Peter Ličák

Štatút kúpeľného miesta má dnes v&nbsp;Poľsku 46 miest a&nbsp;obcí, získali ho vďaka minerálnym prameňom s&nbsp;liečivou vodou alebo vďaka výnimočným klimatickým podmienkam. V&nbsp;počte kúpeľných miest sa Poľsko drží na špici európskych krajín, v&nbsp;pomyselnom rebríčku mu patrí siedma priečka. Kráľom kúpeľníctva v&nbsp;Európe je Nemecko, služby klientom poskytuje až 500 kúpeľných miest, na Slovensku má štatút kúpeľov 25 miest a&nbsp;obcí.

„História poľských kúpeľov síce siaha tisíc rokov dozadu, ale zlatým vekom nášho kúpeľníctva bolo až 18. a&nbsp;19. storočie. Ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny, v&nbsp;roku 1910, majitelia najslávnejších kúpeľov, do ktorých sa chodievala špacírovať po kolonádach smotánka z&nbsp;celej Európy, založili Zväz poľských kúpeľných stredísk. Sídlil vo Ľvove, ktorý bol v&nbsp;tom čase poľským mestom. Už vtedy majitelia kúpeľov pochopili, že dobre fungujúce kúpele sú národným pokladom, aký príroda mnohým krajinám nedopriala. A&nbsp;pramene minerálnych liečivých vôd dodnes považujú za Boží dar,“ povedal nám na krynickej kolonáde vysokoškolský profesor Juzek Nedeczky, ktorý si do Krynice chodí vylepšovať fyzickú kondíciu už takmer 40 rokov. Vraví, že kúpeľníctvo bolo v&nbsp;staroveku postavené predovšetkým na silnej viere ľudí v&nbsp;zázračnú silu vody vyvierajúcej z&nbsp;minerálnych prameňov. Bolo spájané nielen s&nbsp;kultom zdravého, ale aj krásneho tela. Až na začiatku novoveku sa začali kúpele považovať za miesta hodné stretnutí noblesnej spoločnosti.

Za zakladateľa kúpeľníctva považujú Poliaci Józefa Dietla, rektora Jagelovskej univerzity v&nbsp;Krakove, ktorá dodnes patrí medzi najvýznamnejšie centrá vzdelanosti v&nbsp;strednej Európe. Tento lekár, vysokoškolský pedagóg, politik a&nbsp;starosta Krakova zostavil v&nbsp;19.&nbsp;storočí klasifikáciu poľských liečivých vôd, čím položil základy kúpeľnej vodoliečby a&nbsp;balneológie. Poľské kúpele liečia neduhy trápiace klientov na báze horúcich i&nbsp;studených minerálnych vôd, na báze morskej vody a&nbsp;klímy aj tej jaskynnej. Najznámejšie poľské kúpele, ktoré liečia ťažké alergie klientov v&nbsp;soľnej bani, sú tie vo Wieliczke neďaleko Krakova. Tamojšia klíma nasýtená soľou je veľmi podobná klíme z&nbsp;pobrežia Mŕtveho a&nbsp;Červeného mora. Kúpele Ladek a&nbsp;Kudowa využívajú podobne ako liečebné domy v&nbsp;českom Jáchymove rádioaktívnu vodu, väčšina ostatných kúpeľov lieči klientelu minerálnymi vodami.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Krynica, perla poľského kúpeľníctva, leží v&nbsp;Sadeckých Beskydách v&nbsp;údolí potoka Kryniczanka, len 20&nbsp;kilometrov severne od priechodu Čirč – Leluchów, kde hraničia okresy Bardejov a&nbsp;Stará Ľubovňa. Punc výnimočnosti dáva kúpeľom 23 minerálnych prameňov, tretina sa využíva na pitné kúry, ostatné sa využívajú v&nbsp;historickom kúpeľnom dome, v&nbsp;sanatóriách a&nbsp;v&nbsp;hotelových wellnessoch na balneoterapeutické kúry. Najznámejším a&nbsp;najvyhľadávanejším kúpeľným žriedlom je Zuber, ktorý má jednu z&nbsp;najsilnejších minerálnych vôd na našom kontinente.

„Pijeme ju niekoľkokrát denne, veď napokon preto sme tu. Táto zázračná voda znižuje vysokú kyslosť žalúdočných kyselín, pomáha pri všetkých chorobách tráviaceho traktu, pri liečbe žalúdočných vredov, chorobách žlčníka, pečene aj pri liečení cukrovky,“ povedala nám v priestrannej zasklenej kolonáde pani Alicija z mesta Ostrów Wielkopolski. Jej spolubývajúca pani Irenka zo severu Poľska vraví, že jej manžel mal pred rokmi veľké problémy s&nbsp;alkoholizmom a ktosi jej vtedy poradil, že mu môže pomôcť práve alkalická voda z&nbsp;prameňa Zuber. Zaplatila mu ako samoplatcovi mesačný pobyt v&nbsp;Krynici a&nbsp;výsledok bol pre celú rodinu šokujúci: po mesačnej pitnej kúre manžel nadobro zanevrel na svojho dlhoročného spoločníka – vodku wyborovú.

Legendárny prameň dostal meno po geológovi Rudolfovi Zuberovi, ktorý spolu s&nbsp;hydroteraupetom Henrykom Ebersom na prelome 19. a&nbsp;20. storočia hľadali v&nbsp;Krynici nové ložiská minerálnej vody. R.&nbsp;Zuber objavil prameň mimoriadne silnej minerálnej vody v&nbsp;roku 1914. Pravda, najstaršia história kúpeľov siaha až do roku 1547, keď bezvýznamné mestečko patrilo do panstva Krakovského biskupstva. Keď sa Krynica po delení poľského územia stala súčasťou rakúskej monarchie, do kúpeľov bol z&nbsp;Ľvova vyslaný profesor chémie, botaniky a&nbsp;etnológie Baltazar Hacquet, aby odborne posúdil kvalitu krynických minerálnych vôd a&nbsp;výdatnosť ­prameňov.

Do dejín Krynice sa zlatými písmenami zapísal aj ambiciózny oficier c. a&nbsp;k. rakúskej armády Franz Stix von Saunbergen. Keď zistil, že v&nbsp;dedinke Tylicz a&nbsp;v&nbsp;susednej Krynici len tak podaromnici chrlia minerálnu vodu výdatné pramene, načrel do rodinnej pokladnice a&nbsp;skúpil pozemky so žriedlami liečivej vody. Pramene dal upraviť a&nbsp;v&nbsp;malom domčeku začali systematicky liečiť prvých pacientov v&nbsp;roku 1807. Čas potvrdil, že rakúsky dôstojník Saunberger urobil vynikajúcu kúpu, ktorá odštartovala impozantný rozvoj kúpeľov Krynica aj s&nbsp;nimi spojeného mesta.

Stavebný boom zasiahol mesto i&nbsp;jeho kúpeľnú časť, bohatá šľachta a&nbsp;zámožní mešťania si tu vo veľkom začali stavať honosné vily na stále bývanie alebo letné pobyty, pribúdali sanatóriá, hotely, noblesné kaviarne vo viedenskom štýle, obchody s&nbsp;luxusným tovarom pre bohatú klientelu. V&nbsp;poslednej dekáde 19. storočia pribudol kúpeľný dom s&nbsp;plesovou sálou, ktorá povzniesla spoločenský život na európsku úroveň. V&nbsp;centre kúpeľov púta pozornosť klientov i&nbsp;turistov pomník Adama Mickiewicza, hlavného predstaviteľa poľského romantizmu, duchovného vodcu národného hnutia za samostatnosť Poľska. V&nbsp;kúpeľoch sa stretávali a&nbsp;tvorili najznámejší poľskí spisovatelia a&nbsp;básnici, ktorí tu radi uvádzali do života svoje romány, básnické zbierky, divadelné hry.

Keď sa Krynica v roku 1931 stala dejiskom Svetového pohára v ľadovom hokeji, kúpele tak očarili poľského prezidenta Ignacyho Moścického, že sa rozhodol na hornom konci kúpeľnej promenády postaviť honosnú Prezidentskú vilu. O pár rokov neskôr, počas okupácie Poľska, sa stala obľúbeným miestom oddychu prominentov Tretej ríše. Prezidentská vila, z&nbsp;ktorej je po prestavbe štvorhviezdičkový hotel Prezydent, hostila za svoju 90-ročnú históriu celý rad prezidentov.

Najčastejšie tam po druhej svetovej vojne chodieval poľský komunistický prezident, predstaviteľ tvrdého stalinizmu, Bolesław Bierut, predseda komunistickej vlády Władysłav Gomulka, ktorý podporil okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy v&nbsp;roku 1968, vo vile relaxovali aj poľskí prezidenti Andrzej Duda, Bronisław Komorowski, Aleksander Kwaśniewski i&nbsp;legendárny Lech Wałęsa. Kúpele navštívili aj prezidenti Nemecka, Chorvátska, Gruzínska i&nbsp;Macedónska.

Navštívili sme perlu kúpeľníctva našich severných susedov: V zime sú rajom lyžiarov!

Výber pre vás

Navštívili sme perlu kúpeľníctva našich severných susedov: V zime sú rajom lyžiarov!

Súvisiace články

Dedičný údel: Bývalí baníci zo SLOVINIEK dnes razia tunely v Česku, vo Švédsku a v Nemecku

Králi slovenského neba: LADISLAV ŠIMÁK zachránil dvadsať mláďat orla skalného

Svoj sľub nedodržal: Neuveríte, akej zberateľskej vášni MAREK NOVOTNÝ úplne prepadol

Výber pre vás