Potterov ohňový stroj, televízny kameň, skamenený blesk, modré z neba, povinná zóna dotyku, žiariace i jedovaté kamene. Toto všetko vás čaká v jedinečnej mineralogickej expozícii v striebornej Štiavnici.

Nemecký lekár a prírodovedec Franz Ernst Bruckmann, (1697 – 1753) ktorý bol členom Leopoldiny – Nemeckej akadémie, ako aj pruskej akadémie vied v Berlíne, vo svojom diele Magnalia Dei in locis subterraneis (Božie zázraky v podzemí) ako prvý na svete opísal všetky banské lokality vtedy známeho sveta, nevynímajúc americký kontinent. Unikátnu knihu, ako aj mnoho iných zaujímavostí môžete vidieť v bývalej budove banského súdu Berggericht v Banskej Štiavnici.

Bohatstvo spod zeme

Minerály vznikali postupne počas geologickej evolúcie vesmíru vrátane našej Zeme. Ich vznik je dôsledkom rôznorodých procesov, od magmatických a metamorfných pri vysokých teplotách a tlakoch až po povrchové procesy, ktoré prebiehali pri nízkych teplotách a tlakoch. Na otázku, koľko druhov sa nachádza na našej planéte, nie je a dlho nebude jednoznačná odpoveď, pretože vedecký výskum je nikdy sa nekončiacim hľadaním a každý rok vedci objavia a opíšu vyše 100 nových, doteraz neznámych nerastov. Podľa najnovšej oficiálnej štatistiky Medzinárodnej mineralogickej asociácie (IMA) je ich v súčasnosti uznaných vyše 5 800.

VIAC FOTIEK Z MINERALOGICKEJ EXPOZÍCII SI POZRITE V GALÉRII

Najvzácnejšie exponáty

„Naše múzeum sa nachádza v historickej budove bývalého banského súdu, preto nesie aj starý nemecký názov Berggericht, čo znamená banský súd. Istý čas tu pôsobila aj banícka akadémia, ktorá bola založená v tomto meste ako jedna z prvých vysokých škôl technického typu na svete. Najskôr bola rozptýlená po viacerých budovách v meste, na prelome 19. a 20. storočia boli vybudované budovy v areáli súčasnej botanickej záhrady. Dôvodom založenia banského mesta Banská Štiavnica bola ťažba strieborných rudných žíl, od polovice 19. storočia sa prechádzalo na ťažbu farebných kovov, olova, zinku a medi, to súvisí aj s tým, že najväčšie rudné žily majú istú zonalitu, teda smerom do hĺbky pribúdajú tieto farebné kovy a ubúda drahých kovov,“ hovorí kurátor Slovenského banského múzea Peter Jancsy.

Kurátor Slovenského banského múzea PETER JANCSY.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Svoje miesto tu má viac ako 400 druhov minerálov z celého sveta, ktoré sú usporiadané do súčasne platného taxonomického systému. „Od roku 1968 tu máme vystavené len minerály, horniny a nerastné suroviny. Minerály sú prezentované v časti systematickej mineralógie, kde sú usporiadané podľa chemického zloženia do príslušných tried, od prvkov cez suflidy, sulfosoli, halovce, kysličníky a hydroxidy, uhličitany, sírany, chrómany až silikáty. Dôraz v expozícii sa kladie na slovenské minerály. Medzi rarity tunajšej expozície patria napríklad vzorka hessitu z lokality Botes v Rumunsku, stefanit a polybazit z Hodruše a farmakosiderit z Novej Bane. Z územia Slovenska bolo prvýkrát pre svetovú vedu opísaných vyše 20 druhov minerálov. Banskoštiavnická expozícia sa môže pochváliť ich peknými ukážkami. Svoje miesto tu majú hodrušit z Hodruše, euchroit, libethenit a mrázekit z Ľubietovej, hauerit z Vígľašskej Huty, tetradymit zo Župkova a vashegyit zo Železníka. Nádherné sú ukážky ametystu a holubníkového kremeňa,“ prezrádza kurátor Jancsy. Medzi verejnosťou je rozšírené tvrdenie, že výskyt holubníkového kremeňa je takmer len výsadou Banskej Štiavnice. Nie je to pravda, no hojnosť a mimoriadna kvalita vzoriek tohto typu kremeňa z banskoštiavnických rudných žíl a dutín sekundárneho kvarcitu ho zaraďuje medzi symboly Banskej Štiavnice. Nie náhodou je jeho zobrazenie aj súčasťou loga CHKO Štiavnické vrchy.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia