Keď jaskyňu LASCAUX navštívil významný španielsky maliar a sochár Pablo Picasso, vyhlásil: „Nevytvorili sme vôbec nič.“ Tak ho uchvátili maľby, ktoré uvidel. Jaskynná obrazáreň je plná dávno vyhynutých zvierat.

Šokovaný krásou nástenných kresieb údajne svojmu sprievodcovi ešte povedal: „Všetko vynašli.“ Mal na mysli perspektívu kresieb, výtvarnú techniku, takmer dokonalý bestiár, ktorý za svetla pochodní navodil ilúziu, že zvieratá vychádzajú zo stien a pohybujú sa. Akési prvé náznaky animácie, ktorú vynašli o tisícročia neskôr. Štýl pravekých umelcov pripomínal Picassovi pointilizmus, pri ktorom obrazy vznikali nanášaním farieb v podobe bodiek.

Na nedostupných miestach si vtedajší umelci pomohli lešením, našli sa po ňom jasné známky. Na osvetlenie „pracoviska“ vymysleli lampu. Tvorila ju hrudka tuku umiestnená v dutom kameni podobnom miske a rastlinný knôt. Pri tvorbe používali štetce, práškové farby... Paleta farieb siahala od žltej cez najrozmanitejšie odtiene červenej a hnedej až po čiernu. Získavali ich z oxidov minerálov. Žltá a červenohnedá boli z oxidu železa, tmavohnedá z mangánu. Minerály roztĺkali v kamennej miske a na plochu ich nanášali štetcami z peria či zo zvieracej srsti alebo maľovali rukami. Zrazený jaskynný vápenec na stenách vytvoril hladký a svetlý povrch, ideálny podklad pod maľby. Sintrová vrstva, akási vápenná pena, spôsobila, že maľby sa uchovali vo výbornom stave.

FOTOGRAFIE Z JASKYNE LASCAUX NÁJDETE V GALÉRII

Pes objaviteľ

Jaskyňu Lascaux s prehistorickými kresbami, ktorá tak uchvátila známeho španielskeho maliara, objavili v roku 1940 úplnou náhodou štyria chlapci pri dedinke Montignac na juhozápade Francúzska. Kamaráti Marcel Ravidat, Jacques Marsal, Georges Agnel, Simon Coencas si počas hier ani nevšimli, že sa im zatúlal pes. Keď to zistili, pustili sa ho hľadať, no v blízkom okolí nebol. Utekali popri rieke Vézère, ale nenašli ho ani na jej brehu. Už im zostal jedine neďaleký kopec – vyškriabali sa naň. Pri schádzaní z neho druhou stranou našli psa pred otvorom v skale. Zvedavé deti vošli opatrne dnu a uvideli jaskyňu s najkrajšou galériou umenia staršej kamennej doby.

Fascinujúce farebné kresby boli staré približne 17-tisíc rokov. Pred užasnutými zrakmi detí akoby ožili mamuty, bizóny, divé kone, tury, jelene, divé mačky, nosorožce... Okrem nich boli na stenách rôzne abstraktné maľby, rytiny alebo načrtnuté čierne kontúry zvierat. Najznámejší z nich je nepochybne mýtický jednorožec z Lascaux. Stáda býkov či koní sú často majstrovsky zachytené v pohybe, zrejme na úteku pred lovcami. Kto z turistov popustil uzdu fantázii, mohlo sa mu zdať, že začul aj imaginárne dunenie čriedy.

Najväčšie zobrazené zviera je býk a maľba meria asi päť a pol metra. Najmä pri obrazoch býkov cítiť priam ich hmatateľnú živosť. „Boli sme ohúrení a zmätení zároveň, nič také sme nečakali. Bolo to, akoby sme našli zlatý poklad,“ povedal na margo objavenia malieb v roku 2015 pre rozhlasovú stanicu France Bleu Périgord posledný žijúci zo štvorice vtedajších chlapcov Simon Coencas. Zomrel o päť rokov neskôr, vo februári 2020, vo veku 93 rokov.

Po objavení jaskyne sa deti hneď pobrali za svojím učiteľom Leónom Lavalom. To bolo 12. septembra. Ten sa šiel do jaskyne pozrieť o sedem dní a vzápätí pochopil, že je to výnimočné dielo. Už o dva dni nato, 21. septembra, sa v jaskyni začal výskum. Na začiatku sa ho ujal archeológ a antropológ Henri Breuil, známy aj ako katolícky kňaz abbé Breuil. Neskôr sa výskumu jaskyne venovali ďalší bádatelia. O tom, aký poklad sa nachádza v podzemí pri dedinke Montignac, vedela len hŕstka zainteresovaných, až do konca druhej svetovej vojny to bolo tajomstvo. Prví návštevníci si ju mohli prezrieť až v roku 1948.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia