Mnohí diváci si ho pamätajú najmä ako komisára Maigreta s neodmysliteľnou fajkou pri riešení každého zločinu. BRUNO CREMER (1929 – 2010) sa tejto postave venoval štrnásť rokov, no okrem nej po ňom zostala bohatá dlhoročná divadelná a filmová tvorba.

V dvanástich rokoch sa definitívne rozhodol, že sa stane slávnym hercom. A myslel to napriek detskému veku vážne. „Dnes by som toto rozhodnutie nazval únikový východ, ktorý mi zachránil život. Inak neviem, čomu by som sa v živote venoval,“ spomínal vo svojej autobiografii. S predstavou, že sa stane hercom, prvýkrát predstúpil pred rodičov, keď mal iba šesť rokov. Napodiv obaja so synom súhlasili a dokonca ho podporovali. Matka mu neskôr pomáhala s prípravou na skúšky na konzervatórium, kam sa prihlásil po skončení základnej školy. Tú absolvoval na parížskom predmestí Saint-Mandé, kde sa aj narodil. Matka bola Belgičanka a otec Francúz sa stal naturalizovaným Belgičanom, keď ho francúzska armáda v roku 1914 povolala narukovať. Po prvej svetovej vojne sa usadili vo Francúzsku.

Bruno mal o dva roky staršieho brata Georgea-Alfreda. Ten vyštudoval medicínu. Ako súrodenci si boli veľmi blízki, chlapčenské šantenie si však u Bruna vybralo svoju daň. Výrazná jazva nad hornou perou je výsledkom pretekov na starom bicykli. V úzkych krivolakých uličkách sa mladšiemu z bratov postavil do cesty múr. Bruno nezabrzdil a skončil na jeho stene, Georges-Alfred sa mu šťastne vyhol. Ani jazva ho neodradila v snahe ísť za vytúženým herectvom. Herecké vzdelanie získal na parížskom konzervatóriu. Čoskoro sa ukázalo, že patril do hviezdneho ročníka. Jeho spolužiakmi boli Jean-Paul Belmondo, Jean Rochefort, Claude Rich, Pierre Vernier či Jean-Pierre Marielle – neskôr všetko výrazné osobnosti francúzskeho filmu či divadla, viacerí držitelia ocenenia César.

Bruno Cremer sa pred filmovú kameru postavil ešte počas štúdia. Zahral si bezvýznamnú epizódnu postavu muža vo filme Dlhé zuby. To bolo v roku 1952. Na túto rolu nielen diváci a kritici veľmi rýchlo zabudli, nespomínal si na ňu ani sám predstaviteľ. Väčšina jeho životopiscov uvádza ako debut úlohu Bernarda v úspešnej a hviezdami obsadenej kriminálke Keď sa do toho zapletie žena. Ponuku na ňu dostal v roku 1957. V tomto filme spolu s ním začínal aj Alain Delon.

Bruno Cremer však najskôr stál na divadelnom javisku. Po absolutóriu na konzervatóriu v roku 1953 nastúpil v Paríži do Théâtre de l'Œuvre. Nezabudnuteľné výkony podával predovšetkým v drámach od W. Shakespeara, O. Wilda alebo S. Becketa. Účinkoval aj v komédiách, úspech zožal najmä v hre Ideálny manžel. Hoci bol v tom čase elév, stvárnením jednotlivých postáv si získal uznanie aj u starších kolegov.

Na prelome 50. a 60. rokov sa do pamäti kritikov i návštevníkov divadiel zapísal postavou v hre Chudák Bitos, ktorú napísal moderný francúzsky autor Jean Anouilh. Na premiére zažiaril, následne sa v hre predstavil v ďalších parížskych divadlách. Okrem tejto postavy upútal divákov v predstaveniach Dom zlomených sŕdc, Perikles, Becket... V tomto období sa mu na divadelných doskách naozaj darilo. Návštevníci mu tlieskali aj na scénach divadiel Théâtre Montparnasse, Comédie des Champs­‑Elysées, Théâtre de Paris... Na ich javiskách si zahral rôzne postavy klasického i moderného repertoáru a vždy s úspechom. Bruno Cremer miloval divadlo, považoval ho za remeslo, ktorému chcel zasvätiť život. Osud v podobe filmárov však rozhodol inak.

FOTOGRAFIE HERECKEJ LEGENDY NÁJDETE V GALÉRII

Filmové úspechy

Prvý výrazný úspech pred filmovou kamerou zaznamenal snímkou Čata 317. Upútal postavou dôstojníka Willsdorfa, ktorý sa s ďalšími vojakmi prediera ústupovou cestou vo vietnamskej džungli. Zahral si aj vo voľnom pokračovaní tohto úspešného filmu. Cremerova vysoká postava – meral viac ako meter deväťdesiat –, ostré črty, výrazný nos a tvrdý pohľad ho vo filmoch predurčovali najmä na úlohy vojakov, dobrodruhov, mužov na oboch stranách zákona – impozantných policajtov, ale i krutých vrahov. So spolužiakom Belmondom, ale aj s Alainom Delonom a americkým hercom Kirkom Douglasom sa stretli pri nakrúcaní filmu s vojnovou tematikou Horí už Paríž?

V kriminálke Čierny talár pre vraha boli jeho partnermi Annie Girardotová a Claude Brasseur. V trileri Lovec hláv stál po jeho boku ako herecký partner opäť Jean-Paul Belmondo. Bruno Cremer sa objavil v úlohe nepolapiteľného zločinca nazývaného Jastrab, ktorý vraždí svedkov aj tých, ktorých pri svojich lúpežiach využíval. Polícii sa ho nedarí vystopovať, preto sa obráti na nájomného žoldniera v podaní Jeana-Paula Belmonda, lovca hláv, ktorý splnenie úlohy vždy oznámi slovami: „Vymaľované, upratané.“ V snímke Špión, vstaňte! zažiaril s Linom Venturom a Michelom Piccolim, kde si títo významní herci zahrali špiónov. V televíznom seriáli Chobotnica proti nemu ako mafiánovi Espinozovi dlhodobo bojoval komisár Cattani.

Filmový diapazón toho charizmatického charakterového herca bol vskutku rozsiahly. Nechýbali v ňom však ani roly citlivých a pozorných mužov súčasnosti. Jedna sa predsa len vymyká z jeho repertoára. Bol to kňaz vo filme Cudzinec. Nakrútil ho Luchino Visconti. Psychologická postava ho čakala v poeticky ladenom filme s Romy Schneiderovou Celkom obyčajný príbeh. Stvárnil v ňom rozvedeného a nie veľmi úspešného úradníka, ktorý sa snaží zblížiť s bývalou manželkou. Keď ju svojím charakterom sklame, definitívne sa s ním rozíde. V kategórii cudzojazyčných filmov bola táto snímka nominovaná na Oscara.

S citovými problémami zápasila aj jeho ďalšia postava, stredoškolský profesor v melodráme Svadba bez domova. Problematickú, provokujúcu študentku s cynickým pohľadom na svet si zahrala Vanessa Paradisová. Bruno Cremer v role učiteľa sa jej snaží pomáhať s učením, ale ich stretnutia prerastú do mileneckého vzťahu, ktorý mu zničí manželstvo i kariéru. Skvelo zahral aj kňaza Godarda, riaditeľa jezuitského lýcea, v psychologickej dráme Antracit. Študentom sa snaží vštepiť lásku k blížnemu, no sám si ju vysvetľuje po svojom. Nadviaže intímny vzťah s jedným zo žiakov, k ostatným zverencom sa správa tak chladne a drasticky, že dostane prezývku Antracit.

Zabudnúť nemožno ani na nové nakrútenie dobrodružnej snímky Mzda strachu, na ktoré sa podujali Američania. Do väčšiny postáv obsadili francúzskych hercov, v úlohe jedného zo štyroch vodičov nákladiakov predvádzajúcich náročnú jazdu džungľou exceloval Bruno Cremer. V mysterióznom kriminálnom seriáli Pohľad do zrkadla z roku 1985 si postavou súkromného detektíva, ktorý pomáha hlavnej hrdinke odhaliť minulosť, získal takú popularitu u francúzskych žien, že ho zvolili za sexi muža roka.

Spomínané filmové postavy predstavujú len minimum z jeho tvorby. Celkovo účinkoval vo viac než 110 filmoch, k nim treba pridať divadelné predstavenia. Bruno Cremer patril k hercom, ktorí ponuku radšej odmietli, ak ich filmový scenár neoslovil. Vtedy sa vracal k milovanému divadlu. Nie nadlho, začiatkom 90. rokov prišla v jeho tvorbe maigretovská éra.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia