Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Ján Piecka a&nbsp;jeho dvaja synovia vo veku osem a&nbsp;dvanásť rokov žili v&nbsp;dome na kraji dediny Mýtna v&nbsp;okrese Lučenec. Hoci zasahoval ako profesionálny hasič pri rôznych požiaroch, vlastný dom zachrániť nestihol. Oheň niekto založil nadránom na streche domu doslova nad hlavami jeho synov, ktorí v&nbsp;tom čase spali v&nbsp;detských izbách. Ján Piecka bol práve v&nbsp;práci.

„Bol to veľmi zlý pocit, keď som sa nadránom ponáhľal domov, pretože ako hasič som vedel, do čoho idem, že to bude veľmi zlé. Oheň sa šíri veľmi rýchlo, a&nbsp;kým moji kolegovia prišli na miesto, veľká časť domu bola v&nbsp;plameňoch. Keď horí dom, plamene pohltia všetko zaradom. Čo nestihne zničiť oheň, to dokonajú hasičské striekačky. Voda síce uhasí oheň, ale čo nezhorí, to vytopí voda,“ opisuje nám so slzami v&nbsp;očiach otec dvoch detí, ako prišiel za pár minút o&nbsp;domov, ktorý prácne budoval takmer dvadsať rokov.

Spomína, ako v roku 2002 kúpil na konci dediny starší dom. „Vtedy ešte ceny nehnuteľností neboli také horibilné.“ Peniaze mu nasporil jeho otec, zvyšok doložil on sám a postupne, krok sa krokom budoval domov. „Naraz sa nedalo, nemal som toľko peňazí. Tak sme sa doslova sťahovali z izby do izby. Väčšinu prác som urobil svojpomocne, s niečím mi pomohli odborníci.“ Vonku vybudoval terasu, chodníky, vnútri už finišoval s rekonštrukciou, pred dvoma rokmi úplne vynovil kúpeľňu, inštaloval podlahové kúrenie. Pomaly, ale isto sa blížil čas, keď by si mohol povedať – hotovo. Namiesto toho začína od nuly, dom takmer zhorel, strecha, krovy a časť stropov ľahli popolom. Zvyšné stropy, do ktorých sa oheň nestihol „zahryznúť“, musia ísť na odporúčanie statika dole. Ostanú iba holé múry a všetko sa bude robiť nanovo. Ján Piecka nie tak dávno prekonal náročný rozvod, teraz mu kolená podrazil rozsiahly požiar.

Článok pokračuje na následujúcej strane&nbsp;

„Pracujem ako hasič na vysunutom pracovisku v&nbsp;Poltári, ktoré patrí pod Okresné riaditeľstvo Hasičského a&nbsp;záchranného zboru v&nbsp;Lučenci. Zároveň pôsobím ako dobrovoľný hasič v&nbsp;Mýtnej. Máme taký zvyk, že keď horí, veliteľ dobrovoľných hasičov nahrá odkaz, nám všetkým zazvoní telefón a&nbsp;automat nám prehrá veliteľove pokyny, čo máme robiť. Mne takto zazvonil telefón ráno po štvrtej, keď som bol v&nbsp;práci. Náš veliteľ hlásil všetkým: ‚Utekajte všetci k&nbsp;Janovi, horí mu dom.‘ Okamžite som sa pozrel do nášho systému v&nbsp;počítači, zbadal som tam svoju adresu. Do toho mi telefonoval starší syn a&nbsp;odvážne mi tvrdil, že sa nemám čo báť, s&nbsp;bratom a&nbsp;so starou mamou vraj oheň uhasia. Neviete si predstaviť tie pocity, ktoré ma zmáhali. Najviac som sa bál o&nbsp;deti,“ spomína Ján na krušné chvíle. Jeho strach sa stupňoval po tom, ako cestou domov počul z&nbsp;vysielačky kolegov, ako všetci z&nbsp;troch stredísk smerujú k&nbsp;nemu domov. Vedel, že je zle.

Ján nám ukazuje zadnú časť objektu, kde začalo horieť. V&nbsp;prednej časti je obytná časť, nasledujú priestory, v&nbsp;ktorých v&nbsp;minulosti podnikal, potom sú to garáže a&nbsp;technické miestnosti. Práve úplne vzadu v&nbsp;kotolni vypukol požiar. „Chlapci oheň uhasili, lenže zároveň horelo v&nbsp;prednej časti domu nad detskými izbami. Synov zobudila moja mama, keď som v&nbsp;práci, je pri deťoch. Už nespala, bola hore, práve sa chystala do práce, čakala na mňa, kedy prídem domov, keď tu zrazu začalo horieť.“ Jánovi sa pri návrate domov naskytol hrôzostrašný pohľad. Dom bol v&nbsp;plameňoch, jeho deti stáli na chodníku iba v&nbsp;pyžame, zabalené v&nbsp;deke. Stihli si zachrániť školské aktovky, ale do školy ísť nemohli. Ostatné učebnice, ktoré v&nbsp;ten deň nepotrebovali v&nbsp;škole, pohltili plamene, podobne ich hračky a&nbsp;časť ošatenia.

V&nbsp;čase našej návštevy nás vodí po dome, ktorý bol kedysi útulným domovom. Oheň nestihol úplne zničiť kuchyňu, Ján sa nádeja, že im naďalej bude slúžiť kuchynská linka. Podobne plamene obišli kúpeľňu. Najhoršie je na tom spálňa a&nbsp;detské izby v&nbsp;prednej časti domu. Smutný pohľad sa naskytá na obhorené hračky. „Keď som dorazil domov, dnu do domu ma už nepustili. Tak som začal zachraňovať aspoň veci z&nbsp;garáže. Pracujem ako inštruktor v&nbsp;autoškole a&nbsp;v&nbsp;dedine sme s&nbsp;kamarátmi hlavne pre deti založili automotoklub. Moji synovia jazdia na motorkách, našťastie tie oheň nestihol zničiť, podobne ani bicykle. V&nbsp;izbách domu však bola po požiari stavebná suť až do výšky okien, všetko bolo zničené.“ Ján nám ukazuje mozaikovú podlahu, ktorú sám inštaloval a&nbsp;na ktorú bol patrične hrdý. Je však zničená, podobne ako veľa vecí z&nbsp;toho domu skončí v&nbsp;kontajneri. „Dom nestačí iba vymaľovať. Splodiny akoby sa vpili do stien, všetko to bude treba omietať odznova.“

Ján a jeho deti majú našťastie dočasný domov vo vedľajšej dedine. Učiteľka jeho staršieho syna v kritickej situácii prejavila ľudskosť a ubytovala ich bezplatne vo svojom dome. Ich rodinný pes jazvečík, miláčik chlapcov, je zatiaľ u starej mamy. „Učiteľkina rodina sa pred dvoma rokmi presťahovala do novopostaveného domu, starší dom bol neobývaný. Je čiastočne zariadený, vymaľoval som izby, opravil som, čo bolo treba, a teraz tam bývame. Synov nechcem pustiť do tohto zhoreniska, aby z&nbsp;toho nemali traumu. Trávim s&nbsp;nimi všetok voľný čas, venujem sa im, aby nemysleli na požiar. V&nbsp;dočasnom domove máme podkrovie, majú tam svoje izby, tak sa z&nbsp;toho veľmi tešia.“

Jánovi pomáhajú známi aj neznámi ľudia. „Ochota pomáhať ma veľmi prekvapila, pretože doba je zlá. Všetkým ľuďom som nesmierne vďačný. Prišli mi pomôcť úplne cudzí ľudia až z&nbsp;vedľajšieho okresu. Počuli, čo sa stalo, tak pricestovali.“ Jánovi podali pomocnú ruku kolegovia hasiči, kamaráti z&nbsp;dediny, vedenie obce. „Dokonca sa stávalo, že ľudia ma tu nenašli, tak do poštovej schránky hodili peniaze. Alebo úplne cudzia pani doniesla deky, prikrývky.“ Solidárne sa zachovala aj Jánova kolegyňa z&nbsp;autoškoly, ktorá prevádzkuje čistiareň. „Zariadenie, ktoré úplne nezhorelo, vyčistila. Napríklad gauč aj matrace z&nbsp;postelí mali síce vypálené diery, ale zatiaľ nemáme peniaze na nové. Kolegyňa všetko vytepovala, diery sme zakryli dekami.“

Polícia už zadržala vinníka, Ján nedokáže pochopiť, prečo mu človek, ktorému pomáhal, podpálil domov, ktorý budoval celé roky. „Rodinný dom v&nbsp;obci Mýtna sa ocitol v&nbsp;plameňoch, ktoré sa následne rozšírili aj na budovu stojacu vedľa, kancelárie, garáže či prístrešok na drevo. Požiar zapríčinil zhorenie strechy týchto nehnuteľností, pričom jeho rozšírenie malo za následok aj zhorenie a&nbsp;obhorenie zariadenia a&nbsp;vecí, ktoré sa v&nbsp;budovách nachádzali. Majiteľovi vznikla požiarom škoda, ktorá bola predbežne vyčíslená na 110-tisíc eur. V&nbsp;súvislosti s&nbsp;požiarom bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu poškodzovania cudzej veci. Vyšetrovateľ v&nbsp;Lučenci už obvinil 39-ročného muža z&nbsp;okresu Detva,“ informovala nás krajská policajná hovorkyňa z&nbsp;Banskej Bystrice Petra Kováčiková.

Ján nám vysvetľuje, že pred časom poskytol prístrešok mužovi zo sociálne slabých vrstiev. Býval na jeho pozemku v&nbsp;karavane a&nbsp;pomáhal mu s&nbsp;remeselníckymi prácami okolo domu. „Som šokovaný z&nbsp;toho, že práve on vraj založil požiar. Podľa mojich informácií sa k&nbsp;ničomu nepriznal. Vychádzali sme spolu veľmi dobre, obľúbil si aj mojich synov. Bol veľmi poriadkumilovný. Nerozumiem tomu.“ Deň pred tým, ako Jánovi zhorel dom, na jeho pozemku vypukol požiar karavanu, v&nbsp;ktorom býval brigádnik. Oheň úplne zničil aj bazén na dvore. „Vraj to vykonal pod vplyvom omamných látok. Sám však takmer zomrel pri hasení požiaru, tak tomu nerozumiem.“ Ján si zaobstaral špeciálne vycvičeného nemeckého ovčiaka, ktorý mu stráži zhorenisko a&nbsp;zvyšok domu. Pre istotu. A&nbsp;medzitým s&nbsp;pomocou dobrých ľudí spriada plány, ako čo najskôr dať do poriadku domov, ktorý s&nbsp;láskou budoval pre svoje deti.