Mária Mišovičová

V&nbsp;dvanástich rokoch sa definitívne rozhodol, že sa stane slávnym hercom. A&nbsp;myslel to napriek detskému veku vážne. „Dnes by som toto rozhodnutie nazval únikový východ, ktorý mi zachránil život. Inak neviem, čomu by som sa v&nbsp;živote venoval,“ spomínal vo svojej autobiografii. S&nbsp;predstavou, že sa stane hercom, prvýkrát predstúpil pred rodičov, keď mal iba šesť rokov. Napodiv obaja so synom súhlasili a&nbsp;dokonca ho podporovali. Matka mu neskôr pomáhala s&nbsp;prípravou na skúšky na konzervatórium, kam sa prihlásil po skončení základnej školy. Tú absolvoval na parížskom predmestí Saint-Mandé, kde sa aj narodil. Matka bola Belgičanka a&nbsp;otec Francúz sa stal naturalizovaným Belgičanom, keď ho francúzska armáda v&nbsp;roku 1914 povolala narukovať. Po prvej svetovej vojne sa usadili vo Francúzsku.
Bruno mal o&nbsp;dva roky staršieho brata Georgea-Alfreda. Ten vyštudoval medicínu. Ako súrodenci si boli veľmi blízki, chlapčenské šantenie si však u&nbsp;Bruna vybralo svoju daň. Výrazná jazva nad hornou perou je výsledkom pretekov na starom bicykli. V&nbsp;úzkych krivolakých uličkách sa mladšiemu z&nbsp;bratov postavil do cesty múr. Bruno nezabrzdil a&nbsp;skončil na jeho stene, Georges-Alfred sa mu šťastne vyhol. Ani jazva ho neodradila v snahe ísť za vytúženým herectvom. Herecké vzdelanie získal na parížskom konzervatóriu. Čoskoro sa ukázalo, že patril do hviezdneho ročníka. Jeho spolužiakmi boli Jean-Paul Belmondo, Jean Rochefort, Claude Rich, Pierre Vernier či Jean-Pierre Marielle – neskôr všetko výrazné osobnosti francúzskeho filmu či divadla, viacerí držitelia ocenenia César.
Bruno Cremer sa pred filmovú kameru postavil ešte počas štúdia. Zahral si bezvýznamnú epizódnu postavu muža vo filme Dlhé zuby. To bolo v&nbsp;roku 1952. Na túto rolu nielen diváci a&nbsp;kritici veľmi rýchlo zabudli, nespomínal si na ňu ani sám predstaviteľ. Väčšina jeho životopiscov uvádza ako debut úlohu Bernarda v&nbsp;úspešnej a&nbsp;hviezdami obsadenej kriminálke Keď sa do toho zapletie žena. Ponuku na ňu dostal v&nbsp;roku 1957. V&nbsp;tomto filme spolu s&nbsp;ním začínal aj Alain Delon.
Bruno Cremer však najskôr stál na divadelnom javisku. Po absolutóriu na konzervatóriu v&nbsp;roku 1953 nastúpil v&nbsp;Paríži do Théâtre de l'Œuvre. Nezabudnuteľné výkony podával predovšetkým v&nbsp;drámach od W. Shakespeara, O. Wilda alebo S.&nbsp;Becketa. Účinkoval aj v&nbsp;komédiách, úspech zožal najmä v&nbsp;hre Ideálny manžel. Hoci bol v&nbsp;tom čase elév, stvárnením jednotlivých postáv si získal uznanie aj u starších kolegov.
Na prelome 50. a&nbsp;60. rokov sa do pamäti kritikov i&nbsp;návštevníkov divadiel zapísal postavou v&nbsp;hre Chudák Bitos, ktorú napísal moderný francúzsky autor Jean Anouilh. Na premiére zažiaril, následne sa v&nbsp;hre predstavil v&nbsp;ďalších parížskych divadlách. Okrem tejto postavy upútal divákov v&nbsp;predstaveniach Dom zlomených sŕdc, Perikles, Becket... V&nbsp;tomto období sa mu na divadelných doskách naozaj darilo. Návštevníci mu tlieskali aj na scénach divadiel Théâtre Montparnasse, Comédie des Champs­‑Elysées, Théâtre de Paris... Na ich javiskách si zahral rôzne postavy klasického i&nbsp;moderného repertoáru a&nbsp;vždy s&nbsp;úspechom. Bruno Cremer miloval divadlo, považoval ho za remeslo, ktorému chcel zasvätiť život. Osud v&nbsp;podobe filmárov však rozhodol inak.

<h3>Filmové úspechy</h3>
Prvý výrazný úspech pred filmovou kamerou zaznamenal snímkou Čata 317. Upútal postavou dôstojníka Willsdorfa, ktorý sa s&nbsp;ďalšími vojakmi prediera ústupovou cestou vo vietnamskej džungli. Zahral si aj vo voľnom pokračovaní tohto úspešného filmu. Cremerova vysoká postava – meral viac ako meter deväťdesiat&nbsp;–, ostré črty, výrazný nos a&nbsp;tvrdý pohľad ho vo filmoch predurčovali najmä na úlohy vojakov, dobrodruhov, mužov na oboch stranách zákona – impozantných policajtov, ale i&nbsp;krutých vrahov. So spolužiakom Belmondom, ale aj s&nbsp;Alainom Delonom a&nbsp;americkým hercom Kirkom Douglasom sa stretli pri nakrúcaní filmu s&nbsp;vojnovou tematikou Horí už Paríž?
V&nbsp;kriminálke Čierny talár pre vraha boli jeho partnermi Annie Girardotová a&nbsp;Claude Brasseur. V&nbsp;trileri Lovec hláv stál po jeho boku ako herecký partner opäť Jean-Paul Belmondo. Bruno Cremer sa objavil v&nbsp;úlohe nepolapiteľného zločinca nazývaného Jastrab, ktorý vraždí svedkov aj tých, ktorých pri svojich lúpežiach využíval. Polícii sa ho nedarí vystopovať, preto sa obráti na nájomného žoldniera v&nbsp;podaní Jeana-Paula Belmonda, lovca hláv, ktorý splnenie úlohy vždy oznámi slovami: „Vymaľované, upratané.“ V&nbsp;snímke Špión, vstaňte! zažiaril s&nbsp;Linom Venturom a&nbsp;Michelom Piccolim, kde si títo významní herci zahrali špiónov. V&nbsp;televíznom seriáli Chobotnica proti nemu ako mafiánovi Espinozovi dlhodobo bojoval komisár Cattani.
Filmový diapazón toho charizmatického charakterového herca bol vskutku rozsiahly. Nechýbali v&nbsp;ňom však ani roly citlivých a&nbsp;pozorných mužov súčasnosti. Jedna sa predsa len vymyká z&nbsp;jeho repertoára. Bol to kňaz vo filme Cudzinec. Nakrútil ho Luchino Visconti. Psychologická postava ho čakala v&nbsp;poeticky ladenom filme s&nbsp;Romy Schneiderovou Celkom obyčajný príbeh. Stvárnil v&nbsp;ňom rozvedeného a&nbsp;nie veľmi úspešného úradníka, ktorý sa snaží zblížiť s&nbsp;bývalou manželkou. Keď ju svojím charakterom sklame, definitívne sa s&nbsp;ním rozíde. V&nbsp;kategórii cudzojazyčných filmov bola táto snímka nominovaná na Oscara.
S&nbsp;citovými problémami zápasila aj jeho ďalšia postava, stredoškolský profesor v&nbsp;melodráme Svadba bez domova. Problematickú, provokujúcu študentku s&nbsp;cynickým pohľadom na svet si zahrala Vanessa Paradisová. Bruno Cremer v&nbsp;role učiteľa sa jej snaží pomáhať s&nbsp;učením, ale ich stretnutia prerastú do mileneckého vzťahu, ktorý mu zničí manželstvo i&nbsp;kariéru. Skvelo zahral aj kňaza Godarda, riaditeľa jezuitského lýcea, v&nbsp;psychologickej dráme Antracit. Študentom sa snaží vštepiť lásku k&nbsp;blížnemu, no sám si ju vysvetľuje po svojom. Nadviaže intímny vzťah s&nbsp;jedným zo žiakov, k&nbsp;ostatným zverencom sa správa tak chladne a&nbsp;drasticky, že dostane prezývku Antracit.
Zabudnúť nemožno ani na nové nakrútenie dobrodružnej snímky Mzda strachu, na ktoré sa podujali Američania. Do väčšiny postáv obsadili francúzskych hercov, v&nbsp;úlohe jedného zo štyroch vodičov nákladiakov predvádzajúcich náročnú jazdu džungľou exceloval Bruno Cremer. V&nbsp;mysterióznom kriminálnom seriáli Pohľad do zrkadla z&nbsp;roku 1985 si postavou súkromného detektíva, ktorý pomáha hlavnej hrdinke odhaliť minulosť, získal takú popularitu u&nbsp;francúzskych žien, že ho zvolili za sexi muža roka.
Spomínané filmové postavy predstavujú len minimum z&nbsp;jeho tvorby. Celkovo účinkoval vo viac než 110 filmoch, k&nbsp;nim treba pridať divadelné predstavenia. Bruno Cremer patril k&nbsp;hercom, ktorí ponuku radšej odmietli, ak ich filmový scenár neoslovil. Vtedy sa vracal k&nbsp;milovanému divadlu. Nie nadlho, začiatkom 90. rokov prišla v&nbsp;jeho tvorbe maigretovská éra.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Slávny komisár Maigret</h3>
Úloha komisára Maigreta ho pohltila na štrnásť rokov. Počas rozsiahleho kriminálneho projektu sa na osem rokov vzdal aj filmovania. Na striebornom plátne ho diváci zazreli len dvakrát: vo filmoch Pod pieskom a&nbsp;Môj otec mi zachránil život, za ktorý bol ocenený na filmovom festivale vo Valenciennes. Na javisku si zahral len v&nbsp;jedinej divadelnej hre Bent, kde stvárnil homosexuálneho väzňa v&nbsp;koncentračnom tábore. Všetko podriadil kriminálnemu seriálu. Jeho nakrúcanie sa začalo v&nbsp;roku 1991 a&nbsp;posledná klapka zaznela v&nbsp;roku 2005.
Postavu svojrázneho detektíva si pred ním zahral populárny Jean Gabin a&nbsp;Bruno Cremer bol jeho dôstojným nástupcom. Maigreta poňal ako bytosť chápajúcu ľudské slabosti, nie je to žiadny neohrozený vyšetrovateľ. Robustný komisár s&nbsp;fajkou a&nbsp;klobúkom na hlave máva pochybnosti, dni, keď si neverí, no žiadny prípad nenechá nevyriešený. Bruno Cremer priniesol na obrazovky nový typ Maigreta, ktorý si ihneď získal divákov aj slávu. Počas štrnástich rokov hral v&nbsp;54 častiach, v&nbsp;ktorých vyšetroval rôzne zločiny.
Mnohé epizódy nakrúcali v&nbsp;Česku, v&nbsp;roku 2002 napríklad na parížsky komisariát z&nbsp;50. rokov zmenili časť továrenskej haly v&nbsp;Prahe. Bruno Cremer nakrútil ročne štyri diely, až do roku 2004, keď mu diagnostikovali rakovinu jazyka a&nbsp;hltana. V&nbsp;tom roku, výrazne schudnutý a&nbsp;unavený, stvárnil komisára Maigreta iba v&nbsp;jednej časti, hoci podľa zmluvy ich malo byť viac. No pre zdravotný stav už nevládal nakrúcať ďalšie.
Začiatkom roka 2005 zanechal javisko i&nbsp;filmové plátno a&nbsp;odišiel do ústrania. Spravil však dve výnimky. V&nbsp;tom istom roku sa predsa len ešte raz objavil na verejnosti, na tenisovom turnaji Roland-Garros, kde chvíľu pózoval fotografom. O&nbsp;tri roky neskôr ho obdivovatelia zazreli pri preberaní štátneho vyznamenania Rad čestnej légie.

<h3>Miloval smiech</h3>
Francúzski novinári dali Brunovi Cremerovi prezývku Tichý muž. Odmietal totiž odpovedať na ich otázky týkajúce sa najbližších. „Môj súkromný život je tajomstvo,“ znela najčastejšie jeho odpoveď. Čo-to z&nbsp;neho poodhalil až v&nbsp;autobiografii, ktorá vyšla v&nbsp;roku 2000 pod názvom Istý mladý muž. „Mojím koníčkom je smiech, radšej sa smejem, než myslím,“ prezradil o sebe. Najradšej relaxoval pri čítaní klasiky s&nbsp;neodmysliteľnou cigarou. Jeho obľúbeným dielom bola Homérova Iliada: „Veď čo už môže byť vzrušujúcejšie než byť v&nbsp;spoločnosti bohov?“
V memoároch okrem dovtedajšej umeleckej činnosti uverejnil informácie z&nbsp;rodinného života. Bruno Cremer bol ženatý dvakrát. S&nbsp;prvou manželkou sa zoznámil ešte počas štúdia na konzervatóriu. Ich láska mala krátke trvanie, manželstvo prestalo veľmi skoro fungovať napriek tomu, že sa im narodil syn Stéphan. V&nbsp;memoároch naznačil, že na rozdiel od neho jeho žena nedostávala divadelné ani filmové úlohy, čo bolo jednou z&nbsp;príčin ich problémov v&nbsp;manželstve. Napäté ovzdušie vyústilo do jej odchodu do Grécka za iným mužom. Vzala so sebou i&nbsp;syna. Bola len otázka času, kedy manželstvo zanikne oficiálne.
Po rozvode sa Bruno Cremer presťahoval do hotela a&nbsp;žil v&nbsp;ňom sám pätnásť rokov. Druhýkrát sa oženil v&nbsp;roku 1984. Manželka Chantal bola psychiatrička a&nbsp;zoznámili sa v&nbsp;Bretónsku. Ona tam bola na kongrese, on v&nbsp;tom regióne nakrúcal film. Vo vzťahu s&nbsp;ňou našiel konečne pokojný domov, o&nbsp;manželke vyhlasoval, že je láskou jeho života. Toto manželstvo ho napĺňalo šťastím. Narodili sa im dve dcéry –&nbsp;Con­stance a&nbsp;Marie-Clémen­tine. Pyšný otec Cremer o&nbsp;nich bol ochotný prezradiť len to, že ich profesionálne kariéry nesúvisia so svetom filmu ani divadla. O&nbsp;synovi z&nbsp;prvého manželstva na verejnosť prenikli informácie, že nešiel v&nbsp;otcových šľapajach, uprednostnil kariéru spisovateľa a&nbsp;písal knihy o&nbsp;umení.
Bruno Cremer niekoľkoročný boj s&nbsp;rakovinou prehral v&nbsp;roku 2010. Zomrel v&nbsp;parížskej nemocnici a&nbsp;okrem rodiny sa s&nbsp;ním prišli rozlúčiť stovky jeho obdivovateľov. V&nbsp;smútočnom liste prezidenta Sarkozyho stálo: „Vzdávam úctu Brunovi Cremerovi, talentovanému hercovi a&nbsp;významnej osobnosti francúzskej scény.“ Bruno Cremer je pochovaný na montparnasskom cintoríne v&nbsp;Paríži. Na poslednej ceste si želal, aby ho sprevádzal kresťanský hymnus Amazing Grace (voľne preložený Tá vzácna milosť) zahraný na gitare.

Tichý muž s veľkým talentom: Preslávil ho komisár Maigret, nemenej slávni boli jeho spolužiaci

Mária Mišovičová

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás

Tichý muž s veľkým talentom: Preslávil ho komisár Maigret, nemenej slávni boli jeho spolužiaci

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Vystri ruku a dotkneš sa ma: LEONARD COHEN napísal pár mesiacov pred smrťou list svojej láske

Poslední Kelti v Karpatoch: Aký odkaz zanechali nielen na našom území, ale aj v našej DNA?

Jeho osud stvárnil aj Leonardo DiCaprio: Kto bol tajomný MUŽ SO ŽELEZNOU MASKOU?

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás