Vladimír Kampf

Majú zámok, unikátne hradisko Molpír, Driny – jedinú jaskyňu v&nbsp;Malých Karpatoch, chýrnu medovinu Včelovinu, prírodu, hrobku Pálffyovcov, kalváriu nad cintorínom, jediný sezónny vodopád v&nbsp;Malých Karpatoch, roklinu Čertov žľab, nad ňou najvyšší vrch Malých Karpát Záruby a&nbsp;aj to socialisticko-betónové centrum obce má čaro. Dostať sa z&nbsp;jedného konca dediny na druhý nie je nikdy problém. Stačí si požičať zelený bicykel, ktorým sa aj turista z&nbsp;vlaku či autobusu môže dostať takmer k&nbsp;všetkým atrakciám okrem tých hlboko v&nbsp;lese. So zamestnanosťou tu nie je problém. Približne hodinu cesty z&nbsp;obce sú mestá Bratislava, Trnava, Piešťany, Senica.

Názov pravdepodobne súvisí s pomenovaním osady, ktorej obyvatelia vyrábali smolu. Smola je odborne viskózna až tuhá organická látka získavaná ako zvyšok pri destilácii drevného alebo uhoľného dechtu či z tuku z ovčej vlny. V Smoleniciach ju pravdepodobne získavali ako vedľajší, ale obchodne zaujímavý produkt pri výrobe dreveného uhlia.
&nbsp;
Poloha: Obec leží na úpätí Malých Karpát v okrese Trnava, asi 60 km severovýchodne od Bratislavy a 25 km severozápadne od Trnavy.
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1256. V 13. storočí obec patrila grófom z&nbsp;Pezinka a zo Svätého Jura, koncom 14. storočia hradu Korlátko a&nbsp;neskôr Ctiborovi zo Ctiboríc.
&nbsp;
Nezamestnanosť v okrese Trnava v septembri 2022: 3,34 %

Smolenice

Na Smolenickom zámku straší. Minimálne raz do roka. Organizátor strašenia Michal Holkovič je v&nbsp;civile poisťovateľ. Len tak pre radosť dal dokopy občianske združenie Karpatoš, ktoré pevne stojí za maškarami z&nbsp;Nocí duchov na Smolenickom zámku. „Dlhší čas som rozmýšľal o&nbsp;plese a&nbsp;dostal som vnuknutie, že by mohol byť maškarný,“ spomína na začiatky. Keďže nie je hasič, futbalista ani poľovník, hľadal cestu. „Vo firme sme mali spoločenské akcie, na ktoré sme chodili tematicky v&nbsp;maskách. Veľmi sa mi to páčilo. Tým, že je človek pod maskou, čiastočne zahodí svoju masku či dokonca tvár,“ vysvetľuje.

V&nbsp;minulosti mu ako šéfovi obecnej kultúrnej komisie prischlo organizovanie ešte staršej akcie Cesta rozprávkovým lesom, ktorá má vyše štvrť storočia. „Spolupracujeme s&nbsp;kopou dobrovoľníkov a&nbsp;s&nbsp;občianskymi združeniami v&nbsp;obci. Tento rok mal realizačný tím 120&nbsp;ľudí, počasie nám vyšlo a&nbsp;deti sa dobre zabavili. Z&nbsp;roka na rok podujatie vylepšujeme a&nbsp;snažíme sa, aby mali deti viac a&nbsp;viac pozitívnych vnemov. Okrem baby Jagy, Červenej čiapočky, vodníka a&nbsp;Indiánov môžu stretnúť záchranárov alebo požiarnikov. Na každom stanovisku riešia úlohy, za ktoré dostávajú pečiatky. Nakoniec sa dostanú ku kráľovnej a&nbsp;kráľovi, ktorí ich odmenia sladkosťami.“

Michal Holkovič má doma v pivnici zbierku masiek a kostýmov. „Každý rok mi ich pribúda niekoľko desiatok. Potrebujeme ich práve na akcie pre deti a dospelých. Tešíme sa, že môžeme robiť dobré meno dedine a regiónu. Sme súčasťou územného unikátu. Možno chýba niekto, kto by všetko, čo tu máme, dokázal zjednotiť. Neviem si predstaviť, kto by to mal byť a ako by sa to dalo. Je tu toho veľmi veľa. Dúfam, že Smolenice budú čoskoro ako malebná rakúska či moravská turistická dedinka. Stále niečo pribúda.“ Združenie Karpatoš si neodpustí ani májovú súťaž vo varení guláša pod Smolenickým zámkom, z&nbsp;ktorého sa stal festival dobrej nálady, jedla a&nbsp;piva. „Špecialitou je medové pivo. Neveril by si, aké je ku gulášu skvelé. Každý si myslí, že medové pivo je sladké, ale nie je to tak. Treba prísť a&nbsp;ochutnať ho. Má skvelú, plnú chuť.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Medové pivo je produktom miestneho medovinárstva a včelárstva Včelco. Jedným z jeho majiteľov je Pavol Kudláč. „Spočiatku sme sa s kamarátmi chceli venovať najmä včelárstvu, s pribúdajúcim množstvom medu sme začali rozmýšľať aj o výrobe medoviny a iných kvasených nápojov z medu. K medovine sme pridali výrobu medového piva, neskôr sme začali s výrobou cideru a destilátu z medoviny, medovice,“ spomína Pavol. Firmu založili traja kamaráti Pavol Kudláč, Radoslav Opalek a&nbsp;Eduard Štibraný, ktorí sa so včelárstvom zoznámili už na Základnej škole v&nbsp;Trstíne, kde navštevovali včelársky krúžok pod vedením skúseného učiteľa a&nbsp;vynikajúceho včelára majstra Kumančíka. To, že pôjde o&nbsp;celoživotné hobby a&nbsp;neskôr aj profesiu, vtedy nikto netušil. „Láska k&nbsp;včelárstvu nás dala znovu dohromady. Začiatkom nového milénia sme si založili spoločný chov včiel. Med z&nbsp;tejto veľkej včelnice sme začali po­užívať na spoločnú výrobu medoviny. Medovinu sme vyrábali najskôr len pre seba a&nbsp;svojich známych, no časom si získavala viac a&nbsp;viac priaznivcov, hoci sme vyrábali len v&nbsp;malých dávkach v&nbsp;pivnici starého domu,“ prezrádza Pavol Kudláč.

Od medoviny k&nbsp;Včelovine. „Značka Včelovina vznikla ešte pred oficiálnym založením firmy v&nbsp;roku 2007. Na výrobu našej medoviny sme skúšali používať rôzne druhy medu, ktoré sme aj kombinovali. Okrem toho sme testovali desiatky kmeňov ušľachtilých kvasiniek. Medovinu sme skúšali kvasiť pri rôznych teplotách. Jednotlivé zložky sme sa snažili obmieňať tak, aby sme boli s&nbsp;výsledkom naozaj spokojní. Nakoniec sme sa rozhodli vyrábať medovinu z&nbsp;troch druhov medu. Bol to úplne nový moment pri výrobe. Navyše pre zachovanie arómy a&nbsp;chuti medu a&nbsp;včelieho plástu sme kvasili pri nízkej teplote, čo je v&nbsp;stredoeurópskom regióne nezvyčajné. Túto novú receptúru sme chceli odlíšiť aj názvom. Preto Včelovina,“ vysvetľuje.

Dnes vyrábajú viacero druhov medoviny. Popri tradičných a&nbsp;korenených medovinách sú známi ovocnými medovinami. „Očarili nás už pri prvej návšteve najväčšej medovinovej súťaže ­Mazer Cup v&nbsp;Colorade v&nbsp;USA v&nbsp;roku 2008. Kombinácia vhodných druhov medu s&nbsp;vybranými odrodami hrozna, ako je muškát, tramín alebo sauvignon, vzniká nádherná harmónia chutí. Medovina s&nbsp;čiernymi ríbezľami, čučoriedkami, višňami alebo zrelými malinami je neodolateľná,“ vysvetľuje. Používajú výlučne slovenský med –&nbsp;buď svoj vlastný, alebo nakupujú od priateľov včelárov, ktorých poznajú.

Špecialitou firmy Včelco je používanie dubových sudov pri výrobe a&nbsp;zrení medoviny. „V&nbsp;roku 2008 sme začali experimentovať s&nbsp;dubovými sudmi, v&nbsp;ktorých medovina zreje najlepšie. Používame aj sudy, v&nbsp;ktorých predtým zrela whisky alebo rum. Dnes sa nám, naopak, začali hlásiť výrobcovia destilátov, ktorí by radi vyskúšali, ako budú chutiť ich nápoje vyzreté v&nbsp;sude po medovine,“ prezradil P.&nbsp;Kudláč. Začínali v&nbsp;pivnici starého domu v&nbsp;prenajatých priestoroch. Dnes prezentujú produkty, ale aj včelárstvo, spôsob výroby medoviny, piva, cideru a&nbsp;ďalších produktov v&nbsp;krásnom areáli pod Smolenickým zámkom. Zážitkom je prechádzka včelárskou záhradou s&nbsp;trvalkovým bludiskom, včelím tancom, obrovskými peľovými zrnami, umeleckým stvárnením včelieho plástu, včely a&nbsp;ďalšími zaujímavosťami.

Smoleniciam robí medovina slávu, ale ešte viac obec preslávil vynálezca padáka a muž, ktorý si nikdy nedal pokoj a len tak neobsedel, Štefan Banič. Nebol Smoleničan, pochádzal z administratívnej miestnej časti Smolenická Nová Ves, kedysi Neštich. „Staršia generácia si na to potrpí viac ako mladí. Tí si pamätajú, že Neštich mal aj vlastné tabule na koncoch dediny s nápismi Smolenická Nová Ves. Neštich bol menší a Smoleničania nám to dávali pocítiť. V minulosti mali Neštišania vyhradené miesta v smolenickom kostole. Inde si sadnúť nesmeli. Banič bol z Nešticha. Zachoval sa aj jeho rodný dom, v ktorom bývajú jeho potomkovia,“ vysvetľuje Natália Slováková z občianskeho združenia Neštišané. To si píšte, že starí Neštišania sú na reči o&nbsp;tom, že Banič bol zo Smoleníc, hákliví. „Naše občianske združenie sa snaží obnovovať tradície, ktoré fungovali len tu u&nbsp;nás. Začali sme fašiangovými obchôdzkami a&nbsp;obnovili sme zabudnuté pochovávanie basy. Ľudia sa tešia.“

Natália so spriaznenými dušami neskôr k&nbsp;fašiangom pridala ďalšie aktivity. „Už na filozofickej fakulte, kde som študovala slovenský jazyk, ma zaujal predmet o&nbsp;zvykoch a&nbsp;tradíciách. Ako semestrálnu prácu sme mali spracovať rozhovor s&nbsp;nejakým pamätníkom, ktorý ešte rozprával tradičným nárečím. Nešlo o&nbsp;zaznamenanie zvyku, ale práve o&nbsp;nárečie. Mňa však viac zaujal obsah rozprávania. Bola som u&nbsp;dnes už nebohej pani Hačundovej, ktorá mi povedala, ako kedysi vyzerali fašiangy. To ma nakoplo. Babka mi už o&nbsp;tom nestihla porozprávať. Cez fašiangy ľudia vyvádzali neuveriteľné veci ako vo filme o&nbsp;svákovi Raganovi. Voz na streche bola bežná zábavka. Dnes by vás za to asi aj niekto udal,“ smeje sa. Najviac sa ľudia tešili na fašiangový sprievod počas druhého roku pandémie. Vyšli aspoň do okien. Deťom žiarili oči.

Okrem fašiangov Neštišania zveľaďujú svoju časť Smoleníc a snažia sa aj o ďalšie tradičné aktivity. V súčasnosti sa pripravujú na Mikuláša. „Moja prababka bola členkou ochotníckeho divadla. Ale nevedela som, že aj môj dedko bol ochotník. Prednedávnom som ho našla na fotke. Mám potrebu posunúť sa, aby som sa raz mohla pochváliť, že som v Neštichu obnovila ochotnícke divadlo.“ Mimochodom, na obecnom úrade sedel donedávna v&nbsp;kresle starostu Smoleničan a&nbsp;jeho zástupca bol Neštišan. Po posledných komunálnych voľbách je to naopak. Natália pracuje na obecnom úrade ako kultúrna referentka.

Smoleničan, Neštišan… V športovom svete je to jedno. V obci si úspešne buduje základňu taekwondo. Wikipédia vysvetľuje, čo to je: „Kórejská forma bojového umenia charakterizovaná technikami úderov a kopov s dôrazom na kopy z výšky hlavy, kopy točivým skokom a techniky rýchlych kopov.“ V&nbsp;telocvični základnej školy je rušno. „Sme spádová obec s&nbsp;najväčšou školou v&nbsp;okolí, kde zostalo športu málo,“ vysvetľuje taekwondový tréner Ladislav Huňady. „Okrem nás zostal len futbal a&nbsp;florbal. Cyklistiku, letný biatlon úplne zožrala korona. Nás dala na polovicu. Pred pandémiou chodievalo na tréningy sto detí. Žiaľ, stratili sme dva ročníky, ktoré jednoducho neprišli. Tento rok sa začal pingpong. Držím palce, aby sa rozbehol čo najlepšie.“ Taekwondo Laco importoval do Smoleníc z&nbsp;Prešova.

„Priženil som sa sem pred sedemnástimi rokmi. Tu som si otvoril nový klub. Prvý raz som videl taekwondo počas ukážky, keď som mal pätnásť. Uchvátili ma kopy do výšky a&nbsp;prerážanie dosiek. Zostal som pri tom doteraz,“ hovorí prezident Slovenského zväzu taekwon-do. Zo Smoleníc rieši všetky veľké súťaže. Podľa Ladislava Huňadyho žijeme v&nbsp;zvláštnej dobe, keď sa mnohým deťom nechce vstať od počítača. „Myslím, že deti by mali cvičiť akýkoľvek šport, pretože pohyb je pre ich vývin veľmi dôležitý. Pre mňa je zvláštne, keď piatak nedokáže urobiť kotrmelec. Niekde je chyba. Rodičia dávajú deťom ospravedlnenky z&nbsp;telesnej výchovy veľmi ľahkovážne. Som rád, že k&nbsp;nám chodí aspoň polovičný počet detí ako pred pandémiou. Máme aj veľa jarných odpadlíkov, ktorí po zime prestanú chodiť. Vydržia len pár mesiacov. Sme na dedine, tak prichádzame aj o&nbsp;deti, ktoré skončia v&nbsp;základnej škole a&nbsp;odídu študovať do mesta. Je to smutné.“ Pôvodom Prešovčan je v&nbsp;Smoleniciach spokojný. Nič mu tu nechýba. „Teší ma podpora obce, školy, rodiny. Cítim sa tu super.“

Maškary, medovina a kopance: To, čo majú Smolenice, nemá žiadna iná dedina na Slovensku

Výber pre vás

Maškary, medovina a kopance: To, čo majú Smolenice, nemá žiadna iná dedina na Slovensku

Súvisiace články

Ocko, ten požiar uhasíme sami. Kým bol hasič Ján v službe, podpálili mu dom, deti práve spali

Všetko je možné! Johnny Depp bude na Slovensku hradný pán, možno si vyskúša Drakulovu izbu

Čo vás čaká v jedinečnej mineralogickej expozícii v striebornej Štiavnici? To budete pozerať!

Výber pre vás