V Slovinkách, spišskej dedine ležiacej v pevnom zovretí severných kopcov Slovenského rudohoria, považujú baníctvo za dedičný údel, pre staršiu generáciu sú bývalé bane až fascinujúcou témou debát. V dedine skôr nájdete na chodníku stoeurovku ako rodinu, ktorá by nemala vo svojich radoch bývalého baníka či hutníka.
Starostka Sloviniek Gabriela Kopnická (53) do bane pracovne nikdy nesfárala, napriek tomu má s baníctvom veľa spoločného. Ako jediná žena na Slovensku predsedá baníckemu cechu, ktorý si bývalí aj ešte stále aktívni baníci z obce založili presne pred pätnástimi rokmi. Členmi spolku, ktorý založili František Mikel, Ján Stajsko, Július Moncoľ, Ladislav Fryc a Jozef Surgent, sú dnes nielen bývalí zamestnanci tunajších železnorudných baní, ale aj ich manželky, deti, rodinní príslušníci i sympatizanti. Do tejto rodiny dnes patrí bezmála 130 Slovinčanov, čo z tohto cechu robí jeden z najpočetnejších aj najagilnejších na Slovensku.
Ako vraví tajomník cechu, pracovník Rudných baní Banská Štiavnica Jozef Hudák (55), hlavným cieľom tohto občianskeho združenia je zachovávanie odvekých baníckych tradícii a banských technických pamiatok. „Prvé banícke spolky, cechy a spoločnosti vznikli na Slovensku už v roku 1892. Prvý pod názvom Krajinský banícko-hutnícky spolok Uhorska založili baníci v Banskej Štiavnici, neskôr bol premiestnený do Budapešti. V tom čase bola založená aj Spoločnosť inžinierov a technikov baníctva Poľska, ktorá patrila medzi najvýznamnejšie banícke spoločnosti v Európe,“ načrel do histórie baníckych spolkov tajomník baníckeho cechu.
VIAC FOTIEK Z KRÁSNYCH SLOVINIEK SI POZRITE V GALÉRII...Zlúčenie dvoch obcí
„Slovinky v dnešnej administratívnej podobe vznikli vo vojnovom roku 1944 zlúčením dovtedy dvoch susediacich samostatných obcí – Nižných a Vyšných Sloviniek. Našu dedinu na sútoku Slovinského a Poráčskeho potoka tvorí 1 900 obyvateľov, počet duší sa často menil, raz rástol, inokedy sa zmenšoval, záležalo to nielen na geopolitických udalostiach, ale predovšetkým na tom, koľko pracovných príležitostí ponúkali bane a huty. A pracovné miesta záviseli od zlých či dobrých hospodárskych rokov, ovplyvňovala ich konjuktúra alebo kríza v spišskom regióne alebo vo svete,“ uviedla nás do dejín baníckej obce starostka, ktorá vedie obecnú samosprávu prvé volebné obdobie. Pravda, pred nástupom do funkcie zastupovala 2,5 roka maródujúceho starostu Michala Pačana, čo jej ako poslankyni obecného zastupiteľstva umožnilo do detailov preniknúť do tajov vedenia obce.
KAROL PAVLÍK bol šéfom Dubčekovho odkaliska
Zdroj: Peter Ličák
Charakter Sloviniek a život ich obyvateľov vyše šesť storočí ovplyvňovalo baníctvo a s ním späté hutníctvo. Najvýznamnejším spôsobom ich obživy boli bane a huty, ale rodiny žijúce v údolí Slovinského potoka a jeho prítokov živilo aj uhliarstvo, povozníctvo, v malej miere aj poľnohospodárstvo. Slovinčianske výdatné zdroje medených, železných, striebro-medených i ortuťových nerastov patrili medzi najvýznamnejšie ložiská nielen na Spiši, ale na celom území Slovenska. Do baníctva na území obce po stáročia vstupovali rôzne mocenské a záujmové zoskupenia.
Mestá Gelnica a susedné Krompachy, feudálni zemepáni, drobní šľachtici, ťažiarski podnikatelia, firmy s veľkým kapitálom, ale aj samotní baníci. Bane v Slovinkách striedavo vlastnili mnohí majitelia, medzi nimi aj niekoľko viacgeneračných baníckych rodov, pre ich príslušníkov sa baníctvo stalo dedičným údelom. Meď, ktorá sa v slovinčianskych baniach ťažila, povzniesla tunajšie bane medzi najvýznamnejšie v Uhorsku a neskôr aj v Československu. Meď bola od stredoveku veľmi dobre obchodovateľnou surovinou, patrila do tria najdrahších kovov, k zlatu a striebru, preto boli v stredoveku ložiská medi považované za majetok panovníka.
Pokračovanie na ďalšej strane...
