Zuzana Zimmermannová

Madrid je mesto, kde v&nbsp;časoch mimo pandémie davy ľudí neúnavne zapĺňajú široké bulváre a&nbsp;bary a&nbsp;kde bistrá praskajú vo švíkoch bez ohľadu na polohu hodinových ručičiek. V&nbsp;konečnom dôsledku sa však nikto nikam neponáhľa. Fascinujúce galérie striedajú nekonečné zelené parky a&nbsp;megalomanské námestia, kde sa pri obyčajnom café solo (silnom esprese) na terase budete cítiť ako v&nbsp;hľadisku so vstupenkou na pouličné dejstvo (nielen) s&nbsp;barokovou scénografiou. Spoznať všetky štvrte španielskej metropoly je výzva na mnoho dní.

Je hlavné a najväčšie mesto Španielska. S počtom obyvateľov vyše 3 milióny sa radí na druhé miesto najľudnatejších metropol EÚ. Leží na rieke Manzanares v strede Španielska aj Madridského spoločenstva - jedného zo 17 autonómnych spoločenstiev krajiny. Je politickým centrom štátu, sídli tu vláda aj španielsky kráľ Filip VI. Madrid je považovaný za hlavné finančné centrum Pyrenejského polostrova. Nachádzajú sa tu centrály väčšiny španielskych spoločností, ako aj Svetová organizácia pre cestovný ruch (WTO) a svetoznáme múzeá Prado, Thyssen-Bornemisza a Reina Sofía. Madrid sa radí medzi európske mestá s najvyšším počtom stromov a zelených plôch na obyvateľa. Napriek modernej infraštruktúre si mnohé časti mesta zachovali historický ráz a každá z 21 štvrtí aj svojský charakter. 

Madrid

Madrid si za sídlo dvora vybral už Filip II. v&nbsp;roku 1561 a&nbsp;s&nbsp;výnimkou dvoch krátkych období – najprv na začiatku 17.&nbsp;storočia (hlavné mesto sa presunulo do Valladolidu) a&nbsp;neskôr počas španielskej občianskej vojny (vláda sídlila vo Valencii a&nbsp;potom v&nbsp;Barcelone) – zostal hlavným mestom Španielska dodnes. Hoci tu stojí Palacio Real, oficiálna rezidencia kráľa Filipa VI. a&nbsp;kráľovnej Letizie, kráľovskú rodinu by ste v&nbsp;ňom hľadali márne. Tá sa udomácnila v&nbsp;skromnejšom paláci Zarzuela na okraji Madridu a&nbsp;svoje sídlo s&nbsp;výnimkou oficiálnych ceremónií a&nbsp;banketov prenechala zvedavým turistom. V&nbsp;honosnom paláci, ktorý má vyše tritisíc miestností, veru je na čo pozerať.

Môžete sa poprechádzať medzi zbierkou huslí a&nbsp;iných strunových nástrojov z&nbsp;dielne legendárneho Stradivaria, privoňať k&nbsp;nekonečným zásuvkám s&nbsp;prírodnými liečivami a&nbsp;prečítať si zachované lekárske predpisy pre kráľovskú rodinu alebo sa pokochať v&nbsp;obrazárni s&nbsp;pokladmi od Caravaggia (visí tu aj obraz Salome s&nbsp;hlavou Jána Krstiteľa), Goyu a&nbsp;Velázqueza. Za majestátnou vnútornou výzdobou plnou zlata, brokátu a&nbsp;zamatu nezaostáva ani exteriér. Sabatiniho záhrady zdobí vyše 40&nbsp;sôch španielskych kráľov, túlať sa dá aj medzi prísne ostrihanými kríkmi, kvetmi a&nbsp;fontánami. Ak vás na okamih opantá francúzsky šarm, nepôjde o&nbsp;omyl –&nbsp;palác sa inšpiroval Berniniho náčrtmi, ktoré vytvoril pre parížsky Louvre. Oproti Kráľovskému palácu stojí katedrála La Almudena. Obe stavby sa dokonale odrážajú v&nbsp;dažďových mlákach, ktoré sú pre zimu typické.

Španielsko preslávili aj tapas a&nbsp;pinchos, v&nbsp;Madride však na ponuku bezplatného servírovania týchto minisendvičov a&nbsp;jednohubiek k&nbsp;nápojom, ako je to zvykom najmä na juhu, naďabíte o&nbsp;niečo ťažšie. Hladní však nezostanete. Pre domácich je jedlo koníček, spoločenská udalosť a&nbsp;najmä veľký pôžitok, Madrid navyše spája kuchyňu celej krajiny. K&nbsp;typickým jedlám okrem paely či zemiakovej tortily patria huevos rotos – vajíčka na opekaných zemiakoch, bocadillo de calamares – kalamárová bageta, callos – pomaly varené držky s&nbsp;mäsom a&nbsp;pikantným chorizom či neodolateľné sladké fritované pečivo churros, ktoré sa máča do hustej horúcej čokolády. V&nbsp;meste je hneď niekoľko tržníc, ktoré spájajú gastronomické stánky pod jednou strechou.

Najznámejšia z&nbsp;nich, hotový chrám vynikajúceho jedla, je Mercado de San Miguel v&nbsp;štvrti Los Austrias. Bývalé trhovisko ovocia a&nbsp;zeleniny sídli v&nbsp;impozantnej železno-sklenej konštrukcii a&nbsp;takmer po sto rokoch existencie sa zmenilo na pestrú zbierku hipsterských bistier. Kým na jednom konci sa na ľade chladia čerstvé morské úlovky z&nbsp;Galície, na ďalšom z&nbsp;nich vyrábajú chlebíky od výmyslu sveta. Smoothie z&nbsp;čerstvého ovocia striedajú vitríny s&nbsp;luxusnými zákuskami ako od klenotníka, kúsky sušenej jamón ibérico (iberskej šunky) vám naservírujú do originálnych papierových kornútikov. K&nbsp;všetkému ponúknu syry a&nbsp;vína od Prioratu až po Rioju. Nikam sa ponáhľať nemusíte, večera v&nbsp;Španielsku trvá takmer do rána.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Keď sa „Madrileños“ potrebujú zhlboka nadýchnuť, väčšinou zamieria do parku El Retiro. Je taký veľký, že sa tam dá poľahky stratiť a&nbsp;potom zasa nájsť – nielen správnu cestu, ale aj vnútorný pokoj. Na lavičkách a&nbsp;trávnikoch posedávajú tínedžeri vedľa spokojných rodín a&nbsp;podnikateľov v&nbsp;oblekoch, na jazere sa hojdajú bielo-modré člnky, škôlkari nadšene sledujú bábkové divadlo a&nbsp;v&nbsp;spleti chodníkov sa mihajú bežci a&nbsp;korčuliari.

El Retiro bol kedysi súkromnou záhradou španielskej kráľovskej rodiny, tá sa však 125 hektárov zelene rozhodla sprístupniť verejnosti. Dominantou parku je Krištáľový palác, postavený takmer výlučne zo skla. Pôvodne slúžil ako útočisko pre tropické rastliny privezené z&nbsp;Filipín, niekdajšej španielskej kolónie. Dnes v&nbsp;pompéznom „skleníku“ namiesto exotickej flóry kvitne umenie z&nbsp;dočasných výstav moderného umenia z&nbsp;galérie kráľovnej Žofie. Pod jeho kupolou človek nadobudne zvláštny pocit spojenia prírody s&nbsp;architektúrou. Hlavne za jasného dňa, keď sa za oknami ligoce pokojné jazero obkolesené pagaštanmi.

El Retiro je plný kuriozít vrátane sochy padlého anjela, údajne jedinej verejnej sochy Lucifera na svete. Domov tam má aj najstarší, vyše 400-ročný madridský strom. Majestátny pamätník Alfonza XII. s&nbsp;kolonádou nad jazerom je obľúbená vyhliadka, kde sa vedú neustále mocenské boje medzi ľuďmi a&nbsp;holubmi. O&nbsp;potešenie zmyslov sa stará rozárium, francúzska záhrada so stovkami mandľovníkov aj pávia voliéra. El Retiro však nie je jediná oáza Madridu, obľúbené sú aj parky Madrid Río pri rieke Manzanares, Casa de Campo, Parque del Oeste, záhrady El Capricho z&nbsp;18.&nbsp;storočia a&nbsp;ďalšie. V&nbsp;rámci snahy o&nbsp;zlepšenie kvality ovzdušia v&nbsp;záplave dopravných emisií Madrid plánuje vybudovať obrovský metropolitný les Bosque Metropolitano s&nbsp;vyše 450-tisíc stromami. Po dokončení prepojí aj existujúce parky a&nbsp;okolo Madridu vytvorí 75-kilometrový zelený opasok. Po tohtoročnej zimnej katastrofe, keď výdatné sneženie zničilo stovky stromov, sa ozdravný projekt zíde ako soľ.

Madrid leží na centrálnej náhornej plošine, a&nbsp;hoci pri prechádzkach centrom žiadne extrémne kopce zdolávať netreba, niekoľko výnimočných vyhliadok sa tam nájde. Na jednej z&nbsp;nich dokonca stojí staroveká egyptská architektúra. Chrám Templo de Debod je ako obrovská ďakovná pohľadnica, ktorú Egypt poslal španielskym archeológom. Keď sa v&nbsp;roku 1960 začala výstavba Asuánskej priehrady, hrozilo, že jej vody zaplavia archeologické pamiatky a&nbsp;náleziská v&nbsp;údolí Nílu. Španieli prispeli k&nbsp;záchrane chrámov v&nbsp;Abú Simbel a&nbsp;o&nbsp;pár rokov neskôr za to dostali poďakovanie v&nbsp;podobe vzácnej pamiatky z&nbsp;2.&nbsp;storočia pred naším letopočtom. Chrám Debod blok po bloku opäť zložili v&nbsp;parku Cuartel de la Montaña neďaleko Kráľovského paláca. Dnes sa z&nbsp;majestátnych brán, duplikovaných v&nbsp;odraze hladiny vody, stalo obľúbené miesto na sledovanie západu slnka.

V&nbsp;Európe nie je veľa grandióznych námestí, ktoré by boli zamknuté zo štyroch strán a&nbsp;ostro sledované viac ako dvomi stovkami uniformných balkónov. Plaza Mayor ponúka skutočný voyeurský zážitok pre ľudí žijúcich a&nbsp;pracujúcich v&nbsp;budovách zo 17.&nbsp;storočia v&nbsp;podobe pohľadu na neustále sa hmýriaci dav na námestí. Tí, ktorí hľadajú oddych na terasách s&nbsp;pohárom vermútu v&nbsp;ruke, zasa vstupujú do denných rutín postavičiek za oknami. Za strohú jednotu vďačí Plaza Mayor žiadosti kráľa Filipa II. Než sa Madrid stal hlavným mestom so širokými bulvármi, jeho architektúra pozostávala z&nbsp;úzkych uličiek a&nbsp;tajných priechodov, a&nbsp;tak kráľ požiadal o&nbsp;zjednotenie tejto štvrte.

Námestie sa od svojich počiatkov stalo svedkom blahorečení a&nbsp;korunovácií, ale aj krvavých popráv počas španielskej inkvizície či býčích zápasov, na ktoré sa vrchnosť pozerala z&nbsp;privilegovaných balkónov. V&nbsp;presnosti, ktorá sa opakuje na troch stenách, je niečo veľmi upokojujúce. Keď sa v&nbsp;noci rozsvietia lampy pod klenbami stĺporadia a&nbsp;fresky mytologických bytostí na Casa de la Pandería sa zmenia na zlaté, čaro sa ešte znásobí. Práve táto budova poslúžila ako originál pre zvyšné klony na námestí. V&nbsp;minulosti mala skutočne dôležitú funkciu: ako hlavná pekáreň v&nbsp;celom meste určovala ceny chleba tak, aby si ho mohli dovoliť kúpiť aj tí najchudobnejší.

Nemenej zaujímavé je námestie Puerta del Sol (Slnečná brána), dejisko protestov, sídlo pouličných umelcov, miesto bežných stretnutí aj vítania nového roka s&nbsp;tradičnými dvanástimi bobuľami hrozna. Neustále plné a&nbsp;hlučné námestie si buď hneď zamilujete, alebo z&nbsp;neho ujdete čo najďalej. K&nbsp;Slnečnej bráne vedú (takmer) všetky madridské cesty, leží tam aj symbolický stred Španielska s&nbsp;nultým kilometrovníkom či socha kráľa Karola III., ktorého vďaka záslužnej práci pre mesto prezývali aj „Kráľ starosta“. Obe pamiatky však zatieňuje obľúbená socha medvedíka, ktorý sa štverá na ovocný strom.

Symbolizuje urovnanie sporu o&nbsp;využitie polí a&nbsp;lesov medzi vládou a&nbsp;cirkvou, domáci však veria, že tento strom do madridského erbu vybrali najmä preto, že jeho meno „madroño“ (jahodovec obyčajný) sa v&nbsp;španielčine nápadne podobá na slovo „Madrileño“ (Madridčan/-ka). Za najkrajšími výhľadmi na mesto a&nbsp;hlavný bulvár Gran Vía sa treba vybrať na neďalekú vyhliadku v&nbsp;paláci Cibeles. Sídlo mestskej rady zdobí neprehliadnuteľná fontána gréckej bohyne Kybelé v&nbsp;koči, ktorý ťahajú dva majestátne levy. Práve tu fanúšikovia Realu Madrid oslavujú víťazstvá svojho futbalového klubu.

Ak v&nbsp;Madride v&nbsp;podvečerných hodinách uvidíte dlhočizný hadiaci sa rad ľudí na bulvári Paseo del Prado, môžete si byť istí, že títo ľudia čakajú na vstup do múzea Prado. Španielsky národný poklad je posledné dve hodiny otvorený bezplatne, milovníkom umenia však tento čas na obdivovanie vyše 1&nbsp;500 fascinujúcich diel španielskej, talianskej aj flámskej školy zaručene stačiť nebude. Galériu často prezývajú „múzeum maliarov“, nie malieb, keďže od niektorých umelcov tu visí aj stovka diel. Raffael, El Greco, Tizian, Rubens, Velázquez, Goya –&nbsp;každý si nájde to svoje. Zastať pred kurióznym triptychom Záhrada pozemských rozkoší Hieronyma Boscha, ktorý detailne zachytáva osud ľudstva v&nbsp;troch dejstvách, je zaručené potešenie na dlhé minúty a&nbsp;pre mnohých aj vrchol návštevy.

Nezaostáva ani podobizeň španielskej kráľovskej rodiny na obraze Las Meninas (Dvorné dámy) Diega Velázqueza, ktorú namaľoval v&nbsp;tom čase zo skutočne revolučnej perspektívy. Prado nedávno oslávilo 200.&nbsp;výročie, raj umenia sa v&nbsp;ňom však nekončí. Pokračuje do známeho trojuholníka Triángulo del Arte, kam patrí aj múzeum moderného umenia kráľovnej Žofie s&nbsp;originálom osemmetrového Picassovho obrazu Guernica a&nbsp;niekoľkých diel Salvadora Dalího či Joana Miróa, tretí uhol umeleckej cesty vedie k&nbsp;zbierke baróna Thyssena-Bornemiszu. Sídli v&nbsp;budove Palacio de Villahermosa a&nbsp;jej steny lemujú impresionistické obrazy od Moneta, Degasa, Gauguina aj Vincenta van Gogha.

Oproti múzeu kráľovej Žofie stojí železničná stanica Atocha. Zvonka nenápadná budova vnútri ukrýva nečakanú oázu s&nbsp;vysokánskymi palmami, tropickými rastlinami, so škriekajúcimi vtákmi a&nbsp;dokonca s&nbsp;jazierkom s&nbsp;korytnačkami. Na takomto mieste je čakanie na meškajúci vlak oveľa menej bolestné. Atocha poslúži ako štartová čiara pre návštevu neďalekých miest ako El Escorial – bývalé sídlo kráľovskej rodiny, či hradbami obkľúčené Toledo. V&nbsp;nedeľu má väčšina Madridčanov ešte jednu povinnú zastávku – El Rastro.

Najväčší blší trh v&nbsp;celej Európe každý týždeň v&nbsp;úzkych uličkách štvrte La Latina rozprestrie to najlepšie od starých platní, cez vintage oblečenie, úlovky z&nbsp;antikvariátu, remeselné výrobky až po moderné šaty a&nbsp;suveníry. Zvedavé obzeranie, energické zjednávanie a&nbsp;veselá vrava sú na tomto mieste tradíciou už od 17.&nbsp;storočia, keď sa tam predávalo najmä mäso (odtiaľ aj názov rastro – stopa, podľa stopy krvi, ktoré za sebou zanechávali zvieratá). Vyše tritisíc pravidelných predajcov na najstaršom madridskom trhovisku prežíva počas koronakrízy krušné časy a&nbsp;s&nbsp;vládou vedie nekonečné boje týkajúce sa možností a&nbsp;bezpečných pravidiel pouličného predaja.

Ďalšia madridská štvrť s&nbsp;osobitým šarmom je Barrio de las Letras – literárna štvrť, kde sa básne a&nbsp;úryvky z&nbsp;diel „rozlievajú“ po uliciach priamo pod nohami. V&nbsp;17.&nbsp;storočí, zlatom veku španielskej literatúry, tam mali svoj domov spisovatelia ako Cervantes, Lope de Vega či Quevedo. Ulice lemujú početné divadlá a&nbsp;jedny z&nbsp;najstarších reštaurácií a&nbsp;kaviarní v&nbsp;Madride. Pravdepodobnosť, že si sadnete k&nbsp;rovnakému stolu ako kedysi slávni umelci, sa výrazne zvyšuje.

Pri umení sa to však v&nbsp;Madride nekončí, temperamentná metropola ponúka zábavu každého druhu. Pre futbalových fanúšikov Realu Madrid je povinnou zastávkou Štadión a&nbsp;múzeum Santiaga Bernabéua, „shopoholikov“ nadchnú nákupy v&nbsp;okolí Gran Vía a&nbsp;knihomoľov zasa národná knižnica – Biblioteca Nacional, ktorá ukrýva kópiu každučkej knihy vydanej v&nbsp;Španielsku. Madrid výraz nuda v&nbsp;slovnej zásobe jednoducho nemá.

Mesto v pohybe: V kráľovskom Madride nájdete najviac stromov na počet obyvateľov v Európe

Výber pre vás

Mesto v pohybe: V kráľovskom Madride nájdete najviac stromov na počet obyvateľov v Európe

Súvisiace články

Starobylá krajina chytá v turizme druhý dych: Vďaka tomuto miestu sa vrátite do minulosti

Rozdeľuje ich pôvod, ale spája „Voňajúci pán“. Do mŕtvych investujú viac než do seba

Proti Arabom a Turkom bojovali aj preto, aby mohli piť víno. V Gruzínsku sa zabáva na svadbách aj na cintorínoch

Výber pre vás