóny a&nbsp;aj tu sú zachytené vyhynuté tury.</p>
<p>V&nbsp;Chodbe, vysokej sále, sa miešajú maľby s&nbsp;rytinami. Za ňou dosť prudko klesajú dve ťažko prístupné chodby. Jedna dostala meno Šachta a&nbsp;je to azda najfascinujúcejšie miesto v&nbsp;podzemí. Je tam totiž najznámejšia maľba jaskyne – zdanlivo mŕtvy muž s&nbsp;vtáčou hlavou, na ktorého útočí obrovský býk. Mužova zbraň sa dotýka brucha zvieraťa a&nbsp;vedľa neho na konári sedí vták. Spočiatku zachytený výjav interpretovali ako nehodu na poľovačke. Lenže vták, symbol šamanstva, priviedol odborníkov k&nbsp;úvahe, že ide o&nbsp;zobrazenie šamana v&nbsp;extáze.</p>
<p>Odlišnú úvahu vyslovil v&nbsp;roku 2000 Michael Rappenglück, profesor mníchovskej univerzity. Pochybnosti v&nbsp;ňom vyvolal muž s&nbsp;vtáčou hlavou a&nbsp;vták na konári. Symboly, ktoré na obraze sú, sa podľa neho nachádzajú aj v&nbsp;iných kultúrach a&nbsp;vzťahovali sa na zem a&nbsp;vesmír. Vyslovil domnienku, že obraz predstavuje mapu nočnej oblohy: <em>„Je to mapa najstaršieho pravekého kozmu. Bolo to nebo pravekých ľudí, plné duchov a&nbsp;zvierat.“</em> Poslednú časť jaskyne Lascaux tvorí Apsida so známymi piatimi jeleními hlavami na stene a&nbsp;Sieň mačkovitých šeliem, ktorá je na najvzdialenejšom konci.</p>

<h3>Tisíc ľudí denne</h3>
<p>Francúzske úrady jaskyňu sprístupnili pre verejnosť až tri roky po ukončení druhej svetovej vojny a&nbsp;vzápätí sa stala turistickým lákadlom. Davy ľudí prúdili za vyhľadávanou turistickou atrakciou. V&nbsp;50. rokoch ju denne navštívilo viac ako tisíc návštevníkov. Takéto množstvo však unikátnym maľbám škodilo. Ničil ich najmä oxid uhličitý, ktorý turisti vydychovali, a&nbsp;udržať jaskynnú mikroklímu nebolo možné. Vstupom verejnosti do podzemia sa narušilo prirodzené prostredie, na stenách sa vytvárali kryštalické povlaky, rástli na nich huby i&nbsp;riasy, čo malo negatívny vplyv na neobyčajné umelecké diela. Na mnohých obrazoch nežiaduce rastlinné útvary postupne utlmovali jas farieb a&nbsp;maľby znehodnocovali.</p>
<p>Napriek týmto negatívam na žiadosť komisie historických stavieb nainštalovali v&nbsp;jaskyni v&nbsp;roku 1958 rozsiahly klimatický systém, ktorý mal znížiť vlhkosť. Ani tento spôsob problémy nevyriešil, vlhkosť bola naďalej vysoká a&nbsp;riasy sa rozrastali. Preto sa kompetentní v&nbsp;roku 1963 rozhodli uzavrieť vstup do jaskyne a&nbsp;prístup do nej mal len obmedzený počet vedcov a&nbsp;historikov. Bolo to jediné vyhovujúce riešenie. Verejnosť však nechcela o&nbsp;nástennú jedinečnú pamiatku prísť, tak sa francúzska vláda rozhodla, že jej vyjde v&nbsp;ústrety.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Verné repliky</h3>
<p>Dvesto metrov od vchodu do pôvodnej jaskyne vybudovala presnú kópiu dvoch najatraktívnejších častí – Sály býkov a&nbsp;Axiálneho výklenku. Vernú repliku sprístupnili v&nbsp;roku 1983 a&nbsp;dostala názov Lascaux II. Práce na nej trvali desať rokov. Ročne ju navštívi vyše 300-tisíc turistov. V&nbsp;stavbe kópií Francúzi pokračovali v&nbsp;nasledujúcich rokoch: ďalšiu, putovnú expozíciu malieb otvorili v&nbsp;roku 2012 a&nbsp;je známa ako Lascaux III. V&nbsp;roku 2016 sprístupnili v&nbsp;Montignacu repliku Lascaux IV.</p>
<p>V&nbsp;objekte z&nbsp;betónu a&nbsp;zo skla, ktorý má rozlohu takmer deväťtisíc štvorcových metrov, sú kópie originálnych malieb so zachovanými rozmermi a&nbsp;s&nbsp;farbami ako na obrazoch v&nbsp;pôvodnej jaskyni. Pri vstupe do tejto expozície víta návštevníkov štekanie psa, akési pripomenutie, kto vlastne prvý stál pred dovtedy neobjaveným vchodom do jaskyne. Tlmené osvetlenie v&nbsp;sálach, teplota trinásť stupňov Celzia a&nbsp;80-percentná vlhkosť evokujú pocit skutočnej jaskyne. V&nbsp;Európe je pôvodná jaskyňa Lascaux spolu s&nbsp;replikami známa aj ako praveký Louvre.</p>

Nástenné maľby, kresby a rytiny sa nenachádzajú len v krajine galského kohúta. Známa a vyhľadávaná je aj praveká galéria Altamira na severe Španielska. Jaskyňa bola známa už v roku 1868, ale až o jedenásť rokov neskôr objavil šľachtic, právnik a amatérsky archeológ Marcelino Sanz de Sautuola s dcérou Mariou asi 30 metrov od vchodu slávnu sieň, v ktorej je na strope zachytených asi 25 zvierat. Prevažne sú to bizóny, prabýky, divé kone, vlky, jelene a kozorožce. Pozoruhodná je pozorovacia schopnosť pravekého umelca. Zvieratá zachytil v rôznych polohách. Niektoré stoja, ležia, iné sedia alebo akoby utekali pred nebezpečenstvom. Priestor dotvoril rôznymi nerovnosťami skál. Pokiaľ ide o farebnú škálu, prevládajú okrové a hnedočervené tóny.Praveké obrazy spred 40-tisíc rokov objavili vedci v Indonézii na ostrove Sulawesi, vyše 30-tisíc rokov majú maľby v rumunskej jaskyni Coliboaia. Podobné prehistorické skvosty možno obdivovať aj v Južnej Amerike, Austrálii, Južnej Afrike, v Alžírsku či v Indii.

Praveké obrazy sú po celom svete

<h3>Mesto svetového praveku</h3>
<p>Jaskynný komplex Lascaux nie je jediný unikát, ktorým sa Francúzsko môže pochváliť. Má ich hneď niekoľko. V&nbsp;údolí rieky Vézère sa podarilo postupne odhaliť 147 prehistorických nálezísk a&nbsp;v&nbsp;nich 25 podzemných komplexov s&nbsp;pravekými maľbami. Preto túto oblasť volajú aj hlavným mestom svetového praveku či kolískou prehistorického umenia. Rozhodne sa toto pomenovanie vzťahuje aj na jaskyňu Chauvet v&nbsp;južnom Francúzsku neďaleko obce Vallon-Pont-d’Arc. V&nbsp;jaskyni Chauvet našli traja francúzski jaskyniari v&nbsp;roku 1994 nástenné maľby asi trinástich druhov zvierat staré od 30- do 33-tisíc rokov. Sú ich tam stovky vrátane takých, ktoré sa v&nbsp;iných dobách nachádzali veľmi zriedka, prípadne vôbec.</p>
<p>Aj do tejto pamiatky sa dostanú len vedci, ale v&nbsp;blízkosti skutočnej jaskyne existuje jej kópia s&nbsp;vernými reprodukciami malieb, zachovali aj matné osvetlenie, teplotu a&nbsp;vlhkosť. V&nbsp;juhozápadnej oblasti Francúzska sú ďalšie praveké obrazy v&nbsp;hlbinách podzemia. V&nbsp;roku 2005 odkryla svoje tajomstvá jaskyňa Vilhonneur pri meste Angoulême. Jej nástenné maľby majú približne 27-tisíc rokov. Známa je aj jaskynná pamiatka Combe d’Arc, ktorej výzdoba je stará približne 22-tisíc rokov. Celý komplex jaskýň a&nbsp;pravekých pamiatok v&nbsp;údolí rieky Vézère bol v&nbsp;roku 1979 zapísaný na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.</p>

Praveký Louvre: Jaskynná obrazáreň v Lascaux plná dávno vyhynutých zvierat ohromila aj Picassa

Výber pre vás

Praveký Louvre: Jaskynná obrazáreň v Lascaux plná dávno vyhynutých zvierat ohromila aj Picassa

Súvisiace články

Tichý muž s veľkým talentom: Preslávil ho komisár Maigret, nemenej slávni boli jeho spolužiaci

Prepych sa snúbil s nevkusom: Najznámejší svetoví diktátori sa potrebovali obklopovať luxusom

Umelkyňa či zradkyňa? Známa vojnová moderátorka o sebe tvrdila, že vždy bola vlastenka

Výber pre vás